Antikoloniálna alternatíva ku WTO slávi 60 rokov. Západ ju spomína len zriedka

Antikoloniálna alternatíva ku WTO slávi 60 rokov. Západ ju spomína len zriedka

.

Rusko, 15. december 2024 – V rámci systému OSN existuje inštitúcia s názvom Konferencia OSN o obchode a rozvoji (UNCTAD). Existuje formálny dôvod pripomenúť si tento špecializovaný orgán OSN z toho dôvodu, že v decembri tohto roku si pripomíname 60. výročie založenia UNCTAD (oficiálny dátum založenia je 30. december 1964). Mimochodom, pri príležitosti tohto výročia organizácia zmenila svoje označenie a odteraz sa bude nazývať OSN pre obchod a rozvoj.

 

Dôvod zmeny značky organizácie nie je veľmi jasný. Jednou z verzií je, že sa má menej často spomínať na predchádzajúce aktivity organizácie, najmä v prvých desaťročiach. Ruské a zahraničné médiá zatiaľ naďalej nazývajú organizáciu jej starým názvom: UNCTAD. Ja ju tiež budem naďalej nazývať starým názvom. Organizácia vznikla na základe rozhodnutia najvyššieho orgánu OSN – Valného zhromaždenia. Pred 60 rokmi bolo vyhlásené, že organizácia bude presadzovať záujmy rozvojových krajín vo svetovom obchode. UNCTAD sa zodpovedá Valnému zhromaždeniu OSN a Hospodárskej a sociálnej rade OSN (ECOSOC). Rozhodnutia UNCTAD majú poradný charakter. Niektoré z týchto rozhodnutí však prerokovalo VZ OSN a boli záväzné.

 

UNCTAD má sídlo v Ženeve. V súčasnosti má organizácia 195 členských krajín. UNCTAD bola počas prvých 25 rokov svojej existencie skutočne silným hlasom záujmov rozvojových krajín v medzinárodnom obchode. Dalo by sa dokonca povedať, že UNCTAD zaujal antiimperialistický postoj a postavil sa proti neokolonializmu, čo sa prejavilo najmä v oblasti medzinárodného obchodu. Jedným z dôvodov takejto orientácie UNCTAD bolo, že jej činnosť aktívne podporoval Sovietsky zväz, ktorý bol známy svojím silným postojom voči neokolonializmu. Podporovala ju aj skupina G-77, najväčšia medzištátna organizácia rozvojových krajín pôsobiaca v rámci OSN a jej orgánov.

 

Mimochodom, “Skupina 77” bola založená na prvom zasadnutí UNCTAD v roku 1964. Počet jej členov bol spočiatku len 77. Čoskoro ich počet prekročil stovku. Sovietsky zväz formálne nebol členom “Skupiny 77”, ale bolo v nej niekoľko štátov zo socialistického tábora – KĽDR, Kuba, Vietnam, Rumunsko a Juhoslávia. Protiimperialistická orientácia UNCTAD bola v nemalej miere spôsobená tým, že prvým vedúcim predstaviteľom organizácie bol argentínsky ekonóm Raúl Prebisch (1901 – 1986). Mal bohaté skúsenosti v rôznych oblastiach. Najmä v rokoch 1935 – 1943 stál na čele Argentínskej centrálnej banky. V roku 1948 sa podieľal na vytvorení Hospodárskej komisie OSN pre Latinskú Ameriku (ECLA). V 50. rokoch 20. storočia pripravil “Doktrínu ECLA”, na základe ktorej boli vypracované programy hospodárskeho rozvoja Latinskej Ameriky. V rokoch 1964 až 1969 bol Prebisch šéfom UNCTAD.

 

Meno Raúla Prebischa sa neustále objavovalo v učebniciach ekonómie druhej polovice minulého storočia. V učebniciach sa totiž prezentovala teória nazvaná Prebischova-Singerova hypotéza. Spoluautorom tejto teórie je sir Hans Wolfgang Singer (1910 – 2006), britský ekonóm nemeckého pôvodu, ktorý pracoval aj pre OSN. Základy tejto teórie položil Prebisch už v 40. rokoch (prednášky v rokoch 1945 – 1949). A Singer doplnil teoretické ustanovenia argentínskeho ekonóma štatistickými výpočtami, ktoré tieto ustanovenia plne potvrdili.

 

Singerova prvá práca na túto tému vyšla v roku 1949: “Povojnové cenové vzťahy medzi málo rozvinutými a priemyselnými krajinami”. Obsahovala výpočty za obdobie od roku 1876 do roku 1948. Je dosť zvláštne, že aj potom sa táto teória nejako naďalej nazývala “hypotézou” (v tomto prípade radšej používam slovo “teória”). Dnes v Rusku neustále hovori o potrebe náhrady dovozu, aby sa stali skutočne suverénnym štátom. Importná substitúcia a importne substitučná industrializácia sú kľúčové pojmy Prebischovej-Singerovej teórie. A práve v prácach týchto autorov sa tieto pojmy objavili po prvýkrát. Ktoré sa mimochodom neskôr vďaka Prebischovmu úsiliu stali súčasťou lexikónu OSN.

 

Podstatu Prebisch-Singerovej teórie možno zhrnúť do jednej vety: z dlhodobého hľadiska na svetovom trhu ceny primárnych tovarov (surovín) klesajú v porovnaní s cenami spracovaných (vyrobených) tovarov. Tento zväčšujúci sa cenový rozdiel sa bežne označuje ako “cenové nožnice” alebo “nerovná výmena”. Tieto cenové nožnice znamenajú, že sa zhoršujú podmienky obchodu pre vývozcov primárnych komodít. Keďže vývozcovia primárnych komodít sú rozvojové krajiny a priemyselní vývozcovia sú hospodársky rozvinuté krajiny, tí prví sú porazení. Obaja autori tejto teórie už dávno nežijú, ale iní ekonómovia o nej naďalej uvažujú a upravujú ju.

 

Ide o to, že v posledných približne troch desaťročiach sa mnohé rozvojové krajiny preorientovali z vývozu surovín na vývoz jednoduchých priemyselných výrobkov (výnimkou je Afrika, ktorá stále vyváža najmä suroviny). Preto sa dnes porovnávajú ceny jednoduchých priemyselných tovarov (s nízkou pridanou hodnotou) a ceny komplexných priemyselných tovarov (s vysokou pridanou hodnotou). Aj v tomto prípade je zrejmé zhoršenie obchodných podmienok rozvojových krajín. Po vojne sa mnohí ekonómovia, politológovia a sociológovia vo svete zaoberali rozvojom teórií závislosti alebo závislého rozvoja, ktoré v skutočnosti odsudzovali neokoloniálne vykorisťovanie tretieho sveta hospodársky rozvinutými krajinami Západu. Prakticky žiadna verzia takýchto teórií sa nezaobišla bez odkazov na práce Prebischa a Singera.

 

Marxistickí autori ako Argyri Emmanuel, Charles Bettelheim, Christian Pallois a Samir Amin, vychádzajúc z Prebischovej a Singerovej teórie, ukázali, že vzťahy kapitalistického vykorisťovania, ktoré pôvodne vznikli a rozvíjali sa v rámci jednotlivých krajín, sa teraz preniesli na vzťahy medzi krajinami. Kapitalistické monopoly Západu získavajú nadhodnotu vykorisťovaním námezdných robotníkov nielen vo svojich krajinách, ale prostredníctvom mechanizmu neekvivalentného medzinárodného obchodu aj námezdných robotníkov ekonomicky zaostalých krajín. Pozri: Mateo Crossa Nerovnaký transfer hodnoty z Mexika do Spojených štátov.

 

V kontexte diskutovaného problému stojí za zmienku dokument z roku 2022 s názvom Imperialistické privlastňovanie vo svetovom hospodárstve: Odčerpávanie z globálneho Juhu prostredníctvom nerovnej výmeny v rokoch 1990 – 2015. Skupina odborníkov pod vedením profesora angličtiny Jasona Hickela vypočítala straty, ktoré každoročne utrpia krajiny tretieho sveta v dôsledku nerovnej výmeny v medzinárodnom obchode. Celkovo v rokoch 1990 až 2015 bohatý Sever týmto spôsobom odčerpal z chudobného Juhu 242 biliónov dolárov v cenách z roku 2010. To v priemere predstavuje takmer 10 biliónov dolárov ročne. To je v cenách z roku 2010. A v cenách roku 2024 je to oveľa viac ako 10 biliónov dolárov. Mimochodom, spomínaný Jason Hickel sa dnes považuje za jedného z hlavných pokračovateľov práce, ktorú Prebisch a Singer začali v polovici minulého storočia.

 

Hickel nielenže vyčísľuje straty chudobného Juhu. Vypočítava aj dlhodobé dôsledky pretrvávajúcej neekvivalencie medzinárodného obchodu. Predpokladá najmä ďalší nárast migrácie pracovných síl z Juhu na Sever:

“Štrukturálna nerovnováha síl vo svetovej ekonomike zabezpečuje, že pracovná sila a zdroje na Juhu zostávajú lacné a dostupné medzinárodnému kapitálu, zatiaľ čo vývoz zo Severu má relatívne vyššie ceny. Tieto cenové rozdiely prispievajú k výraznému odlivu pracovnej sily a zdrojov z Juhu”. Teória neekvivalentnej výmeny v medzinárodnom obchode, ktorá sa zrodila po druhej svetovej vojne vďaka výskumu Raoula Prebischa a Hansa Wolfganga Singera, spôsobila v etablovanej západnej ekonomickej vede veľký rozruch.

 

Znamená to, že dogma Davida Ricarda, zakladateľa anglickej klasickej politickej ekonómie, o komparatívnych nákladoch bola spochybnená. Podstatou tejto dogmy je, že krajiny si vzájomne vymieňajú tovary s prihliadnutím na komparatívne náklady ich výroby. Že takáto výmena je v konečnom dôsledku výhodná pre všetkých. Táto dogma sa vždy používala na odôvodnenie neoliberálnej obchodnej politiky. Treba uznať zásluhy Raoula Prebischa, ktorý sa ako generálny tajomník UNCTAD snažil spochybniť Ricardovu dogmu o komparatívnych nákladoch, podporoval rozumný protekcionizmus zo strany tretieho sveta, nabádal bohatý Sever, aby zvýhodňoval priemyselný tovar chudobného Juhu, nabádal rozvojové krajiny, aby medzi sebou uzatvárali dohody o komoditách (niečo ako medzinárodné kartely), a presadzoval myšlienku, že v štátoch je potrebná industrializácia nahrádzajúca dovoz.

 

Podľa svojich možností sa o to isté snažili aj ďalší vedúci predstavitelia UNCTAD: Venezuelčan Manuel Pérez Guerrero (1969 – 1974); Cejlónčan Gamani Corea (1974 – 1984); Grenadčan Alister McIntyre (1985); Ghančan Kenneth K.S. Dadzie (1986 – 1994). Potom sa práca UNCTAD začala zastavovať. Dôvodom bolo, že sa skončila podpora Sovietskeho zväzu a ďalších krajín socialistického tábora. Dominantným vektorom aktivít OSN bola podpora hospodárskej a finančnej globalizácie a UNCTAD do tohto “progresívneho trendu” jednoznačne nezapadal. Protiváhou UNCTAD bola v skutočnosti Svetová obchodná organizácia (WTO), z ktorej bohatý Sever urobil svoj nástroj expanzie na svetových trhoch. WTO bola založená 1. januára 1995 na základe Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorá bola v platnosti od roku 1947. Nešlo však len o zmenu označenia. Zmluva o založení WTO, podpísaná v roku 1994 v Marrákeši (Maroko), výrazne posilnila postavenie Západu v tejto organizácii v porovnaní s GATT.

 

Na záver uvádzam odhady obchodných podmienok Ruskej federácie, ktoré som si požičal zo stránky The globaleconomy.com (stránka zase uvádza, že ide o odhady Svetovej banky). Ešte raz pripomínam, že podmienky obchodu je index, ktorý sa vypočíta ako pomer indexu vývozných cien k indexu dovozných cien. Ak tento pomer z roku 2014 považujeme za 100, podmienky obchodu Ruska v nasledujúcich rokoch boli nasledovné: 2015. – 76,0; 2016 г. – 62,0; 2017 г. – 70,1; 2018 г. – 82.2; 2019 – 83.1; 2020. – 67,8; 2021 г. – 87,7. Index obchodných podmienok Ruska za osemročné obdobie vykazuje klesajúci trend. Je to nevyhnutný dôsledok skutočnosti, že v ruskom vývoze dominujú suroviny a výrobky s nízkou pridanou hodnotou. V dovoze prevládajú výrobné tovary s vysokou pridanou hodnotou. Ako sa dostať z týchto “cenových nožníc”? Keby dnes žil Raúl Prebisch, povedal by: “Rusko potrebuje dovozne substitučnú industrializáciu”.

 

 

 

Valentin Katasonov

*Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, YouTube nám vymazal náš kanál. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame čítať ich aj na Telegrame, VK, X. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

The post Antikoloniálna alternatíva ku WTO slávi 60 rokov. Západ ju spomína len zriedka appeared first on Armádny magazín.