- Carlos Sacheri bol mučeníkom, nie obyčajnou obeťou, zavraždený ERP.
- Sacheri bol významným katolíckym laikom, filozofom a teológom.
- Jeho diela „Prirodzený poriadok“ a „Tajomná cirkev“ sú dôležité pre dnešnú dobu.
- Otec Carlos Mugica bol kňazom zabitým politicky, jeho život bol zložitý.
Dňa 22. decembra uplynie 50 rokov od mučeníckej smrti Carlosa Sacheriho. Bez váhania píšem “mučeníctvo”, nie “vražda”, aj keď biskup zo San Isidra nepovažuje za vhodné otvoriť kauzu jeho blahorečenia na základe negatívnej správy, ktorú podpísal kanonista Vicente Llambías.
Argentínska cirkev musí konečne uznať skutočnosť udalosti, ktorá ju obohacuje. Pri tomto výročí je potrebné šíriť informácie o charaktere a diele tohto významného laika. Samozvaná Ľudová’revolučná armáda (ERP) bola autorom Sacheriho’vraždy, ktorá sa odohrala, keď sa jeho rodina vracala domov zo svätej omše. Krv mučeníka postriekala jeho manželku María Martu Cigorragovú a ich päť detí; najstarší Joséa María mal 14 rokov. Mučeníctvo sa nazýva svedectvo o Kristovi; smrť spečatí život svedka: bez slov potvrdzuje, že Ježiš je Cesta, Pravda a Život. Sacheri to potvrdil svojím životom viery a ratifikoval svojou poslednou kapituláciou.
Sacheri bol filozofom vyštudovaným v Argentíne a na Lavalovej univerzite v kanadskej provincii Quebec. Jeho špecializáciou bola katolícka prítomnosť v sekularizovanom, dechristianizovanom svete. Jeho zdrojom bola klasická filozofia a dielo svätého Tomáša Akvinského. Jeho kultúrne a sociologické chápanie predstavovalo rozsiahle poznanie súčasnej reality a jej koreňov. Sociálna náuka Cirkvi bola hlavnou témou jeho článkov a prednášok, ktoré sa množili v takom rôznorodom prostredí, ako je akademické prostredie a susedská farnosť.
Dá sa povedať, že Sacheri bol najvýznamnejším katolíckym laikom svojej generácie. Jeho osobnosť presahovala do politického poriadku (života polisu), a to nad rámec straníckej príslušnosti. ERP vniesol do terorizmu gramsciovskú kultúru. Sacheri dokázal postrehnúť, že hlavným problémom Cirkvi je jej prítomnosť v kultúrnej sfére, kde sa budúcnosť určuje prostredníctvom kultúrneho boja s moderným svetom, ktorý vyhrala protikresťanská revolúcia.
Sacheriho’odkaz možno nájsť v jeho dvoch knihách: Prirodzený poriadok a Tajomná cirkev.
Prirodzený poriadok je jasne a precízne napísané filozofické dielo. Pojem poriadku (ordo) je metafyzický, osvetľuje spoločensko-politickú oblasť z výšin prvých princípov skutočnosti. Inšpiráciou Sacheriho’diela je myšlienka svätého Tomáša Akvinského. To isté možno povedať o pojme prírody (natura), ktorý je v súčasnosti popieraný alebo zavrhovaný. Popieraním skutočnosti prírody nemožno pochopiť ľudskú osobu. Človek sa stáva záhadou a všetko, čo sa týka jeho vývoja, života, osudu, manželstva a rodiny, je skreslené. Neprirodzené sa stáva prirodzeným. V tom spočíva zvrátenosť kultúry, ktorá sa násilne vnucuje realite. Čítanie Prirodzeného poriadku je dnes dôležitejšie ako v čase jeho vydania.
Tajomná cirkev je teologickou a historickou kritikou, ktorá osvetľuje búrlivé obdobie, dnes neznáme alebo údajne zmenené progresivizmom. V 60. a ’70. rokoch 20. storočia sa Cirkvi zmocnili klerikálne skupiny, ktoré s medzinárodnou podporou navrhovali sociálnu revolúciu ovplyvnenú marxistickou infiltráciou. Tajná povaha tejto činnosti je v Sacheriho’diele jasne odhalená, s krstnými menami a priezviskami. Je to veľmi cenný dokument pre dejiny argentínskej cirkvi. V centre týchto dejín je Hnutie kňazov pre tretí svet; mnohí kňazi z tejto skupiny opustili službu, aby sa oženili. K tomuto hnutiu patril aj otec Carlos Mugica, od ktorého vraždy uplynie 11. mája 50 rokov.
Všimnite si, že v tomto prípade hovorím “vražda,” nie “mučeníctvo.” Dôvod tohto hrozného zločinu nebol náboženský, ale politický. Otec Carlos, ktorý pracoval v slume Retiro, totiž podporoval Montoneros – medzi ktorými boli aj jeho stúpenci – ale keď sa táto podvratná organizácia a generál Juan Perón rozišli, Mugica sa pridal k bývalému prezidentovi. Práve z tohto dôvodu Montoneros, ktorí sa Mugicovi opakovane vyhrážali, ho zabili pred dverami farnosti San Francisco Solano v buenosaireskej štvrti Villa Luro.
Mugica bol silne spolitizovaný v búrlivom období, keď sa prevzdušňovali rozpory peronizmu. Nedávno vyšla kniha Ceferina Reata’Otec Mugica; opisuje priebeh kňazovho života’a okolnosti jeho smrti, hoci neidentifikuje páchateľov, pretože hovorí aj o zodpovednosti Argentínskej antikomunistickej aliancie (“Triple A”), pološtátnej skupiny, ktorá sa zodpovedala JoséLópez Rega.
S Carlosom Mugicom, ktorý bol odo mňa o 13 rokov starší a v čase môjho nástupu do seminára bol už päť rokov kňazom, som nemal žiadne kontakty. Mám však dojímavú spomienku: obaja sme plakali na pohrebnej omši otca Julia Meinvielleho. Práve tento významný kňaz ma zasvätil do diela svätého Tomáša Akvinského a viedol ma k obnoveniu metafyziky Anjelského doktora’od Cornelia Fabra. Keď som bol ešte seminarista, don Julio mi dal Fabrovu’knihu La nozione metafisica di partecipazione (Metafyzický pojem účasti). Mugica navštevoval otca Meinvielleho, hoci sa politicky rozchádzali kvôli Mugicovej’príklonnosti k peronizmu.
Objektívne treba oceniť kňazskú činnosť Mugicu, ktorý sa štedro venoval službe obyvateľom slumov (villeros), hoci je otázne, či táto činnosť bola správne evanjelizačná, najmä sociálna pomoc. Podľa mňa je’prehnané považovať otca Carlosa Mugicu za kňazský vzor. Je dôležité zdôrazniť, že tento výnimočný kňaz žil sľub celibátu a verejne ho obhajoval. Stručne povedané, bol sympatickou a zároveň zložitou osobnosťou, čo vyplývalo z jeho pôvodu v buenosaireskej oligarchii; jeho život sa odohrával medzi Recoletou a slumami. Jeho vražda bola strašným zločinom, ktorý otriasol jeho vernými villeros, ktorí s oddanosťou a vďačnosťou udržiavali jeho pamiatku pri živote.
+ Héctor Aguer
Emeritný arcibiskup La Platy
Buenos Aires
Piatok, 12. apríla 2024
