V tomto exkluzívnom rozhovore, ktorý bude pokračovať v ďalšom pokračovaní, arcibiskup Carlo Maria Viganò objasňuje rôzne aspekty svojho postavenia po tom, ako Vatikán’oznámil, že ho Dikastérium pre náuku viery (DDF) 4. júla uznalo vinným z vyhradeného deliktu schizmy”. V tomto prvom diele presnejšie vysvetľuje, čo má na mysli, keď rozlišuje Katolícku cirkev od “koncilovej cirkvi”, pričom ju označuje za “prekrývanie dvoch entít – Cirkvi a anti-Cirkvi – v tej istej hierarchii”, čo podľa neho “predstavuje ‘majstrovský úder satana”, ktorý arcibiskup Lefebvre od začiatku odsudzoval.”
“Tá istá slobodomurárska loby, ktorá viac ako dve storočia systematicky ničila občianske vlády, dokázala preniknúť aj do Katolíckej cirkvi,” hovorí, “aby presadila sériu radikálnych zmien, ktoré rozvracajú dvetisícročné magistérium.”A tento “prevrat d’état,” ktorý podľa neho zahŕňa “uzurpáciu Apoštolského stolca,” sa začal “Druhým vatikánskym koncilom.”
Od koncilu arcibiskup Viganò zdôrazňuje, že vnútorní nepriatelia majú “zorganizovali tak, aby boli na čele Cirkvi, aby mohli z Petrovho stolca hlásať herézu tým, že ju na základe autority rímskeho pápeža vnucujú ako pravdu, ktorej treba veriť, a aby mohli každý hlas nesúhlasu umlčať kanonickými sankciami a exkomunikáciami,”možno narážajúc na svoju vlastnú situáciu voči&àVatikánu.
Potvrdzuje svoje presvedčenie, že František nie je pápež (presvedčenie nezdieľam), pričom sa vyjadruje aj k tomu, čo nazýva “paradoxom,” a to, “že hlava ‘koncilovej cirkvi,’” s odkazom na Františka, “ktorý je heretický a odpadlícky, môže byť považovaný aj za pontifika Svätej rímskokatolíckej cirkvi a ako uzurpujúci si od nášho Pána hlas jeho Nevesty, aby ju a samotného Ježiša Krista zneuctil.”
“Problém teda nie je v tom, či my sme v Cirkvi,” uzatvára, “ale v tom, či tí, ktorí si uzurpujú jej autoritu, aby búrali Cirkev, sú súčasťou Cirkvi. Oni sú tí, ktorých treba vykopnúť — nie my!”
*****
CFN: Vo svojom Vyjadrenie z 28. júna, rozlišujete “koncilovú cirkev” od Katolíckej cirkvi takým spôsobom, že tvrdíte, že existujú, “určite dve cirkvi,” zatiaľ čo v minulosti (tu) ste tvrdili: “Samozrejme, že dve Cirkvi neexistujú, čo by bolo nemožné, rúhavé a heretické.” Zdá sa teda, že sa váš postoj zmenil. Zastávate teraz názor, že “konciliárna cirkev” je úplne oddelená od Katolíckej cirkvi, a nie je to podvratná sekta, ktorá existuje v rámci pravej Cirkvi?“
Abp. Viganò: Môj postoj sa nezmenil: existuje len jedna pravá Cirkev, a tou je Rímskokatolícka apoštolská cirkev. V skutočnosti však existujú takpovediac dve na seba navrstvené skutočnosti, z ktorých jedna je práve pravá Cirkev; a druhá je falošná Cirkev, hlboká Cirkev. Ak mi venujete pozornosť, vo svojom výroku J’obviňujem som výslovne napísal “dve cirkvi” s malým začiatočným písmenom, aby som zdôraznil anomáliu tejto koexistencie.
CFN: Čo je nové v tejto sekte v porovnaní s inými, ktoré v priebehu dejín spochybňovali dogmy Cirkvi?“
Abp. Viganò: Cirkev bola v priebehu storočí konfrontovaná s tisíckami heréz. Heretici vždy tvrdili, že “objavili” pravé učenie, a obviňovali Cirkev, že sa mýli a ustupuje od svojej autority. Cirkev zo svojej strany odsúdila herézu a heretici boli odstránení z cirkevného tela. Naďalej páchali škody, ale ich oddelenie od Katolíckej cirkvi bolo aspoň jasné a veriaci sa od nich držali ďalej. Tentoraz tu však máme heretikov (a odpadlíkov), ktorí vedeli, že ak sa oddelia od Rímskej cirkvi, čaká ich nešťastný koniec všetkých hereziarchov. Preto sa zorganizovali tak, že sú na čele Cirkvi, aby mohli z Petrovho stolca hlásať herézu tým, že ju budú vnucovať ako pravdu, ktorej treba veriť, na základe autority rímskeho pápeža; a aby mohli umlčať každý hlas nesúhlasu kanonickými sankciami a exkomunikáciami a zároveň využívať kazateľnice, biskupské stolce, semináre a univerzity na systematické šírenie bludov. Predtým sa bolo možné obrátiť na Svätú stolicu, aby vyriešila doktrinálne a disciplinárne otázky, zatiaľ čo dnes je to samotná Svätá stolica, ktorá je inštitucionálnym nástrojom heretikov, ktorí ju obsadili.
Práve tak, ako sa to deje aj v občianskej sfére, tvárou v tvár zjavnému porušovaniu práva zo strany autority, je nemožné dosiahnuť spravodlivosť od tej istej skorumpovanej autority, ktorá využíva spoluúčasť všetkých administratívnych a súdnych orgánov, ktoré jej umožňujú konať. Teoreticky bola táto autorita uzurpovaná a je neplatná, ale de facto pôsobí nerušene vo svojej moci. Je potrebné vziať na vedomie uzurpáciu Apoštolského stolca — ktorý nie je len obsadený, ale obsadený — aby sa ukončila veľmi vážna situácia; pričom netreba zabúdať, že Bergogliova’nelegitímnosť má za následok aj neplatnosť všetkých aktov riadenia a magistéria, ktoré vykonal, čím vymazal jedenásť rokov chýb a hrôz.
Tí, ktorí uznávajú túto autoritu za platnú a legitímnu, tak robia buď preto, že sú jeho spolupáchateľmi a nechcú byť odhalení vo vlastnej zrade, alebo preto, že nechcú prijať nevyhnutné dôsledky, ktoré z toho vyplývajú: predovšetkým uznať, že tento coup d’état sa začal Druhým vatikánskym koncilom. Priznať si, že človek upadol do strašného podvodu, si vyžaduje predovšetkým pokoru, a doteraz nikto z kardinálov a biskupov nemal odvahu uznať, že Katolícka cirkev je už desaťročia rukojemníkom heretikov a že títo heretici ju ponížili a zdiskreditovali pred svetom práve preto, aby ju zbavili autority.
KFN: Viganò: Sleduje toto všetko presný vzorec alebo plán?
Abp: Jasne! Modus operandi je ten istý, ktorý slobodomurárstvo používa na delegitimizáciu vlád a privlastnenie si národnej suverenity. Najprv lóže podkopávajú odbornú a morálnu prípravu budúcej vládnucej triedy; potom týchto zväčša nekompetentných politikov korumpujú a spôsobujú ich škandály, aby zdiskreditovali seba a inštitúcie, ktorým predsedajú; potom poukazujú na korupciu politikov a inštitúcií, aby mohli privatizovať verejné služby s obrovskými ziskami; a napokon zamestnávajú skorumpovaných politikov vo svojich firmách alebo nadáciách, aby mohli pokračovať v ich manévrovaní.
Aj v Katolíckej cirkvi morálna korupcia a kacírska formácia kléru prispeli k prijatiu zmien v doktrinálnych, morálnych a liturgických otázkach. Keď však čoskoro vyjde najavo puto spoluviny, ktoré nerozlučne spája hlboký štát a hlbokú cirkev , hrôza, ktorá obklopuje týchto zločincov, bude taká, že bude predstavovať skutočnú Apokalypsu v etymologickom zmysle slova, teda “odhalenie,” “zjavenie”.
CFN: Často ste poznamenali, že existuje paralela medzi tým, čo sa deje v civilnom svete a v Cirkvi.
Abp. Viganò: V občianskej sfére sme svedkami prevratu d’état organizovaného podvratnou loby, v ktorom hlavy vlád, ministri a štátni úradníci, ktorí majú byť zástupcami občanov, konajú proti záujmom národov v prospech loby, ktorá ich vymenovala. Sú to štátni úradníci? Áno. Sú to zradcovia? Áno. V normálnom svete by nemali byť, ale v skutočnosti sú tí, ktorí majú v štáte autoritu, takmer všade podriadení nepriateľskej sile, ktorá prenikla do štruktúry moci, aby ju využila vo svoj prospech a zničila. Sú to dva štáty? Nie: jeden je štát, druhý je hlboký štát, jeho falzifikát, ktorý práve ako taký dokáže konať a byť poslušný.
S rovnakou situáciou sa stretávame aj v cirkevnej oblasti. Tá istá slobodomurárska loby, ktorá už vyše dve storočia systematicky ničí občianske vlády, dokázala preniknúť do Katolíckej cirkvi, vymenovať svojich emisárov, postupne odstrániť všetku vnútornú opozíciu a presadiť rad radikálnych zmien, ktoré rozvracajú dvetisíc rokov trvajúce magistérium. Cieľom týchto piatych kolón bolo privlastniť si autoritu Cirkvi, aby ju zvnútra rozbili, pričom silu zákona použili na opačný účel, než ktorý ju legitimizuje. Sú to dve cirkvi? Samozrejme, že nie: jedna je pravá Cirkev, druhá je hlboká cirkev, teda jej falzifikát, proticirkev, anticirkev Antikrista.
Arcibiskup Fulton Sheen napísal: “Falošný prorok bude mať náboženstvo bez kríža. Náboženstvo bez budúceho sveta. Náboženstvo, ktoré má zničiť náboženstvá. Bude existovať falošná cirkev. Kristova cirkev [Katolícka cirkev] bude jedna. A falošný prorok vytvorí inú. Falošná cirkev bude svetská, ekumenická a globálna. Bude to federácia cirkví. A náboženstvá vytvoria určitý druh globálneho združenia. Svetový parlament cirkví. Bude vyprázdnený od všetkého božského obsahu a bude mystickým telom Antikrista. Dnešné mystické telo na zemi bude mať svojho Judáša Iškariotského a bude to falošný prorok. Satan ho zavedie medzi našich biskupov.”
Ale hlboká cirkev sa ako taká oficiálne neprejaví, pretože by okamžite stratila svoju moc nad veriacimi. Jej cieľom je, aby ľudia prijali nie tak veľmi a nie iba tú či tú zmenu náuky, morálky, liturgie, ale zmenu samotnú, teda myšlienku permanentnej revolúcie, podľa ktorej sa učenie Cirkvi musí meniť a dokonca si protirečiť podľa rôznych epoch a kultúrnych kontextov. Keď sa hlbokej cirkvi podarí presadiť tento princíp, môže konať na všetkých frontoch a popierať to, čo Cirkev učila až do Druhého vatikánskeho koncilu.
Veriaci a klerici, ktorí si tento podvod neuvedomujú, samozrejme naďalej patria do Katolíckej cirkvi, rovnako ako by patrili do Cirkvi spred sto rokov. Tí, ktorí sa považujú za členov “koncilovej cirkvi”, by boli pred sto rokmi odsúdení ako heretici, a preto ich ani dnes nemožno považovať za členov spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Paradoxom je, že hlava “koncilovej cirkvi,” ktorá je heretická a odpadlícka, môže byť zároveň považovaná za pontifika Svätej rímskokatolíckej cirkvi a za uzurpujúcu si od nášho Pána hlas jeho Nevesty, aby tak zneuctila ju i samotného Ježiša Krista.
Teda aj tu máme prekrývanie dvoch entít — Cirkvi a proticirkvi — v tej istej hierarchii, a práve to predstavuje “majstrovský ťah satana”, ktorý arcibiskup Lefebvre od začiatku odsudzoval.
CFN: Vo svojom vyhlásení z 28. júna hovoríte, že “Koncilová hierarchia … patrí inému subjektu, a preto nepredstavuje pravú Kristovu Cirkev,” zatiaľ čo v minulosti (tu) ste hovorili o “spolupôsobení dvoch subjektov v Ríme: Kristovu Cirkev obsadila a zatienila modernistická konciliárna štruktúra, ktorá sa usadila v tej istej hierarchii a využíva autoritu svojich služobníkov, aby zvíťazila nad Kristovou manželkou a našou Matkou.” Zastávate teraz názor, že “konciliárna hierarchia” je úplne oddelená od Katolíckej cirkvi? Taktiež, koho považujete za súčasť “Koncilovej hierarchie”?“
Abp. Viganò: “Koncilovej cirkvi” je doktrinálne, morálne a liturgicky oddelená od Katolíckej cirkvi, ale zároveň sa jej hierarchia nazýva katolíckou a ako taká vyžaduje poslušnosť od veriacich pravej Cirkvi. Táto hierarchia nezastupuje pravú Kristovu Cirkev, ale tvrdí, že ju zastupuje, pretože ak by sa od nej oficiálne oddelila, nemohla by už využívať autoritu a autoritatívnosť pravej Cirkvi a musela by konať ako ktorákoľvek iná heretická sekta. Modernizmus podľa typickej stratégie slobodomurárskych siekt naučil svojich emisárov skrývať sa, aby nerušene dorazili na veliteľské miesta. Svätému Piovi X. sa pomocou železnej organizácie a s využitím verných spolupracovníkov podarilo zlikvidovať túto “žumpu všetkých heréz”, ale znovu nabrala na sile, len čo bol obranný systém, ktorý si želal svätý pápež, najprv z naivity oslabený a potom zámerne zrušený tými, ktorí vtedy odsúdili “prorokov skazy”, tak ako sú dnes označovaní “konšpirační teoretici”. Ich cieľ je rovnaký ako cieľ tých, ktorí inšpirovali a financovali pacifizmus: odzbrojiť protivníka, aby ho bolo možné bez odporu zdolať. Nepriateľovi sa v skutočnosti podarilo ovládnuť všetky pevnosti, ktoré hierarchia zavinene nechala nestrážené.
Posledná pevnosť, ktorá ešte zostala po pokoncilovom období — pevnosť posvätnosti života — je dnes vážne ohrozená prítomnosťou notorických neomaltuziánskych zástancov potratov medzi členmi Pápežskej akadémie pre život (ktorí zastávali alebo stále zastávajú dôležité funkcie v organizáciách otvorene nepriateľských voči Katolíckej cirkvi) a prijatím k svätému prijímaniu politických lídrov podporujúcich potraty — spomeňme napríklad Joea Bidena a Nancy Pelosiovú.
Hanebné mlčanie amerických biskupov a samotnej Svätej stolice o zaradení pro-life hnutí Bidenovou administratívou na zoznam teroristických organizácií nás necháva zhrozených.
Problém teda nie je v tom, či sme v Cirkvi, ale skôr v tom, či tí, ktorí si uzurpujú jej autoritu, aby búrali Cirkev , sú súčasťou Cirkvi. Oni sú tí, ktorých treba vyhodiť — nie my! Oni nie sú súčasťou Cirkvi, ktorej autoritu si uzurpovali; preto nemajú právo robiť to, čo robia, a v žiadnom prípade nemôžu vyžadovať poslušnosť od veriacich.
Na pokračovanie.
Pretlačené so súhlasom Katolíckych rodinných správ.
