Surge et illuminare, Jeruzalem,
quia venit lumen tuum,
et gloria Domini super te orta est.
Vstaň a žiari, Jeruzalem:
lebo prišlo tvoje svetlo
a zažiarila nad tebou Pánova sláva. – Iz 60, 1
Tento veľký sviatok Zjavenia Pána, ktorý sa spolu s Veľkou nocou, Nanebovstúpením a Letnicami nazýva v omšovom kánone týmto najsvätejším dňom, završuje sviatok Narodenia Pána.
Ak sme vo svätej noci s anjelmi a s pastiermi adorovali Emanuela, dnes v Dieťati Kráľovi adorujeme dominator Dominus, pri ktorého nohách sú povolané všetky národy zo všetkých končín zeme. Et adorabunt eum omnes reges terræ: omnes gentes servient ei, hovorí Písmo: Budú sa mu klaňať všetci králi zeme a všetky národy mu budú slúžiť.”Spievali sme to v Introite: Ecce, advenit dominator Dominus; et regnum in manu ejus, et potestas, et imperium. “Hľa, prichádza Pán, ktorý vládne: v jeho rukách je kráľovstvo, kráľovská moc a autorita.”
Toto nie je len sentiment, zbožné želanie, ktorému je súdené splniť sa len čiastočne alebo ho rozbije krutá realita vzbúreného sveta; je to naopak veľmi isté potvrdenie, založené na ontologickej nevyhnutnosti Kristovho’triumfu, ktorému sa nikto nikdy nemôže vzoprieť a ktorému nikto nikdy nemôže zabrániť.
Ale kým my sa sústredíme na adoráciu mudrcov, ktorí po chudobnej poklone pastierov platia Kráľovi kráľov svoju daň v podobe zlata, kadidla a myrhy, nesmieme zabúdať, že sám Pán svojím Vtelením prišiel na túto zem, aby priniesol Najsvätejšej Trojici a večnému Otcovi daň duší vytrhnutých z nadvlády satana a premožených v jeho umučení a smrti na kríži.
Magovia obetujú zlato Kristovmu kráľovstvu, kadidlo jeho božstvu a myrhu Kristovi – obetnej obeti. Sú teda obrazom nášho Pána, ktorý nás všetkých obetuje večnému Otcovi a spolu s nami aj všetkých, ktorých prozreteľnosť určila pre nebeskú slávu, a to prostredníctvom obety Krista, obetovaného Krista, vyzdvihnutého na oltár Kalvárie Kristom Kňazom, ktorý ako Kráľ predstavuje ľudstvo, ktoré mu patrí božským právom, rodovým i víťazným, a ktorý ako Boh je schopný vykúpiť tým, že odčiní naše nekonečné hriechy a nekonečnú urážku spôsobenú Bohu.
Ecclesiæ tuæ, quæsumus, Domine, dona propitius intuere: quibus non jam aurum, thus, et myrrha profertur: sed quod eisdem muneribus declaratur, immolatur, et sumitur, Jesus Christus Filius tuus Dominus noster: “S láskavosťou hľadíme, prosíme ťa, Pane, na obety tvojej Cirkvi, ktorými sa už neobetuje zlato, kadidlo a myrha, ale sám Ten, ktorý sa ich prostredníctvom predstavuje, obetuje a prijíma: V mudrcoch – podobne ako v troch anjeloch, ktorí navštívili Abraháma – môžeme vidieť aj obraz troch osôb Svätej Trojice, ktoré sa tešia z toho, že sa v Synovi naplnila ich božská vôľa: “Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie” (Mt 3, 17). To, čo znamenajú poklady zjavené mudrcom v betlehemskom tichu – božstvo tohto dieťaťa –, zvestuje jeho nebeský Otec vo chvíli jeho krstu v Jordáne, ktorý dnes slávime aj my spolu so zázrakom premenenia vody na víno na svadobnej hostine v Káne Galilejskej.
Slávnosť Božieho zjavenia Spasiteľa – to je význam slova epifánia používaného v Rímskej cirkvi a slova teofánia Východnej cirkvi – nás stavia pred Božské kráľovstvo Krista pod dvoma aspektmi: Jeho prvý príchod a jeho druhý príchod.
Prvý príchod sa uskutočnil v chudobe, v tichosti, v pokornej poslušnosti voči rodičom počas 30 rokov, v kázaní počas troch rokov, v čelení mukám svojho umučenia, potupe kríža, smrti a uloženiu do hrobu; a potom v Zmŕtvychvstaní – uskutočnenom ďaleko od všetkých’pohľadov, v tichu úsvitu jednej nedele pred 1 992 rokmi a zavŕšenom Nanebovstúpením do neba a tým prísľubom anjela: Muži galilejskí, prečo sa pozeráte na nebo? Tento Ježiš, ktorý bol vzatý spomedzi vás do neba, príde tak, ako ste ho videli odchádzať do neba” (Sk 1, 11).
Druhý príchod Pána sa uskutoční v sláve: et iterum venturus est cum gloria judicare vivos et mortuos (a príde opäť v sláve súdiť živých a mŕtvych), hlásame vo Vyznaní viery. A bude to opäť ten božský Kráľ, ktorý uzavrie tok času a dejín pri Poslednom súde, aby ukončil etapu súdu, et sæculum per ignem. Vtedy sa definitívne naplní to, čo bolo ohlásené v úryvku z proroka Izaiáša, ktorý sme práve počuli: Povstaň, Jeruzalem, a obleč sa do svetla, lebo prišlo tvoje svetlo a zažiarila nad tebou Pánova sláva (Iz 60, 1).
Toto svetlo, ktoré prišlo na svet pred 2025 rokmi, bude svietiť v mystickom tele, ktorého božskou hlavou je Kristus, po týchto temných časoch apostázy a po Passio Ecclesiæ: “Lebo hľa, tma pokrýva zem, hustá hmla zahaľuje národy, ale Pán svieti nad tebou, jeho sláva sa zjavuje nad tebou.” Tak ako v znetvorenom a trpiacom Kristovi bola zatienená sláva, ktorá zažiarila pri vzkriesení, tak v jeho mystickom tele, teraz znetvorenom, je zatienená sláva, ktorá ho čaká.
Predpovedané prenasledovanie bude posledným bojom, ktorému bude musieť ľudstvo čeliť, či sa postaví na stranu Boha, alebo proti nemu, a osud tohto epochálneho stretu je už poznačený Kristovým’víťazstvom na kríži: o mors ero mors tua; morsus tuus ero, inferne, hovorí prorok Ozeáš (Oz 13, 14), ktorého slová prevzal apoštol Pavol.
Ale ešte pred týmto prenasledovaním uvidíme, ako sa králi zeme a mocní národov spoja s Antikristom a budú mať moc “rúhať sa jeho menu, jeho stánku a obyvateľom neba (Zj 13,6), teda Bohu, svätej Cirkvi a vyvoleným. “A bolo dovolené [šelme] viesť vojnu proti svätým a dobýjať ich. A bola jej daná moc nad každým kmeňom, ľudom, jazykom a národom. A klaňali sa jej všetci, čo bývajú na zemi, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života Baránka, ktorý bol zabitý od počiatku sveta. Kto má uši, nech počuje” (Zj 13,7-9).
Kristus je Baránok, ktorý trpí a víťazí v tých, ktorí v neho veria: v Ábelovi ho zabil jeho brat, v Noemovi sa mu vysmieva jeho syn, v Abrahámovi bol pútnikom, v Izákovi ho obetovali, v Jozefovi ho predali, v Mojžišovi ho odhalili a vyhnali, v prorokoch ho ukameňovali a zmrzačili, v apoštoloch ho zmietali po zemi a mori a v mučeníkoch ho toľkokrát a mnohými spôsobmi zabili.
Ale táto zátvorka zdanlivého triumfu Satana’sa má skončiť zabitím Antikrista archanjelom svätým Michalom a rozdrvením hlavy Hada Nepoškvrnenou Pannou. Prorok Izaiáš nás opäť uisťuje: “Národy budú chodiť v tvojom svetle a králi v nádhere tvojho vzostupu. Zdvihni oči okolo seba a pozri: všetci títo sú zhromaždení, prichádzajú k tebe. Tvoji synovia prichádzajú zďaleka, tvoje dcéry nosia v náručí. Pri tom pohľade budeš žiariť, tvoje srdce bude pulzovať a rozširovať sa, lebo sa na teba vyleje bohatstvo mora, prídu k tebe dobrá národov. Vtrhne k tebe zástup tiav, dromedárov z Madianu a Efy, všetci prídu zo Sáby, prinesú zlato a kadidlo a budú ohlasovať Pánovu slávu” (Iz 60, 3-6).
O niečo ďalej sa prorok Izaiáš obracia na Svätú cirkev, nový Jeruzalem: “Tvoje brány budú vždy otvorené, nezatvoria sa vo dne ani v noci, aby do teba mohlo vojsť bohatstvo národov a ich králi v sprievode. Lebo národ a kráľovstvo, ktoré ti nebudú slúžiť, zahynú; tie národy budú úplne zničené” (Iz 60, 10-11). Keď sa so zdesením pozeráme na politické a hospodárske prevraty štátov, musíme si uvedomiť, že pre národy, ktoré sa vzbúria proti Pánovi, je predpovedaná záhuba skazy.
PREČÍTAJ: Boh nám dal svätých Nevinných, aby boli našimi orodovníkmi a vzormi
Svätá Cirkev nám na začiatku a na konci liturgického roka pripomína druhý príchod Pána’a nabáda nás, aby sme boli pripravení, ako boli Židia verní proroctvám Starého zákona pripravení na prvý príchod: “Aj vy musíte byť pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, ktorú nečakáte (Lk 12, 40). A toto varovanie by nás malo všetkých rozochvieť, ale najmä tých, ktorých Pán ustanovil do autority, a to tak v Cirkvi, ako aj v občianskej spoločnosti: “Pán toho sluhu príde v deň, keď to najmenej očakáva, a v hodinu, ktorú nepozná, a prísne ho potrestá tým, že mu pridelí miesto medzi nevernými” (Lk 12, 46).
Panenská Matka, najdôstojnejšia Kráľovná a Pani, je dnes prítomná pri akte poklony mudrcov svojmu Božskému Synovi. Zajtra sa zúčastní, korunovaná hviezdami a usadená na svojom tróne slávy, na ktorom sedí od svojho nastúpenia do neba, na adorácii tých, ktorí Ho pri prvom príchode Krista nepoznali, a pohanských národov, ktoré sa obrátia k jej Synovi.
A tak ako Otec položí Kristových nepriateľov ako stolček pre svoje nohy, tak to urobí náš Pán s Mater Ecclesiæ, ponížiac nepriateľov Panny, svojej matky, a Cirkvi, svojej nevesty: “Deti tých, čo ťa utláčali, prídu k tebe a ponížia sa; všetci tí, čo ťa opovrhovali, sa sklonia k chodidlám tvojich nôh a nazvú ťa Pánovým mestom, Sionom Svätého Izraela” (Iz 60, 14).
Prosím, nech nás príhovor Presvätej Bohorodičky, Kráľovnej kríža, ochraňuje vo chvíli skúšky a udelí nám milosť vytrvalosti. A tak nech sa aj stane.
+ Carlo Maria Viganò, Arcibiskup
6. januára 2025
In Epiphania Domini
