Nasleduje kázeň arcibiskupa Carla Maria Vigana pre oktávu Najsvätejších sviatkov vianočných.
IN NOMINE EJUS
Prvý januárový deň sa zhoduje s vianočnou oktávou, kedy je liturgia zameraná na Obrezanie Pána a Božské materstvo Presvätej Bohorodičky Márie, ktorú Efezský koncil v roku 431 vyhlásil za Deiparu – v gréčtine Theotokos – alebo Matku Božiu. V staroveku sa v tento deň slávili dve omše, jedna oktáva a jedna na počesť Panny Márie. Neskôr sa spomienka na mariánske slávenie zachovala v postcommunio a v staničnom kostole Santa Maria in Trastevere.
Vtelením sa Božie Slovo stalo telom a zúrodnilo nepoškvrnené panenstvo svätej Matky Vykupiteľa. Slovo nadobúda podobu – Verbum caro factum est – vytvára Emanuela v lone Panny, mocou Ducha Svätého. A bude sa volať, ako hovorí Písmo v Izaiášovom’proroctve, obdivuhodný radca, silný Boh, knieža pokoja, Otec prichádzajúceho veku, Anjel veľkej rady (Iz 9, 6). Aj archanjel Gabriel, keď prináša Márii zvestovanie, jej hovorí: „Mária, ty si! Hľa, počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. Bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho; Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad Jakubovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca (Lk 1, 31-33). S obriezkou sa mu ukladá jeho meno: Ježiš, Boh zachraňuje.
Pomenovať niekoho alebo niečo znamená definovať osobu alebo vec v jej podstate. A to je výsada Najsvätejšej Trojice, Trojjediného Boha, ktorý sa zjavuje zjavením svojho Mena. V stvoriteľskom akte meno označuje samotné stvorenie: Buď svetlo. A bolo svetlo (Gn 1, 3); a svetlo nazval dňom a tmu nocou (Gn 1, 5); oblohu nazval nebom; sušinu nazval zemou a masu vôd morom (Gn 1, 10). Keď nariadil, že človek má byť jeho obrazom a podobou (Gn 1, 26) a že má vládnuť nad zemou, umožňuje Adamovi určitým spôsobom sa podieľať na stvoriteľskom akte tým, že mu umožňuje dať zvieratám meno:
(Gn 2, 19). Meno vyjadruje skutočnosť a definuje ju: preto je Slovo sväté a preto je Božie meno sväté a hrozné (Ž 111, 10) – ako hovorí žalm – pretože je to Slovo Pravdy. Preto majú sviatosti hmotu, úmysel a formu, čiže sviatostné slovo: “krstím ťa,” “rozhrešujem ťa,” “potvrdzujem ťa,” sú to všetko slova, ktoré spôsobujú to, čo povedia a znamenajú.
O niekoľko dní budeme sláviť sviatok Najsvätejšieho mena Ježiš: aby sa pri Ježišovom mene sklonilo každé koleno na nebi, na zemi i pod zemou a aby každý jazyk zvestoval – aj tu sa zvestuje slovo, vyslovené – že Ježiš Kristus je Pán na slávu Boha Otca (Flp 2, 10-11). V Ježišovom mene je diabol vyhnaný: lebo meno sprítomňuje toho, kto ho nesie, a Pravda zjavuje lož, ako svetlo rozptyľuje tmu. Stvoriteľ a stvorenie sú určitým spôsobom zjednotení slovom: Ecce, venio, hovorí Múdrosť vo večnosti času. Fiat mihi secundum verbum tuum, odpovedá Sídlo Múdrosti, Mária Presvätá. A to požehnané telo, ktoré vďaka poslušnosti prijíma Druhá osoba Najsvätejšej Trojice v hypostatickej únii, začína svoju cestu k umučeniu od kolísky, čeliac tuhej zime v jaskyni; a krátko nato, opäť z poslušnosti, Sväté Dieťa vyleje prvé kvapky svojej drahocennej krvi v obrade obriezky, v ktorom sa predobrazuje umučenie.
V tomto novom občianskom roku, ktorý sa už dvetisíc dvadsaťpäť rokov počíta od narodenia nášho Pána Ježiša Krista, by som chcel, aby sme sa zamysleli nad dôležitosťou slova: Božieho slova, v ktorom sa uchováva zmysel nášho večného života; a slova, ktorým komunikujeme a vyjadrujeme sa, ktoré uchováva zmysel nášho každodenného života.
Revolucia, satanská matéria tohto vzbúreného sveta nepriateľského voči Vtelenému slovu, dobre vie, že zmena slov mení aj ich význam. Preto lož starovekého Hada používa falošný a klamlivý jazyk. Preto služobníci Zlého skrývajú svoje klamstvá za slová, ktoré sú len zdanlivo neškodné. Je to orwellovský newspeak , ktorý premenúva strašný zločin potratu na reprodukčné zdravie, zmrzačenie na prechod pohlavia, neresť a priestupok na slobodu, zničenie Stvorenia na zelený obchod, vyhladenie ľudstva na net zero a etnickú výmenu na začlenenie.
A ak ešte pred niekoľkými desaťročiami vedela Svätá Matka Cirkev vzdorovať tomuto rozvratu tým, že opakovala nezmenené večné a pravdivé Božie slovo a používala jazyk vlastný viere a morálke, dnes skorumpovaná hierarchia prejavuje svoju zradu rovnakým spôsobom, manipuluje s jazykom, čím anuluje Božie slovo (Mk 7, 12). Ničenie božskej ústavy Cirkvi a manipuláciu pápežstva premenúva na synodalitu, zriekanie sa potreby evanjelizácie a obrátenia na ekumenický dialóg, chudobných nanovo definuje ako reálnu prítomnosť a legitimizáciu hriechu na akceptáciu.
Božie slovo je slovom Pravdy. Neobmedzuje sa na ozvenu vo večnosti, ale stáva sa telom a pokrmom, obetuje sa na kríži, aby Slovo ohlasovalo Otcovu slávu, vykúpilo nás zo satanovej’lži a uchránilo nás na tejto pozemskej ceste pred klamstvom a podvodom sveta, tela a diabla.
Zostať verný Božiemu slovu znamená zostať verný evanjeliu, učeniu, Tradícii a omši všetkých čias, v ktorej si slová vyslovené posvätným jazykom Cirkvi zachovávajú svoj význam a odovzdávajú ho jednoznačne, ako svetlo svieti v tme. Zostať verný Božiemu slovu, teda samotnému Bohu, znamená vedieť odpovedať na slovo slovom, ako to urobila presvätá Mária, keď prijala pozdrav archanjela Gabriela.
Nazývajme teda veci ich menom: cnosť označujme ako cnosť a neresť ako neresť; pamätajme na napomenutie Svätého písma: Beda tým, ktorí zlo nazývajú dobrom a dobro zlom, ktorí tmu menia na svetlo a svetlo na tmu, ktorí horké menia na sladké a sladké na horké (Iz 5, 20). Tvoja reč nech je teda: áno, áno, nie, nie: všetko ostatné pochádza od Zlého (Mt 5, 37). A tak nech sa aj stane.
+ Carlo Maria Viganò, arcibiskup
1. januára 2025
Octava Nativitatis
In Circumcisione Domini
