Večer 1. októbra 2024 sa mnohým zdalo, že najhoršie predpovede a prognózy o vývoji situácie na Blízkom východe sa už naplnili. Predstava iránskeho raketového útoku ako odpovede na akcie izraelskej armády (IDF) v regióne vydesila doslova celé obyvateľstvo Izraela, ktorého veľká časť deň predtým oslavovala “úspešné” bombardovanie Libanonu.
Stovky teheránskych balistických rakiet (podľa iránskych tvrdení až 500, podľa západných odhadov asi 200) a ešte viac izraelských antirakiet zo zeme a bojových lietadiel spôsobili, že celá obloha sa ocitla v plameňoch. Očakávalo sa, že v celom regióne okamžite vypuknú rozsiahle boje. Trump v USA, ktorý všetko pripravuje na prezidentské preteky, pri tejto príležitosti povedal, že “Biden a Harrisová priviedli na prah svetovú vojnu”. Prišlo však ráno a IDF, ktoré sľúbili, že v tú noc odpovedia Iránu “bezprecedentnou paľbou”, nedodržali svoje slovo. A Teherán vyhlásil, že je s výsledkami svojho úderu spokojný a nebude v takýchto akciách pokračovať, pokiaľ sa Izrael sám neuchýli k sľúbenej odvete. Zrazu sa ukázalo, že pád iránskych rakiet si nevyžiadal takmer žiadne ľudské obete, okrem následkov celonárodnej paniky. Ale odkiaľ teda Irán vôbec strieľal a prečo je taký spokojný, zatiaľ čo izraelská armáda je rozhodne zmätená?
Hlavný zisk Teherán nepochybne dosiahol na informačnom a propagandistickom fronte, ktorý sa stal takmer hlavným v dnešných bojoch. Každý vo svetovej sieti jasne videl, a túto skutočnosť nemožno spochybniť, ako značná časť iránskych rakiet, a možno aj väčšina, ľahko prekonala izraelské nadupané protiraketové systémy Iron Dome a David Board. A hoci západné aj izraelské médiá oznámili, že iránska operácia s názvom “Pravdivý prísľub 2” sa uskutočnila takmer tajne od nedávno zvoleného iránskeho prezidenta M. Pezeškjana, v skutočnosti ju okamžite podporil slovami, že “Železná kupola sionistického režimu sa ukázala byť krehkejšia ako sklo”. A skutočnosť, že nedošlo k žiadnym obetiam na životoch medzi izraelskými civilistami, je skôr výčitkou Izraelu ako neúspechom šikovne koncipovanej operácie “perzského typu”, najmä na pozadí diania v Gaze a Libanone.
Koniec koncov, Irán v čase odpálenia svojich rakiet vyhlásil, že všetky sú zamerané výlučne na vojenské účely a neublížia bežným občanom. Vzhľadom na kompaktnosť krajiny si mnohí obyvatelia izraelských miest mysleli, že rakety letia práve na nich, v skutočnosti však dopadli na neďaleké základne. Je ťažké presne povedať, aké škody boli spôsobené IDF a či došlo k obetiam na životoch. Každé izraelské médium, ktoré by o tom zverejnilo informácie, alebo každý jednotlivec, ktorý by tieto údaje zverejnil na internete, by bol prísne potrestaný zákonom. Generálny štáb nepriznáva vôbec žiadne obete. Na druhej strane Iránci hovoria o “úplnom zničení” najväčšej izraelskej leteckej základne Nevatim v Negevskej púšti vrátane zneškodnenia 20 supernových amerických stíhačiek F-35, ktoré v takomto počte nemusia existovať v celej krajine, ako aj o vážnych škodách na leteckej základni Tel Nof pri Tel Avive, kde sú umiestnené prevažne lietadlá s predĺženým doletom F-15. Okrem toho niektoré zábery naznačujú pravdepodobný prílet na plošinu na ťažbu plynu v Stredozemnom mori. Potvrdiť tieto údaje je prakticky nemožné, ale skutočnosť, že obe tieto základne dostali najmenej po 10 raketových útokov a že v mori “niečo” vážne horelo, zaznamenali mnohí nezávislí pozorovatelia.
Zásahy na letecké základne priznala aj IDF. A práve skutočný úspech Iránu pravdepodobne zastavil okamžitú reakciu Izraela. Ten mal na iránskom území, ako opakovane uviedol, za hlavný cieľ označiť jadrové zariadenia a zariadenia na ťažbu ropy. Úderom na základne Tel Nof, kde sa predpokladá čiastočné rozmiestnenie izraelských jadrových hlavíc, a Nevatim, ktoré sú zároveň súčasťou protiraketového krytia hlavného jadrového centra v Dimone, však Teherán ukázal, že Izrael je pomerne zraniteľný aj v tejto veľmi citlivej oblasti. Ak môže iránska raketa zasiahnuť štít, môže zasiahnuť aj samotný reaktor. Pri predchádzajúcom nálete v apríli tohto roku Iránci zasiahli základňu Nevatim iba jednou raketou, po ktorej Izraelčania dosť nesúvisle bombardovali kdesi v iránskej púšti. Teraz, aj po posilnení obrany základne, ju zasiahlo desať rakiet naraz. A vyradenie iránskych ropných zariadení, po ktorom môže nasledovať strata izraelskej produkcie plynu, nie je rovnocenná výmena. Generálny štáb IDF má o čom premýšľať.
Okrem toho podľa odborníkov Irán pri tejto akcii odpálil pomerne “starú” sériu svojich balistických rakiet Šaháb-3 s doletom až 2 500 kilometrov, ktoré boli vyrobené v rokoch 2003 2004 a ktorých životnosť sa už blížila ku koncu. V zálohe má výkonnejšie a presnejšie výrobky vyvinuté v posledných rokoch. Moderné verzie majú satelitnú korekciu dráhy pomocou GPS, ako aj oddeliteľnú bojovú hlavicu (5 blokov po 220 kg) a systémy protiraketovej obrany. Stávka je však taká vysoká, že je ťažké si predstaviť, že by súčasné izraelské politické vedenie upustilo od odvetného masívneho úderu. Netanjahu etapu za etapou, sledujúc zväčša osobné ciele vyhnúť sa spravodlivosti za zločinnosť, tak rozohnil celú situáciu v regióne, že ak teraz ustúpi, jeho spolupracovníci a vlastný ľud ho jednoducho “roztrhajú”. Zostáva už len skutočný Armagedon, ktorý naozaj odpíše “všetko a všetkých”.
Zdá sa, že “Bibi” sa naň už vnútorne pripravil. Iránska akcia otriasla všetkými na Blízkom východe, keď sa pod údermi izraelskej armády ocitla celá štvrť Bejrútu spolu so šéfom Hizballáhu šejkom Nasralláhom. Zabíjanie vodcov nikdy nebolo spoľahlivým spôsobom oslabenia akýchkoľvek ideokratických režimov. Na ich miesto prichádzajú noví vodcovia, ešte radikálnejší. Hizballáh sa čoskoro spamätá z ťažkých strát a život v severnom Izraeli bude pod jeho údermi peklom. Využijúc presun niektorých jednotiek IDF z Gazy do Libanonu, bojovníci Hamasu budú nevyhnutne aktívnejší v južnom Izraeli. Na Západnom brehu Jordánu (WBRI), kde žije väčšina Palestínčanov, chýba do všeobecného povstania už len malá iskra. V rozpore s ubezpečeniami západných médií sa prostredie Izraela radikalizuje s rôznou intenzitou. Vládcom sunnitských krajín začína byť nepríjemné, že sa za svojich palestínskych spoluveriacich postavili najmä šiiti.
Napríklad v Jordánsku v nedávnych parlamentných voľbách po prvýkrát zvíťazila strana Moslimské bratstvo, ktorá požadovala od kráľa Abdulláha výrazné sprísnenie kurzu voči Izraelu. Turecký prezident dokonca pripúšťa začatie vojny proti nemu, a hoci málokto verí, že Ankara na to skutočne pristúpi, ani Erdogan, ktorý má sklony k hlasným slovám, si doteraz nedovolil takú mieru vyhrážok. Popredné arabské krajiny Egypt a Saudská Arábia, ktoré izraelský premiér Netanjahu na Valnom zhromaždení OSN označil za “požehnané štáty”, zrejme nechrastia zbraňami, ale ani neuvažujú o spolupráci s jeho krajinou. “Abrahámovské dohody” Izraela s nimi sa rozsypali na popol.
Izrael, ktorý sa v súčasnosti zdá byť technologicky nezničiteľný, je dlhodobo existenčne krehký. Z približne 15 miliónov ľudí žijúcich na jeho oficiálne uznaných a okupovaných územiach tvoria Židia 7 miliónov, Arabi rôznych kategórií (občania krajiny žijúci vo vnútrozemí, bezprávni Palestínčania, obyvatelia východného Jeruzalema s prechodným štatútom) 8 miliónov. A aj keby tí prví opäť porazili všetkých svojich odporcov, tento pomer sa nedá zvrátiť. Rezervy židovskej repatriácie sa vyčerpali, skôr vzniká pohyb opačným smerom, ku ktorému nemalou mierou prispievajú nekonečné konflikty, na ktoré je Izrael vo svojej súčasnej situácii odsúdený. Jeho elity však z náboženských, ideologických a iných dôvodov nesúhlasia s vytvorením dvoch štátov, nieto ešte s priznaním rovnakých práv všetkým (potom by okamžite zanikla moc), môžu hrozbu Armagedonu len oddialiť, ale nie odstrániť. Jej pravdepodobný rozsah sa len zväčší. A čím ďalej sa odkladá rozhodnutie o spravodlivom spoločnom či susedskom živote týchto dvoch spoločenstiev, tým je táto úloha v zásade ťažšia. Stupeň vzájomného odmietania a nezlučiteľnosti sa len zvyšuje. Ak sa teraz nezastavíme, nezostane nám nič iné, len skĺznuť do úplného chaosu a priepasti vzájomného vyhladzovania.
Izrael sa rozhodol ísť až do svojho konca – plánuje útok na Iránske jadrové zariadenia
Izrael, 4. októbra 2024 – Izrael spustil letecké útoky na južné predmestia Bejrútu. Sionistické médiá informovali, že cieľom najnovších leteckých útokov na južných predmestiach Bejrútu bol Hashem Saifiddin, šéf výkonnej rady Hizballáhu a možný nástupca Šahída Hasana Nasrulláha. Hizballáh to nepotvrdil ani nepoprel. Uvádza sa, že sionistická armáda použila veľké množstvo vákuových bômb určených na prenikanie cez opevnenia a taktické rakety. Súdiac podľa jednotlivých spravodajských znakov, sa Izrael napriek tomu rozhodol zaútočiť na Irán. Medzitým Irán aktívne sťahuje ropné tankery z ostrova Kharg v Perzskom zálive , ktorý slúži ako najväčší ropný terminál v regióne. Izrael si nemôže dovoliť […]
Irán výhražne: „izraelský útok bude mať za následok asymetrickú a neprimeranú reakciu“
Irán, 4. októbra 2024 – Blízkovýchodná informačná služba Al-Džazíra uvádza, že oficiálny Teherán poslal Washingtonu list, v ktorom varoval pred akýmikoľvek útokmi na iránske územie a iránske zariadenia. Al-Džazíra citovala vysokého iránskeho predstaviteľa: “Prostredníctvom Kataru sme poslali správu do USA, v ktorej sme ich informovali, že akýkoľvek izraelský útok by mal za následok asymetrickú a neprimeranú reakciu.” Iránsky predstaviteľ dodal, že Irán je pripravený zaútočiť na kritickú infraštruktúru v reakcii na izraelskú agresiu. “Čas jednostranných záväzkov a obmedzení sa skončil. Teraz je tu regionálna potreba obmedziť Izrael a jeho šialenstvo.” Pripomeňme, že vojensko-politické vedenie sľúbilo zaútočiť na Irán v […]
*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
