ARPÁD SOLTÉSZ ŠPINÍ KULTÚRU SVOJICH PREDKOV
Arpád Soltész – to je ten, čo sa mu od zloby huba kriví, ako keby vypil na ex tri deci osempercentného octu – sa tiež zapojil do kuvikania okolo „zákroku“ Štefana Kuffu. Už sa nechcem vracať k udalostiam v Malej Frankovej, včera som o tom napísal všetko, čo som mal na srdci. Dnes sa obmedzím už len na klenoty Arpiho zúboženého ducha.
I Arpi si položil zásadnú rečnícku otázku, či je v poriadku prísť v nedeľu do kostola a vyháňať odtiaľ deti, „aby farár neohrozoval mravnú výchovu propagáciou knihy plnej sexu, incestu a bezuzdného vraždenia“.
V tomto bode je príhodné pripomenúť, že kde sa dalo, Apri neraz opisoval, ako nacisti a ich slovenskí pomocníci poslali jeho deda do koncentráku, pretože bol Žid. Teraz ponechajme bokom, s akými pohnútkami to robil, ale aj to by raz stálo za analýzu, ba dokonca aj psychoanalýzu. Z hľadiska dnešného postrehu len postačí konštatovanie, že Arpi má židovských predkov.
Preto by aspoň z úcty k svojmu starému otcovi mal vedieť, že kniha, na ktorú odkazuje, sa volá Starý zákon, a jej najvýznamnejšia časť Pentateuch alebo Tóra (teda päť kníh Mojžišových) je základom predovšetkým židovského náboženstva.
Starý zákon je židovskou Bibliou. Je z nej odvodené nielen náboženstvo Židov, ale táto kniha tvorí základ celej židovskej kultúry. Starozákonné príbehy sú naozaj niekedy kruté a opisujú aj zložité spoločenské problémy. Vrátane incestu alebo krutých bojov. Zmyslom týchto príbehov však nie je propagácia napríklad obcovania otca s dcérou, ale tvoria podklad rozhovoru (neraz veľmi príkreho) Izraelitov s Bohom.
Áno, Starý zákon je súčasťou aj kresťanskej Biblie, avšak najpodstatnejšou knihou kresťanstva je Nový zákon a z jeho stredu predovšetkým štyri evanjeliá podľa Mareka, Matúša, Lukáša a Jána. Čítanie zo Starého zákona v kostole má rovnaký zmysel ako v židovskom náboženstve: opis rozhovoru Izraelitov s Bohom. Toľko bibliografické poznámky.
Ak by niekto napísal, že židovské náboženstvo je vlastne propagáciou sexu, incestu a bezuzdného vraždenia – čo Arpi vlastne povedal o kresťanstve – ten istý Arpi by s penou na hube vrieskal, že autor takýchto slov je vlastne pohrobkom tých, čo jeho starého otca poslali do lágra. A volal by si na pomoc orgány činné v trestnom konaní oháňajúc sa počas toho bojom proti extrémizmu a podobne. A ešte by si nepochybne pomohol tragickým príbehom svojho starého otca, ktorý už nemôže vstať a povedať vnukovi, že sa nielen správa ako idiot, ale ešte aj znesväcuje utrpenie Židov počas druhej svetovej vojny.
Židovské náboženstvo je z historického aj kultúrneho hľadiska pozoruhodným fenoménom a je hodné rešpektu. To isté platí o kresťanstve. Obe náboženstvá však nemôžu byť imúnne ani voči kritike, o tom niet pochýb. Ide však o to, že ak Arpi považuje Starý zákon za knihu propagujúcu sex, incest a bezuzdné vraždenie, čím dosť nechutne a najmä mimoriadne necitlivo šliape po tradícii, z ktorej pochádza. Čo od takého človeka potom chceme?
