Ateista požadoval na súde odstránenie kríža a betlehema z historického centra Los Angeles, pretože sa cítil pri pohľade na ne „vylúčený“

1. októbra 2026  

Cirkev Spoločnosť
  Kríza spoločnosti, Prenasledovanie kresťanov

Ateista žiadal súd, aby z historického centra Los Angeles odstránil kríž a betlehem, pretože sa pri nich cíti „vylúčený“. Miestni obchodníci sa postavili na obranu symbolov a odvolací súd požiadavku na ich odstránenie odmietol.

Drevený kríž, ktorý od roku 1929 stojí na začiatku ulice Olvera v historickom centre Los Angeles, zostane na svojom mieste. Každý december sa k nemu bude môcť vrátiť aj tradičný betlehem. Odvolací súd Spojených štátov pre deviaty obvod zamietol požiadavku na odstránenie oboch symbolov.

Kríž a betlehem sa nachádzajú v El Pueblo de Los Ángeles, historickom centre mesta založeného v roku 1781. Približne tri metre vysoký kríž postavili v roku 1929 pri príležitosti 148. výročia založenia mesta. Betlehem sa každoročne objavuje počas tradičnej slávnosti Las Posadas. O rozhodnutí súdu informovala 29. septembra organizácia Becket, ktorá sa venuje ochrane náboženskej slobody.

Spor sa týka širšej otázky, či môžu historické náboženské symboly zostať vo verejnom priestore. Žalobca tvrdil, že pri kríži a betleheme pociťuje vylúčenie. Súd však neprijal názor, že takýto pocit sám osebe stačí na ich odstránenie. Oba symboly navyše patria k histórii El Pueblo a tradíciám, ktoré miestne rodiny udržiavajú po celé generácie.

Žaloba pre pocit „vylúčenia“

Spor Gerritsen verzus City of Los Angeles začal v roku 2025 Jack Gerritsen. Zažaloval mesto s tvrdením, že kríž a betlehem porušujú ustanovenie americkej ústavy zakazujúce štátu ustanoviť náboženstvo. Gerritsen sa označuje za „neveriaceho“ a tvrdí, že náboženské symboly v ňom vyvolávajú pocit „vylúčenia“ z verejného priestoru. Žiadal odstránenie alebo zakrytie kríža a zákaz každoročného stavania betlehema.

Federálny okresný súd jeho požiadavku zamietol. Podľa organizácie Becket dospel k záveru, že kríž ani betlehem neporušujú Prvý dodatok Ústavy Spojených štátov. Gerritsen sa odvolal, ale Deviaty obvod rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd uviedol, že žalobca nepreukázal podmienky potrebné na odstránenie symbolov. Nedokázal, že by mu ich ponechanie spôsobilo „nenapraviteľnú ujmu“, ani že by ich odstránenie bolo „vo verejnom záujme“.

Obchodníci z ulice Olvera

Do sporu chcela vstúpiť aj skupina obchodníkov z ulice Olvera. Mnohí pochádzajú z rodín spojených s miestnym trhom už od jeho otvorenia v roku 1930. Počas roka organizujú tradičné mexicko-americké slávnosti, napríklad sviatok Troch kráľov, Sviatok verných zosnulýcha Las Posadas. Kríž a betlehem preto považujú za súčasť náboženskej, historickej aj kultúrnej identity štvrte. Majiteľ kaviarne Edward Flores uviedol, že takéto kultúrne symboly pomáhajú Američanom rôznych etnických skupín, vierovyznaní a kultúr vážiť si vlastné tradície.

Súd napokon vstup obchodníkov do konania nepovolil, pretože po zamietnutí Gerritsenovej požiadavky už ich účasť nepovažoval za potrebnú.

„Zdravý rozum“

Andrea Butlerová, právnička organizácie Becket zastupujúca obchodníkov, označila rozhodnutie za prejav „zdravého rozumu“.

„Samozrejme, že Mesto anjelov má miesto aj pre náboženskú symboliku,“ uviedla. Los Angeles podľa nej patrí ľuďom rôznych vierovyznaní aj ľuďom bez viery a jeho verejný priestor túto rozmanitosť prirodzene odráža.

Butlerová pripomenula, že náboženské symboly sú prirodzenou súčasťou amerických dejín a kultúry. „Ústava nevyžaduje od Los Angeles, aby vymazávalo historické pamiatky iba preto, že odkazujú na náboženstvo. Sme radi, že to súd pochopil,“ uzavrela.

Prípad sa teraz vracia pred Okresný súd Spojených štátov pre centrálny okres Kalifornie. Podľa organizácie Becket zostanú kríž aj betlehem na svojom mieste až do konečného rozhodnutia.

Pohľad katolíckej tradície

Spor o kríž a betlehem v El Pueblo de Los Ángeles sa dotýka zásadnej otázky: Dá sa akceptovať, aby náboženská neutralita štátu znamenala nutnosť, že z verejného priestoru treba odstrániť viditeľné stopy kresťanstva? Aj rozhodnutie sekulárneho súdu ukazuje, že samotná prítomnosť historického náboženského symbolu a osobný pocit nepohodlia ešte nie sú dôvodom na jeho odstránenie.

V Los Angeles je historický rozmer zvlášť výrazný. Už názov mesta pripomína jeho španielske a katolícke korene. Osada vznikla v roku 1781 v španielskej Kalifornii. Aj názvy miest ako San Francisco, San Diego, Santa Barbara, San José či Sacramento dodnes pripomínajú obdobie španielskej kolonizácie a katolíckych misií. Odstraňovanie kresťanských symbolov by preto neznamenalo iba meniť verejný priestor, ale aj zasahovať do historickej pamäti Kalifornie.

Kríž na ulici Olvera navyše stojí na svojom mieste od roku 1929. Každoročný betlehem súvisí s tradíciou Las Posadas, ktorá pripomína putovanie Panny Márie a svätého Jozefa pred narodením Krista a patrí k mexickej a mexicko-americkej ľudovej zbožnosti. Náboženstvo, história a miestna kultúra sa tu prirodzene prelínajú. Pre kresťana navyše kríž nie je iba historickým predmetom. Je znamením Kristovej obety, vykúpenia a nádeje na večný život. Katolícka tradícia preto po stáročia umiestňovala kríže nielen do kostolov, ale aj na námestia, cintoríny, cesty či horské vrcholy. Kresťanská viera nebola chápaná ako čisto súkromná záležitosť ukrytá za dverami kostola.

Náboženská sloboda a odstránenie náboženstva z verejného priestoru nemusí byť to isté. Sekulárny štát môže rešpektovať veriacich aj neveriacich bez toho, aby musel odstrániť každý kríž, sochu svätca či betlehem. Prítomnosť kresťanského symbolu nikoho nenúti stať sa kresťanom, rovnako ako existencia synagógy alebo mešity nenúti kresťana prijať inú vieru. Problematický je preto argument, že žalobca sa pri kríži a betleheme cíti „vylúčený“. Ak by samotný subjektívny pocit človeka stačil na odstránenie historického symbolu, bolo by ťažké určiť hranice takéhoto princípu.

Významná je aj obrana miestnych obchodníkov a rodín z ulice Olvera, z ktorých niektoré sú s trhom spojené od roku 1930. Organizujú sviatok Troch kráľov, Deň mŕtvych či Las Posadas a kríž s betlehemom vnímajú ako súčasť zdedeného kultúrneho dedičstva. Ide teda aj o právo miestnej kresťanskej komunity uchovávať vlastné tradície.

Katolícka tradícia žiada, aby náboženská sloboda, pokiaľ ju už sekulárny štát uplatňuje,nebola premenená na slobodu verejného priestoru od kresťanského náboženstva.

Posolstvo celého sporu je napokon jednoduché: tolerovanie neveriaceho človeka zo strany kresťanov nevyžaduje vymazanie kresťanskej minulosti spoločnosti. Kríž na ulici Olvera nikoho nenúti veriť v Krista. Je však svedectvom o viere, kultúre a ľuďoch, ktorí toto miesto formovali dávno pred dnešným súdnym sporom. Odstrániť ho by neznamenalo iba premiestniť tri metre dreva, ale odstrániť jednu z viditeľných vrstiev historickej pamäti Los Angeles. Predovšetkým by to však bolo porušenie práva, ktoré požíva jediné pravé a Bohom zjavené náboženstvo vo vzťahu k iným náboženstvám a nevercom. Práva, ktoré ho nadraďuje a privileguje voči ostatným.

Osobná poznámka autora: Je mi, samozrejme, veľmi ľúto, že sa pán Gerritsen pri pohľade na kríž cíti „vylúčený“. Pocit vylúčenia je zaiste nepríjemný, obávam sa však, že s ním mu skôr pomôže dobrý psychológ než píla na drevený kríž z roku 1929. Pomôcť mu môže aj zmena pohlavia – tri prioperované ženské umelé prsníky pravdepodobne koncepčne zmenia jeho životné priority a kríž ho prestane obsesívne iritovať.

A kde by sme vlastne skončili? Bola by ďalším krokom požiadavka premenovať Los Angeles na Los Ateistos alebo Los Idiotas, aby sa niekto necítil vylúčený už pri pohľade na tabuľu s názvom mesta? 🙂 Svet, žiaľ, nemožno prestavať zakaždým, keď sa niekto pri pohľade na kus jeho histórie necíti komfortne. Niekedy je jednoduchšie zmieriť sa s tým, že kríž zostane krížom, Los Angeles zostane Los Angeles a človek môže pokojne pokračovať v chôdzi ďalej po ulici Olvera.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com/Fox News

PDF (formát pre tlač)