Keby sme sa kohokoľvek náhodného na ulici opýtali, kto je náš národný hrdina, zrejme by sme bez váhania dostali odpoveď: Juro Jánošík. Je nám prirodzene sympatická postava nebojácneho chlapa, ktorý sa postavil proti systému a doslova „berie bohatým, aby rozdával chudobným“. Prototypom takého hrdinu je vo svete známejšia postava Robina Hooda.
Pozná ho každý v tej časti sveta, ktorá hovorí po anglicky. Ale málokto vie, že legenda okolo statočného Robina je z veľkej časti umelá a vymyslená. Otcom Hoodovskej legendy je muž menom Joseph Ritson – právnik z 18. storočia, starožitník, revolučný demokrat a všestranne výstredný chlapík. To on zafarbil príbeh Robina Hooda na červeno, tak dôkladne, že ju nedokáže zmyť ani tá najhoršia moderná televízna verzia. Ritson sa narodil do skromnej roľníckej rodiny v roku 1752 v Stockton-on-Tees. V mladosti sa vyučil za právnika a väčšinu svojho dospelého života strávil v Londýne, kde pracoval ako agent pri prevode majetkov.
V povolaní bol úspešný, ale jeho väčšou vášňou bola historická britská literatúra. Stal sa uznávaným znalcom na texty Shakespeara. Bol veľmi agilný pri odhaľovaní nepresných prepisov a zaslúžil sa o to, že Shakespeare sa dlho uchoval v pôvodnej podobe. Jeho otvorená a niekedy aj uštipačná kritika iných učencov z neho urobila kontroverznú postavu. Okrem iných (na tú dobu) „extravagantných“ vlastností bol aj vegetariánom, za čo si ho často doberali aj priatelia. Jeho motivácia bola hlavne etická, čo dokazuje aj úryvok zachovaného listu sestre: „určite zistíte, že ste zdravší, a ak máte buď svedomie alebo ľudskosť, aj šťastnejší, keď sa zdržíte živočíšnej stravy, než keď by ste podliehali neprirodzeným chúťkam do jedla a oddávaním sa barbarskému zvyku zjesť života stovky, ak nie tisíce nevinných tvorov a zbaviť ich tak života, na ktorý majú rovnako dobré právo ako vy.“
Ritson bol tiež ateistom a v čase svojej smrti tvrdil, že „píše brožúru, ktorá dokazuje, že Ježiš Kristus bol šarlatán“. Zdá sa, že protisystémové politické názory si osvojoval postupne s vekom. Jedným z kľúčových momentov bolo jeho rozhodnutie vziať si dlhú dovolenku a počas Francúzskej revolúcie odísť do Paríža. To, čo tam zažil, ho presvedčilo, že republikanizmus, rovnostárstvo a demokracia sú pre ľudstvo cestou vpred. Považoval za nevyhnutné a úplne žiaduce, aby sa revolúcia rozšírila do Británie. Na rozdiel od mnohých iných britských radikálov, ktorí prestali podporovať Francúzsko počas obdobia teroru, Ritson nikdy nestratil vieru vo francúzsky príklad.
Tento revolučný svetonázor sa spojil v roku 1795 s jeho láskou k stredovekej britskej poézii, piesňam a baladám. Snažil sa vystopovať a zachovať ich čo najčistejšie, neskreslené texty a vtedy publikoval dielo, ktorým sa zaradil do literatúry knihou o Robinovi Hoodovi. Kniha mala za cieľ zhromaždiť každý autentický príbeh, každý kúsok informácií o Robinovi, aby ho dostala do historického, ako aj literárneho kontextu. Práve v tejto knihe vykryštalizovala koncepcia Robina ako ľudového hrdinu a bojovníka za slobodu — „lebo ľud je pôvodcom všetkého odporu voči tyranii“. Obraz vznešeného zbojníka, ktorý zabíja len vtedy, keď je k tomu donútený, ktorý nikdy nekradne, okrem bohatých a skorumpovaných, a ktorý pomáha ľudu a jeho podporuje obyčajný ľud lesa, pramení takmer výlučne z Ritsonových vplyvných spisov. Nie je prehnané povedať, že Joseph Ritson bol „ten, kto stvoril Robina Hooda“, prinajmenšom tú formu Robina, ktorá je známa od začiatku 19. storočia až po súčasnosť.
Tohto Ritsonovho Robina si osvojila väčšina demokratov a socialistov v 19. a 20. storočí, pričom každá generácia rozprávala jeho príbehy spôsobom, ktorý odrážal aktuálne udalosti a ideológie. Počas druhej polovice 20. storočia legendu udržiavala nažive a ešte zosilnila Hannah Weinsteinová televíznym seriálom z rokov 1955 – 59 Dobrodružstvá Robina Hooda. Ten sa verne držal Ritsonovského pohľadu na Robina. Televízny seriál bol na svoju dobu vynikajúco spracovaný, mal skvelé obsadenie a vo svetovej kultúre zanechal trvalú stopu. Dodnes je málo známe, že Weinsteinová sama bola disidentka a spolupracovala s Komunistickou stranou USA na vytvorení produkčnej spoločnosti na vývoj a predaj televíznych programov, ktoré by poskytovali zamestnanie niektorým z mnohých amerických spisovateľov, ktorým bolo zakázané pracovať vo vlastnej krajine kvôli ich politickému presvedčeniu. Desiatky z nich pod pseudonymom pracovali na scenári. Jedným z nich bol Ring Lardner jr., hoci úspešný Hollywoodsky scenárista, stratil prácu a postavenie počas McCarthystického prenasledovania komunistov v USA. K svojej práci na scenári Robina Hooda sa vyjadril ako – „možno, nejakým malým spôsobom, pripravila scénu pre 60. roky tým, že rozvrátila celú novú generáciu mladých Američanov“ – prostredníctvom dialógov a zápletiek, ktoré obsahovali veľa myšlienok proti vtedajšiemu establišmentu.
Je pozoruhodné, že podobným spôsobom sa zrodila aj naša slovenská verzia legendy o statočnom zbojníkovi, ktorého sa páni báli a chudobní ho milovali, ktorý bohatým bral a chudobe rozdával. Za zrodením takéhoto obrazu Jánošíka boli štúrovci Ján Botto a najmä Janko Kráľ a jeho niekoľkoročná práca a putovanie po rôznych krajoch Slovenska, kde zbieral čriepky ľudových rozprávaní o Jánošíkovi, podobne ako Ritson.
A záverom, práve ako zhrnutie týchto historických príkladov, by som chcel na zamyslenie položiť otázku – je možné spoliehať sa na to, že cestu ľudstvu k dobru a k spravodlivejšej spoločnosti nám vytýčia osobnosti, ktorých dominantná charakteristika je násilnícka?
Zdroj: https://morningstaronline.co.uk/article/radical-who-invented-robin-hood
