kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-9684
Učiteľ Sadoľskij, ktorý bol Nálepkovou spojkou, spomína, ako mu raz Ján Nálepka odovzdal dokument, o ktorom bol presvedčený, že bude Saburova zaujímať. Po dopravení dokumentu do štábu saburovovcov, bola po rozšifrovaní ihneď rádiostanicami odoslaná správa do Moskvy. Išlo o plán nemeckého útoku, ktorý v Hitlerovskom hlavnom stane nazvali operácia Citadela (pripravovaný útok v kurskom oblúku).[1] Obratom prišla z Moskvy otázka, kto tento dokument získal a kto ho dopravil do rúk partizánov – Moskva totiž tohto človeka navrhovala na vysoké štátne vyznamenanie. Saburov, vedomý si toho, že cenná informácia pochádza od dôstojníka slovenskej armády, trochu zrozpačitel, nevedel totiž, či je možné udeliť cudzincovi niektoré z najvyšších sovietskych vyznamenaní a návrh nepodal.
Saburov o týchto udalostiach tvrdí nasledovné: ,,Rýchlo sme upovedomili Moskvu bez toho, aby sme čokoľvek vynechali. Okrem toho bolo potrebné prehodnotiť vlastný plán vojenských operácií a preskupiť sily s prihliadnutím na blížiace sa udalosti. Veľa času bolo potrebné venovať spracovaniu štatistických údajov, ktoré nacisti pripravili pre svoje velenie. V ich správe sa uvádza: Koncentrácia vojsk a vybavenia pre ofenzívu na Kursk sa stáva problémom. Načasovanie operácie Citadela je vo veľkom nebezpečenstve. Partizáni na všetkých komunikáciách zachytávajú pohyb transportov… V noci 21. marca partizáni vyhodili do vzduchu most cez rieku Desna, juhozápadne od Brjanska. Na ceste Sarny-Luninec bol vyhodený do vzduchu most cez rieku Sluč. Do vzduchu bol vyhodený aj most cez rieku Beseď. V porovnaní s mesiacom január sa sabotáž zdvojnásobila. Celkový počet sériových diverzií je zatiaľ 765, z prevádzky vyradených bolo 54 parných lokomotív, 2170 vagónov je nepoužiteľných, 50 km koľajníc bolo vyradených z prevádzky. Lokomotívy a vagóny sa stávajú zraniteľným miestom. Desať presunutých divízií nemôže zaistiť úplnú bezpečnosť postupu na východ…
Úprimne povedané, až doteraz sme sami úplne nechápali škody spôsobené nepriateľovi. Išlo o prvé podrobné a samozrejme presné hodnotenie partizánskych akcií nepriateľa. Hodnotenie bolo vykonané na základe analýzy bojových operácií na komunikáciách s celkovou dĺžkou osemtisíc kilometrov. Nacisti ďalej napísali, že na ochranu každého kilometra trasy je potrebných najmenej osem vojakov. Na stráženie každého veľkého a malého mosta treba im priemerne minimálne jeden oddiel, to znamená nie menej ako 170 oddielov nemeckej armády. Každá stanica alebo križovatka vyžaduje ochranu aspoň jednej nemeckej roty dokopy. Na všetko potom treba 141 000 strážnych vojakov. Hitler ich však vyčlenil len 50 000. Navyše väčšina z nich neboli obyčajní vojaci, ale starší záložníci, bývalí železničiari, policajti, vojaci v prvej línii, už zmrzačení vojnou. Stručne povedané – na ochranu vojska boli naverbovaní tí, ktorých pozbierali v rámci totálnej mobilizácie.
V dokumente sa tiež uvádzalo, že hlavnými tepnami pre pohyb vojsk a techniky boli cesty Minsk – Smolensk – Brjansk, Minsk – Gomeľ – Brjansk, Koveľ – Kyjev, Ľvov – Kyjev. Počas plánovania rozmiestnenia svojich síl na týchto hlavných pochodových osadách nepriateľa prišla správa, že v 101. slovenskom pluku vypuklo rozhorčenie nad vraždou Rudolfa Mečenca. Otvorené vystupovanie Slovákov pritiahli pozornosť fašistického velenia. Veliteľstvo divízie sa rozhodlo pluk odzbrojiť. Nálepka nám oznámil, že pripravuje prechod pluku k partizánom. Okamžite som zvolal vedenie štábu. Z vysielačky sa nám ozvalo: Hlavné veliteľstvo žiada, aby sme určili na štátne vyznamenanie človeka, ktorý poslal správu o novom nástupe fašistických vojsk.“[2]
Kurská bitka (po nemecky Unternehmen Zitadelle) bola významná bitka na východnom fronte počas 2. svetovej vojny. Bitku začali nemecké vojská 5. júla 1943 s úmyslom získať opäť na svoju stranu strategickú iniciatívu na východnom fronte a pripraviť nepriateľovi natoľko vážne straty, aby nemohol počas roku viesť významnejšiu ofenzívu. Jej úmyslom bolo zlikvidovať výbežok frontu označovaný ako Kurský oblúk a zničiť sovietske sily v tejto oblasti. Nemecké útočné operácie začali 5. júla 1943 útokom dvoch silných zoskupení na oblúk zo severu a z juhu. Po 12. júli, kedy Sovieti začali protiofenzívu, nemecký postup ustrnul. Hitler medzi 17. a 23. júlom 1943 postupne útočné operácie na rôznych úsekoch frontu zastavil. Sovietske bojové útočné operácie sa skončili 23. augusta 1943. Bitka v Kurskom oblúku je považovaná za rozhodujúcu bitku na východnom fronte a jednu z najpodstatnejších bitiek druhej svetovej vojny. Po tejto bitke Sovietsky zväz prebral definitívne iniciatívu do svojich rúk a nemecké vojská boli nútené ustupovať z obsadených území. Včasná a pravdivá informácia, získaná a doručená Slovákmi, okrem iného umožnila sovietskej strane prikročiť ihneď k vybudovaniu obranného pásma, ktoré potom siahalo až 200 km do vnútrozemia. V tejto najväčšej tankovej bitke v histórii ľudstva, Sovieti pri Kursku nasadili 3000 tankov a Nemci až 5000 tankov. Červená armáda v tejto rozhodujúcej bitke zvíťazila a Nemci sa už viacej na nový útok nezmohli.[3]
[1] JAKUBOVIČOVÁ, M. ASCHENBRENNOVÁ, T. 1988. Kapitán Ján Nálepka – hrdina ZSSR. Praha: FÚV Československého zväzu protifašistických bojovníkov, s. 41.
[2] САБУРОВ, А. Н. 1975. У друзей одни дороги. Воспоминания. Москва: Воениздат, с. 191 – 193. Preklad z ruského originálu: autorka.
[3] NÁLEPKA, J. 2012. Kapitán Nálepka – Repkin. Spišská Nová Ves: Andrej Macko, s. 152.
