Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór s tematikou stvorenia a reflexie totemových rodov zapísaný v roku 1895 ruským etnografom V. G. Bogorazom, preložený z ruského originálu Воронья сказка pre slovenské publikum prvýkrát.
Vybral sa Kurkyľ na rybolov, uvidel stan, pozrel cez dymový otvor, vo vnútri chrobáci. Napľul cez otvor, jedného hneď zabil. Uvidela to gazdiná, nahnevala sa a vyhodila ho von. Vzal Kurkyľ chrobáka a priniesol ho domov. Susedka líška hovorí: ,,Pečené mäsko cítiť! Nože mi daj kúsoček!“ Dal jej kúsok mäsa.
,,Málo“, hovorí si líška a keď nadišla polnoc, tajne sa zakradla k stanu. Pozrela cez dymový otvor, vo vnútri veľký býk. Napľula cez otvor, ihneď ho zabila. Uvidela to gazdiná, nahnevala sa a vyhodila ho von. Vzala líška býka na chrbát, no odniesť ho nemôže. Zavolala na gazdinú: ,,Nože mi pomôž vstať!“
,,Uch!“, nahnevala sa znova gazdiná, ,,ty si na vine! Ty zabíjaš moje zvieratá!“ Zobrala veľkú palicu, vyšla von a udrela líšku po hlave. Omráčená líška sa priplazila domov a potichu si ľahla spať.
Vybral sa Kurkyľ k jazeru, urobil veľký otvor a vytiahol von malú veľrybu. Rozpáral jej brucho naplnené rybami a jednu rybku si vzal. Susedka líška hovorí: ,,Rybacinu cítiť! Nože mi daj kúsoček!“ Dal jej kúsok rybky.
,,Málo“, hovorí si líška a keď nadišla polnoc, tajne sa zakradla k jazeru. Pozrela cez otvor, vo vnútri malá veľryba. Vytiahla ju von, rozpárala brucho, veľa rýb vytiahla, vzala ich na chrbát, od chamtivosti koľko len vládala, a ako sa plazí, zrazu sa prelomí pod ňou ľad. Líška sa utopila.[1]
[1] БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900. Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе.Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 124 – 125.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
