Belobog » Machiavelli – nenechať kameň na kameni

Belobog » Machiavelli – nenechať kameň na kameni


O tom, že v novo dobytom meste alebo provincii je nutné úplne rozvrátiť doterajšie usporiadanie.

Ilustračný obrázok (Filip Macedónsky): Wikimedia Commons

K upevneniu vlastnej moci na cudzom území patrí radikálna výmena vládnucej vrstvy, zmeny v obsahu aj právomociach funkcií, zmena ich názvov, pauperizácia doterajšej vládnucej kasty a popri tom zlepšenie života chudobných, ako to po svojej korunovácii urobil Dávid – „hladných nasýtil a bohatých prepustil holých ako prst“.

Hneď potom musia nasledovať ďalšie prevratné opatrenia, ako zakladanie úplne nových miest a presťahovanie obyvateľov z doterajších. Skrátka nenechať kameň na kameni, aby občania za všetko dobré museli vďačiť novej vláde. Tak to dôsledne robil otec Alexandra Veľkého – Filip Macedónsky – a tak sa nakoniec z bezvýznamného kráľa stal panovníkom celého Grécka. Dejepisci o ňom napísali, že obyvateľstvo naháňal z miesta na miesto ako pastier ovce.

Je pravda, že je to chovanie nekresťanské, ba až kruté a neľudské, a že žiadneho človeka nezdobí. Je lepšie ostať jednoduchým neznámym človekom, než nosiť korunu a mnohých svojich spoluobčanov priviesť ku skaze. Lenže koho život jednoduchého človeka neuspokojuje, musí počítať s tým, kam ho cesta smerujúca nahor nakoniec privedie. Mnohí sa preto vyhýbajú krajným prostriedkom a volia radšej zlatú strednú cestu. Tá je však zo všetkého najhoršia, a títo ľudia sa nakoniec do dejín nezapíšu ani ako dobrí, ani ako zlí, ale hlavne výsledky ich konania sú polovičaté.
A k čomu to vedie, uvidíme nabudúce.

Dodatok Mariána Moravčíka

Všimnime si, že táto Machiavelliho rada je úplne opačná než tá, ktorú v minulej časti dával elitám, ktoré chcú realizovať radikálne zmeny – mali predstierať, že sa vlastne nič nedeje. Ako vo svetle týchto rád uvidíme prevrat v roku 1989? Realizovali nakoniec plán na zásadné zmeny dovtedajšie elity, alebo niekto úplne iný, povedzme dokonca celkom cudzí? Nebol zrejme žiadny problém nechať dovtedajších „boháčov“ holých ako prst, ale kto sú tí chudáci, ktorých noví vládcovia nasýtili, aby im boli vďační?

Možno je táto dnešná rada odpoveďou na otázku, prečo „demokracia“ musí rozvrátiť každú krajinu, ktorej sa zmocní. Len to vybudovanie niečoho lepšieho a krajšieho sa jej nejako zatiaľ nikde nepodarilo.