O tom, že dlhou zlou vládou do špiku kostí pokazený národ si svoju získanú slobodu len ťažko dokáže udržať.
Ilustračný obrázok: flickr
Ak si Rím chcel zachovať svoju moc, silu a budúcnosť, vláda rímskych kráľov musela zákonite padnúť. Rímsky kráľovský dvor bol taký skazený, že to hrozilo zachvátiť celý štátny organizmus. V takých prípadoch je záchrana možná, len ak je jadro zdravé.
Ak je však už celé spoločenstvo prehnité, neozdraví sa zvrhnutím a vyhnaním panovníka a jeho rodu a nahradením jedného kráľa iným. Spoločenstvu však nepomôže ani to, ak ostane bez pána. Jeho spásou sa môže stať len nový vodca, veľkorysý, silný a statočný, ale zase len počas jeho života.
Napríklad v Ríme po vyhnaní Tarquiniovcov, kedy organizmus mesta bol ešte zdravý, ľud získal slobodu a udržal si ju. Avšak neskôr, po vražde Caesara, Caligulu a Nera, už nikdy nazažil slobodu, a ani sa o ňu nesnažil, lebo mravná skaza prerástla príliš hlboko. Rím mal veľké šťastie, že nemorálnosť kráľov sa vystupňovala tak rýchlo a očista nastala tak skoro, že sa spoločenský organizmus ešte nestihol nakaziť. Práve jeho morálne zdravie spôsobilo, že ani rozpory vzniknuté z dobrých úmyslov republike neublížili, naopak, prospeli jej.
Rím je síce veľmi výstižným príkladom, nájdeme však príklad aj zo súčasnosti. Žiadne mimoriadne okolnosti a priaznivé podmienky nedokázali vrátiť slobodu skazeným mestám Milánu a Neapolu. Po smrti Filippa Viscontiho sa síce Miláno nesmelo o niečo pokúšalo, ale slobodu si udržať nedokázalo.
Tam, kde je domovom zdravý morálny základ, vedú rozpory k pokroku, tam, kde je však jadro zhnité, ani tie najlepšie zákony nič nezmôžu. Jedinou možnosťou je to,že ich bude svojou autoritou podopierať schopný a silný muž tak dlho, kým sa celok neuzdraví. Neviem, či sa tak už niekde niekedy stalo, ani či sa to mohlo stať, ak sa to však stane niekedy v budúcnosti, určite to bude zásluhou jediného muža, nie celku. Avšak žiadny človek nie je večný a jeden ľudský život je spravidla príliš krátky, aby napravil zlo mnohých predchádzajúcich generácií.
Národ môže zachrániť len veľká skúška a smrteľné ohrozenie, počas ktorého vzniknú úplne nové základy. Mravná skaza a neschopnosť žiť slobodne sa rodí z občianskej nerovnosti. Kto sa rozhodne znova a dôsledne zaviesť občiansku rovnosť, musí nutne siahnuť po mimoriadnych opatreniach. A to chce, alebo dokáže, urobiť len málo vládcov.
Dodatok Mariána Moravčíka
S veľkou dávkou úcty k autorovi týchto riadkov najskôr čitateľom pripomeniem, že ich Machiavelli napísal pred piatimi storočiami. Avšak s jasnozrivosťou nám posielajú odkaz práve k udalostiam, ktoré prežívame, a v ktorých sa málokto dokáže vyznať. Verím, že čitatelia, ktorí nás sledujú pravidelne, chápu, prečo som ako ilustráciu vybral práve tento obrázok a verím, že už počas čítania im napadli asociácie s Ruskom.
Ale Machiavelliho životná skúsenosť nám môže naznačiť aj to, čo môžeme očakávať od druhého mandátu Donalda Trumpa – pravdepodobne len zázrak, alebo zase sklamanie. Je totiž jedno, ako odhodlane sa Trump zastrája definitívne zúčtovať s Washingtonským močiarom a je jedno, ako nádejne a optimisticky znejú jeho revolučné výzvy na to, aby si ľud znovu vzal vládu od nikým nevolených byrokratov. Trump bude mať prinajlepšom k dispozícii štyri roky. Za štyri roky sa nedá opraviť všetko zlo a skazenosť, ktoré sa nahromadili za niekoľko generácií.
A do tretice by som toto poučenie od Machiavelliho rád ukázal autorom výzvy na ukončenie „nežného podvodu“, s ktorej textom sympatizujem a Machiavelliho v tej súvislosti uvádzam nie ako námietku, ale ako impulz k podstatne radikálnejšiemu konaniu. Skazenosť a prehnitosť, ktorá sa nahromadila aj v našej slovenskej spoločnosti (kto o tom pochybuje, mal sa ísť pozrieť v nedeľu do Bratislavy na námestie SNP), sa nebude dať odstrániť výsledkom jedných volieb. Je nutné najskôr do hĺbky a intenzívne pracovať na mravnom ozdravení, aspoň podstatného jadra našej spoločnosti, až potom bude mať zmysel snažiť sa o znovuzískanie slobody. Inak slobodu veľmi rýchlo zase stratíme.
…A to hlboké mravné ozdravenie dokáže urobiť len málo politických síl. (Vyklíčia ešte zubále dračie…?)
