
Vrchný veliteľ armády je záštitou krajiny. Ak je vrchný veliteľ po všetkých stránkach kompetentný, krajina je v bezpečí. Ak je nekompetentný, je krajina v nebezpečenstve, bez ohľadu na to, či na ňu niekto útočí.
Vláda krajiny môže spôsobovať svojej armáde problémy tromi rôznymi spôsobmi:
- Ak nepozná dobre fakty a celkovú situáciu a prikáže svojej armáde útočiť, keď na to nie sú vhodné okolnosti, alebo jej prikáže ustúpiť, keď môže dosiahnuť víťazstvo, toto je zväzovanie rúk.
- Ak sa nevyzná vo vojenských veciach, ale pokúša sa riadiť vojenské záležitosti rovnako, ako riadi civilné, armádu tým uvedie do zmätku.
- Ak do vedúcich funkcií menuje ľudí náhle a bez ohľadu na to, ako dobre sa vyznajú vo vojenských veciach a ako dobre poznajú situáciu, armáda tým stratí sebadôveru.
Armáde, ktorá má zviazané ruky, ktorá je v zmätku a bez sebadôvery, takej protivník len znásobí problémy. Môže byť akokoľvek dobre vycvičená, takto môže vopred prísť o svoje víťazstvo.
Existuje päť príznakov, podľa ktorých bezpečne zistím, kto zvíťazí:
- Ten, kto vie, kedy bojovať a kedy sa boju vyhnúť, ten zvíťazí.
- Ten, kto rozozná, kedy je výhodné použiť veľké vojsko a kedy bojovať s malými silami, ten zvíťazí.
- Ten, v ktorého armáde majú najvyšší velitelia aj radoví vojaci rovnakú túžbu po víťazstve, ten zvíťazí.
- Ten, kto pripravený čelí tým, ktorí pripravení nie sú, ten zvíťazí.
- Ten, ktorého generáli sú kompetentní a ich vlastná civilná vláda im nekladie žiadne prekážky (majú delegovanú plnú právomoc), ten zvíťazí.
A tak platí, že ak poznáš protivníka a poznáš aj svoje sily, ani v stovke bitiek ťa nebude možné zničiť. Ak nepoznáš protivníka, ale poznáš aspoň svoje sily, tak niekedy vyhráš a niekedy prehráš. Ak však nepoznáš ani protivníka, ani svoje sily, v každej jedinej bitke ťa čaká porážka.
Interpretácie pre revolucionára (Marián Moravčík)
Majster Sun nás upozorňuje na to, ako civilná vláda krajiny môže podkopať vlastnú armádu. Príkladov vidíme mnoho nielen v okolitom svete, ale videli sme aj vo vlastnej histórii, za mnohé spomeniem aspoň Mníchov. No tu by som chcel upozorniť, keď ide o revolučné hnutie, na analógiu organizátorov s velením armády a ideológov s vedením krajiny. Je nutné dbať na to, aby organizátori mali delegovanú plnú právomoc a aby ideológovia nemohli organizátorom vziať víťazstvo nekompetentným zasahovaním. Aj v revolúciách sme videli viacero podobných prípadov.
Záverom ešte dôrazne upozorním na dnešný posledný odsek – poznať protivníka aj svoje sily. Ak revolucionár pozná len svoje zámery a svoju ideológiu, nepozná ani protivníka, ani svoje sily, a čaká ho nevyhnutná porážka.





