Ilustračný obrázok: Pixabay
Čukotský folklór s motívom úporného ľudského boja proti zlým duchom, zapísaný v roku 1897 ruským etnografom V. G. Bogorazom na ležovisku Sucharnom, preložený z ruského originálu О Кэlѯ сказка, pre slovenské publikum prvýkrát.
Bolo päť bratov. Jeden išiel do tundry – stratil sa. Druhý išiel do tundry – tiež sa stratil. Obaja sa v divočine prepadli do piesku, keď ich kelet lovil a zabíjal. Stratili sa traja, zostali len dvaja. Nastal silný vietor, dulo dva mesiace. Hovorí starší brat mladšiemu: ,,Pôjdeme do tundry čo-to uloviť, lebo tu pomrieme hladom!“ Previazali sa navzájom remeňmi a vydali sa do tmy. Víchor burácal, nebolo nič vidieť. Temno. Tu sa o niečo potkli, pozrú a vidia železný dom na kraji mora. Pri dome sa pasie stádo jeleňov. Ich nohy sú ako drevené, nemajú pružné svaly a keď si chcú pospať, oprú sa meravo o drevený stĺp. Mladší vraví staršiemu: ,,Chytím jedného!“ Podišiel, jedno z driev podrezal nožom. Jeden z jeleňov sa prestal pásť, zatúžil si pospať, podišiel k drevenému stĺpiku, oprel sa a prevrátil. Zabili ho, pripravili jedlo a zjedli v šiatri pri lôžku.
Z hlbiny vôd vyšiel kelet, človek s jedným okom na čele, pozrel sa do tmy a hovorí: ,,Stádo sa zmenšilo! Čo je to za čudo! Ktože kradol?“ Vošiel naspäť do hlbiny mora, priviedol svojich pomocníkov. Medzi nimi jeden šamaní. Obstúpili šiator. Šaman zašiel dovnútra, sadol na lôžko a začal bubnovať. Kam utekať? Na šiatri je zhora iba jeden malý otvor, cez ktorú neprejde ani myš. Starší brat začal hľadať čo-to okolo seba, našiel pár pierok z krídel trasochvosta. ,,Tu“, hovorí, ,,jedno pierko tebe a jedno pierko mne!“
Šaman bil na bubon, až nakoniec havraní duch uvidel hostí. ,,Tu sú! Berte ich!“
Vtom sa bratia premenili na trasochvostov, preleteli cez dieru a havraní duch im nestíhal. Prileteli na breh mora, stali sa ľuďmi. Starec na brehu rúbe drevo.
,,Ty si kto?“
,,Môj otec s bratom kedysi odišli do tundry za silného víchru a búrky, a stratili sa.“
,,To je tvoj syn!“, povie mladší brat staršiemu. Lebo keď odišli, u staršieho bola tehotná žena. Pozreli sa jeden na druhého a zomreli. V zotlených telách sa zatrepotali dvaja trasochvosty a uleteli do tundry.[1]
[1] БОГОРАЗЪ, В. Г. 1900.Чукчи. Материалы по изучению чукотского языка и фольклора, собранные в Колымском округе.. Санкт-Петербург: Типография Императорской Академии наук, c. 188.
Preklad: Sonka Valovič Sazama
