Vládna koalícia pripravuje veľkú novelizáciu Občianskeho zákonníka. Verejnosti sa prezentuje ako moderná, navoňaná a napudrovaná, s údajne najväčšími zmenami v oblasti rodinného práva, no fakticky dláždi cestu k beztrestnému obohacovaniu pre podvodníkov a parazitov všetkých druhov.
Pred niekoľkými dňami sme uverejnili otvorený list vláde od občianskej iniciatívy Komunisti 21 s výzvou na odloženie tejto novelizácie. Pre čitateľov mohol tento list vyznieť veľmi abstraktne a menej presvedčivo ako vládna propaganda, preto skúsim kontext ilustrovať na konkrétnom príklade faktického podvodu s on-line predajom diaľničných známok.
Nejde o nový typ podvodu, písal som o tom asi pred rokom, s vlastnou skúsenosťou („Ako som naletel“). Samozrejme, že dnes nebudem písať pokračovanie v zmysle, ako som naletel po druhý raz.
No podvodná firma sa mi pripomenula sama. Dostal som e-mail s pripomenutím, že mi skončila platnosť diaľničnej známky a môžem si kúpiť novú, jednoducho jediným kliknutím.
Lenže štát za diaľničné známky určil takéto ceny:
1-dňová 8,10 eur
10-dňová 10,80 eur
30-dňová 17,10 eur
365-dňová 90,- eur
A prevádzkovateľ stránky, ktorá človeku pri nákupe ušetrí dve kliknutia, inkasuje toľko:
1-dňová 18,- eur
10-dňová 26,- eur
30-dňová 34,- eur
365-dňová 119,- eur
Bez hanby napíšu, že cena zahŕňa aj
„servisný poplatok vo výške 9,90 € za 1-dňovú, 15,20 € za 10-dňovú, 16,90 € za 30-dňovú a 29 € za 365-dňovú známku“. K poplatku, ktorý je určený na stavbu a údržbu diaľnic, si tak pridávajú prirážku 32 – 122 % !
Nečudoval som sa, že som za krátku chvíľu cez vyhľadávače našiel podobných „podnikateľov“ niekoľko, s rôzne vysokými „servisnými poplatkami“:
A „podnikateľ“ s najvyššími servisnými poplatkami (prirážkami) si dokonca platí v niektorých vyhľadávačoch lepšie umiestnenie, aby sa zobrazoval ako prvá možnosť:
Ako tento príklad súvisí s pripravovanými zmenami v Občianskom zákonníku?
V doteraz platnom Občianskom zákonníku (Zákon č. 40/1964 Z. z.) je uvedený tento paragraf:
§ 49
Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.
§ 49a
Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Z môjho pohľadu, ako jednoduchého občana, sú podmienky, pri ktorých mám zaplatiť za 1-dňovú diaľničnú známku viac ako dvojnásobok jej hodnoty, nápadne nevýhodné. Okrem toho, chcel by som sa na vlastné oči presvedčiť, že existuje príčetný človek, ktorý by chcel namiesto priamej platby štátnej inštitúcii platiť za diaľničnú známku sprostredkovateľovi s prirážkou. Normálny človek by takto konal len v omyle. Keď teda človek zistí svoj omyl, terajší Občiansky zákonník mu (teoreticky) dáva možnosť odstúpiť od zmluvy, vrátiť predraženú známku a žiadať späť plnú zaplatenú sumu. Slovo „teoreticky“ som dal do zátvorky, lebo kvôli 30 eurám sa nikto súdiť nepôjde.
Podobné „podnikateľské“ správanie však nie je teoretické. Moji príbuzní a známi sa s ním stretávali v posledných rokoch čoraz častejšie pri ponukách rôznych „výhodných“ zmlúv na dodávky elektriny, komunikačných služieb a mnohého podobného. Doterajší Občiansky zákonník však povinnosti obchodníkov voči občanom – nepodnikateľom formuloval tak, že spravidla museli akceptovať, že si to občan po niekoľkých hodinách rozmyslel a od zmluvy odstúpil.
Toto však s novým navrhovaným Občianskym zákonníkom prestane platiť. V novom zákone je možnosť odstúpiť od zmluvy upravená takto:
(§638) Od zmluvy možno odstúpiť, ak si to strany dohodli alebo ak to ustanovuje zákon.
Teda po novom nebude možné od zmluvy odstúpiť zo subjektívnych dôvodov (omylu), len ak je taká možnosť uvedená priamo v zmluve. Dalo sa očakávať, že vo všeobecných podmienkach „poskytnutia služby“ predajcov predražených diaľničných známok taká možnosť nie je. Pripúšťajú síce možnosť vrátenia peňazí, ale len v prípade, že kvôli nejakej technickej chybe známku nedostanete, aj vtedy si však vyhradzujú lehotu 2 dni (aj keď ide o 1-dňovú známku).
Po novom odstúpenie od zmluvy neznamená jej zrušenie a to, že si zmluvné strany vrátia vzájomné plnenia, lebo:
(§639) Odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo na zmluvnú sankciu, právo na úrok z omeškania, právo na náhradu škody, ani zmluvné ustanovenia o voľbe práva alebo o riešení sporov medzi stranami…
Bude teda oveľa dôležitejšie, aby človek pri každej zmluve vedel, do čoho ide a aby si pred podpisom pozorne prečítal aj tie najmenšie písmenká, lebo nový Občiansky zákonník má k omylu celkom iný prístup:
(§95) (1) Konajúca osoba môže zrušiť právny úkon, ak ho uskutočnila v omyle o okolnosti, o ktorej adresát vedel alebo musel vedieť, že je pre ňu rozhodujúca, a adresát omyl vyvolal, vedel alebo musel o ňom vedieť, alebo sám bol v tom istom omyle. Úkon však
zrušiť nemožno, ak sa omyl konajúcej osoby nedá ospravedlniť alebo ak riziko omylu na seba prevzala.
Ak si teda človek zmluvu riadne neprečíta a niektoré dôležité veci len „predpokladá“, lebo sú obvyklé, alebo ak sa nepresvedčí, či má druhá zmluvná strana na svoju činnosť oprávnenie a či skutočne zastupuje tú inštitúciu, ktorú človek predpokladá, taký omyl sa zrejme ospravedlniť nedá a človek nepochodí ani na súde.
Nutnosť zaviesť nový Občiansky zákonník zdôvodňuje na stránke Ministerstva spravodlivosti minister Susko takto:
Lenže ten dualizmus záväzkového práva tu 60 rokov existoval nie kvôli tomu, aby boli ľudia zmätení. Občiansky zákonník doteraz chránil občanov (fyzické osoby – nepodnikateľov) pred praktikami, ktoré sú obvyklé v obchodnom styku medzi firmami. Kto podniká, je neustále v obchodnom prostredí a s obchodnými zmluvami narába denne, navykne si, naučí sa. Občania s niektorými typmi zmlúv prídu do styku len zriedka, alebo len raz za život. Ak je ich protistranou obchodná spoločnosť, tá má vo vzťahu veľkú výhodu. Presne kvôli tomu Občiansky zákonník presne určoval, ako sa v najčastejších zmluvných vzťahoch majú chovať firmy k občanom a určoval základné ustanovenia najbežnejších zmlúv. Od nich sa zmluvné strany mohli vo vzájomných ujednaniach odchýliť len vtedy, ak to bolo výhodnejšie pre občana – nepodnikateľa. Toto všetko s novým Občianskym zákonníkom padá a každý sa ocitá medzi podnikateľskými vlkmi. Štát rukou ministra Suska prehlasuje: „Ak nebudete dosť opatrní, už to nebude môj problém.“
Občianske právo teda po novom naozaj bude jednoduchšie a prehľadnejšie. Všetci budeme vedieť, že sa naše zmluvy budú posudzovať podľa práva silnejšieho (ekonomicky a informačne), že systém bude jednotný a že ak budeme chcieť obstáť voči firmám s právnymi oddeleniami, tak tiež musíme mať vlastné právne oddelenie a budeme mať väčšiu právnu istotu – v prípade sporu veľmi pravdepodobne vždy prehráme.
