…a jeho dobrej kvality do vysokého veku a ich aplikácia v reálnom živote.
Autor : Ing. Martin Fuchsberger
I. Základné princípy
1.
Až na malé výnimky nejestvuje choroba ako izolovaný prejav poškodenia zdravia človeka. Takýmito výnimkami sú napríklad: rádioaktívne ožiarenie, úraz, priama, úmyselná alebo neúmyselná intoxikácia.
2.
To, čo zvykneme označovať všeobecne slovom „choroba“ je teda stav, do ktorého sa dostal náš organizmus v dôsledku nejakých vnútorných alebo vonkajších vplyvov a faktorov, ktoré už nedokáže náš ochranný (imunitný) systém a orgány tela, i duša, korigovať/kompenzovať. Je to zvyčajne stav, kedy sa necítime dobre, alebo pozorujeme na sebe nejaké zmeny, prípadne sa zistia nejaké zmeny v našom organizme aj keď sme o nich nevedeli.
Avšak veľmi často je to stav, ku vzniku ktorého sme prispeli my sami. Platí teda princíp príčinnej súvislosti: stav, do ktorého sme sa dostali, má vždy nejakú príčinu a ak chceme pochopiť, prečo sme sa dostali do takého stavu, musíme skúmať možnú príčinu (príčiny), ktorá ho mohla vyvolať. Takýto postup je základným predpokladom vyliečenia sa z nejakej choroby! Ak sa tak nepostupuje a potláčajú sa len jej prejavy, môže to byť pre nás v konečnom dôsledku nebezpečné!
3.
Ako je to naznačené v bode 2., náš organizmus rieši automaticky, dynamicky a vlastne kontinuálne, svoj stav. Snaží sa udržať všetky procesy, orgány a ďalšie zložky našej bytosti v takom stave, aby mohlo telo, ale aj duša, fungovať normálne. Takže všetky prejavy a reakcie nášho tela, napr. horúčka, vyrážky, bolesti, majú svoj význam! Týchto procesov, najmä metabolických a bunkových, je nesmierne veľa a takmer všetky prebiehajú tak, že si ich vôbec neuvedomujeme. Ako príklad bunkových, metabolických pochodov uvediem tvorbu ATP (adenozíntrifosfátu) v bunkách. Táto látka poskytuje bunkám energiu a ako uvádza Dr. Kuklinski v knihe „Mitochondrie“ (1), v našom tele sa vytvorí za deň toľko ATP, koľko vážime (!).
4.
Z postulátov 2.a 3. vyplýva nepriamo, že telo sa lieči vždy samé a všetko čo robí, má zmysel (!).
Takže zvýšená teplota tela, zimnica, vyrážky na tele, ako aj nádory a iné reakcie, to všetko sú javy, ktoré nie sú náhodné. Tieto majú pomôcť tomu, aby bola znovu nastolená rovnováha v procesoch a fungovaní orgánov na všetkých úrovniach, až po zachovanie života. Telo hľadá napríklad korekčné spôsoby a mechanizmy, ktorými nahrádza chýbajúce látky, vytvára náhradné metabolické dráhy a buduje ochranné „bariéry“…
Príkladom môže byť udržiavanie hladiny horčíka v krvi. Z celkového množstva prítomného v tele človeka je ho v krvi len 1 %.
99 % je ho v bunkách, nakoľko horčík je vnútrobunkový prvok.Ak poklesne koncentrácia horčíka v krvi pod uvedené 1 %, potrebné množstvo sa doplní hneď do krvi z jeho tkanív, napríklad zo svalov, kostí, vlasov (16)
5.
Ak sa ale už vyčerpajú tieto náhradné mechanizmy a rezervy, potom je nutné telu, ale aj duši, pomáhať! A to je úloha lekárov. Ale v takejto situácii si môže pomôcť človek často aj sám:
– V prvom rade treba dať telu a duši čas a šancu, aby sa mohlo liečiť a zotavovať. Treba im dopriať pokoj, oddych, dostatok spánku a zlepšiť životosprávu…)! Povedané inými slovami: treba dať šancu samoliečacim princípom, ktoré sú v nás naprogramované a podliehajú prísnej zákonitosti!
– Ak to ale nestačí a človek je vo vážnom ohrození zdravia, alebo dokonca života, je nutná aktívna pomoc. Vtedy je zvyčajne už potrebná pomoc lekára (lekárov), ktorý by mal urobiť správne kroky, aby pacientovi pomohol. Predovšetkým by ale nemal touto liečbou potláčať princípy samoliečacich schopností organizmu! V podstate je táto zásada totožná so zásadou „v prvom rade chorého nepoškodiť!“(latinsky:„Primum non cere!“), teda liečbou jeho stav ešte nezhoršiť!
6.
Aby sa mohol človek uzdraviť, musí chcieť žiť! Ak nemá túžbu žiť, nepomôže mu žiadny lekár! A ak je človek chorý veľmi ťažko, potom musí mať dôvod, prečo chce žiť, aj keď veľmi trpí. Musí mať aj vieru a nádej, že sa môže vyliečiť a lekár mu nesmie túto nádej zobrať!!! Ak napríklad oznámi lekár pacientovi: „Zostáva vám 6 mesiacov života, zariaďte si potrebné rodinné záležitosti…“, 90 % pacientov vysloví v podstate ortieľ smrti! Potvrdzuje to v svojej knihe „Myseľ verzus medicína“ (13) lekárka Lissa Rankin, ktorá sama prekonala rakovinu. V tejto knihe totiž uviedla, že „90 % pacientov zomiera v termíne, ktorý im oznámi lekár“.
7.
Za podmienok uvedených v bode 6 sa môže človek vyliečiť aj z tých najťažších chorôb, aj v ich finálnych štádiách! V knihe „Ľanový olej, účinná pomoc proti artérioskleróze, infarktu a rakovine“ (14) uviedla Dr. Johanna Budwig, ktorá vyliečila úspešne stovky ťažko chorých ľudí:
„Dávam onkologickým pacientom prostú, prírodnú stravu. To je všetko. Prijímam z nemocníc ľudí, ktorým lekári predpovedali len niekoľko hodín života, ktorí mali vedecky potvrdenú diagnózu a ktorí boli podľa nej už napoly mŕtvi. Vo väčšine prípadov dokážem pomôcť týmto pacientom rýchlo a účinne“.
Na podporu svojej liečebnej metódy napísala Dr. Budwig aj knihu zo 166 receptami (15).
Ale Dr. Budwig nebola jedinou lekárkou, ktorá liečila úspešne ťažko chorých, najmä na rakovinu, alternatívnou metódou. Patrili medzi nich napríklad Dr. Hamer, Dr. Gerson, Dr. Fryda a ďalší lekári a liečitelia a mnohí pacienti sa vyliečili z rakoviny aj klasickými metódami. Každý z nich mal ale inú metódu liečby, a tak som mnoho mesiacov rozmýšľal nad tým, ako je to možné. No potom mi to došlo. Úspech liečby spočíval v tom, že sa im podarilo naštartovať samoliečacie pochody v nich. A ak chceli títo pacienti žiť, dôverovali liečiteľom, boli disciplinovaní a trpezliví, úspech sa často dostavil.
8.
Treba mať pri tom ale vždy na pamäti, že každý človek je jedinečný!
Preto nemožno liečiť všetkých ľudí rovnako, a teda by mali byť tzv. „štandardné liečebné postupy“ len pomôckou a nie striktným návodom pre liečbu konkrétnej choroby. Treba brať pri tom do úvahy, že nie sme jedineční len svojou DNA,ale aj tým v akom prostredí sme vyrastali a žijeme, aké máme návyky/zlozvyky, schopnosti a vlastnosti…
Dobrý lekár uskutoční preto s pacientom vždy najprv dôkladný rozhovor. Ak to nie je možné, potom je potrebné uskutočniť takýto rozhovor s príbuznými chorého človeka. Pokiaľ nejde o veľmi akútny stav, lekár by mal pristúpiť k stanoveniu diagnózy, a následne k liečbe, až po vyhodnotení všetkých informácií, ako aj laboratórnych výsledkov a ďalších nálezov!
9.
Ale aj my sami si musíme uvedomovať, že sa meníme s časom! Tieto zmeny v nás súvisia samozrejme s podmienkami v akých sme žili a žijeme, ako aj so spôsobom života aký sme viedli a vedieme. Ak sme žili v dobrých podmienkach a mali sme dobrú životosprávu, tieto zmeny sú spravidla menej dramatické, ale sú vždy. S vekom sa totiž mení naše telo, zhoršujú sa niektoré jeho funkcie, napríklad zažívacie pochody. V dôsledku toho sa dostáva do našich orgánov, tkanív a v konečnom dôsledku aj do buniek, menej živín (!)…
Tieto procesy nemožno teda zastaviť, ale možno ich spomaliť, a tak si udržať dobrú, alebo aspoň prijateľnú, kvalitu života aj do vysokého veku. Základné predpoklady, aby sme to dosiahli, sú uvedené v druhej časti tohto článku.
10.
Nejestvujú zázračné lieky, výživové doplnky, diéty ani zázračné liečebné kúry a postupy!
Tak zachovanie zdravia, dobrej odolnosti, ako aj úspešné liečenia chorôb a zdravotných problémov, si vyžadujú vždy komplexný prístup! Povedané inými slovami: aby sme to dosiahli, musíme dodržiavať viaceré správne zásady. Treba si uvedomiť, že telo funguje striktne podľa zákonov, ktoré sú v ňom „zakódované“! Preto sa nemôže stať, že ak sa dopustíme proti nemu prehrešku (prejeme sa, alebo sa opijeme ap.), že nám to odpustí. Vždy pocítime následky toho prehrešku! Ak sa tak stane raz za čas, spravidla nám to veľmi neuškodí. Ak sa ale takéto prehrešky opakujú často, prípadne aj v rôznych kombináciách, potom je naše telo skôr-neskôr ohrozené a spravidla sa objavia následky v podobe chronických ťažkostí, a to najmä vtedy, keď nerobíme ani žiadne správne veci, napríklad necvičíme a hýbeme sa minimálne…
11.
Rýchle a povrchné riešenia zdravotných ťažkostí (chorôb) sú často len krátkodobé, zdanlivo úspešné, a neraz sú spojené aj s nepriaznivými vedľajšími účinkami. Pokiaľ ide o choroby, platí to v podstate tak pre akútne, ako aj chronické stavy. Avšak pri liečení akútnych a chronických stavov človeka sú samozrejme výrazné rozdiely.
Vynikajúci nemecký lekár Dr. Bodo Kuklinski dokonca tvrdí, že chronické stavy (chronické choroby) by sa nemali vôbec liečiť liekmi. No on to nielen tvrdí, on svojich pacientov s chronickými chorobami aj úspešne a bez liekov lieči (!). Lieky odporúča nasadiť len v prípadoch vážneho ohrozenia zdravia alebo života (1).
II. Podpora základných princípov zdravia človeka v reálnom živote
Na úvod tejto kapitoly treba zdôrazniť, že ak uvažujeme a hovoríme o zdraví človeka, nesmieme zabúdať na to, že človek pozostáva nielen z tela, ale má aj dušu, v ktorej sa nachádza duch, teda naše skutočné vedomie! Ak teda chceme dosiahnuť stav dobrého zdravia, alebo sa chceme vyliečiť z nejakej choroby (stavu, kedy sa necítime dobre, sme slabí a/alebo nešťastní), musíme pamätať na všetky tieto tri zložky našej bytosti. Svojim spôsobom života, ako aj postojom k ľuďom, či už blízkym, alebo aj cudzím, a hľadaním zmyslu života, môžeme významne pomôcť tomu, aby sme si zachovali dobré zdravie a dobrú kvalitu života aj do vysokého veku. Musíme ale pamätať na to, že telo nemôže byť zdravé, ak je duša chorá, a rovnako platí, že ak je telo choré, trpí aj duša!
O tomto vzťahu sa vie – hovorí sa o „psychosomatických chorobách“, no v reálnej praxi sa na to stále málo pamätá.
Napriek rozdielnosti rás a podmienok, v ktorých ľudia žijú, môžeme konštatovať, že jestvuje niekoľko základných zásad, platných pre všetkých ľudí na Zemi. Ich dodržiavaním je možné vytvoriť si predpoklady pre dobré telesné ako aj duševné a duchovné zdravie, alebo na vyliečenie sa, aj z ťažkých chorôb. Tieto sú uvedené nižšie.
1.
Základným predpokladom zdravia a dobrej kvality života je pohyb!
Na tom sa zhodujú mnohí lekári a múdri ľudia, ktorých knihy som prečítal. Avšak je dôležité, aby sme sa hýbali pravidelne, čo najčastejšie a primerane veku. A ešte lepšie je pravidelné a cieľavedomé cvičenie. Mnohí ľudia argumentujú, keď sa im to odporúča, tým, že oni majú dosť pohybu za celý deň. Aj keď to môže byť pravda, väčšinou si neuvedomujú, že ten pohyb je často len jednostranný a nezaťažuje všetky svalové partie. Okrem toho sa pri takomto pohybe často ani nespotia. A „dobré“ spotenie pri pohybe je zároveň aj detoxikáciou tela a povzbudením metabolických pochodov v ňom.
Cvičiť treba dokonca aj vtedy, keď máme nejaké ťažkosti s pohybovým aparátom. Samozrejme po únosnú mieru bolesti. V takýchto prípadoch je vhodné cvičiť aj pod dohľadom odborného cvičiteľa alebo fyzioterapeuta (!). Cvičením sa totiž prekrvujú rôzne tkanivá a urýchľuje sa hojenie zraneného miesta.
K problematike významu pohybu bolo už napísaných nespočetný počet kníh, a tak uvádzam len niekoľko dôležitých dôvodov, prečo sa hýbať a cvičiť:
– Lymfa sa hýbe v našom tele len vďaka pohybu svalov! Lymfatický systém, ktorý je aj dôležitou súčasťou nášho imunitného systému, nemá totiž – na rozdiel od krvného systému – žiadny orgán, ktorý by ňou hýbal.
– Je preukázané, že ľudia, ktorí sa hýbu, no najmä pravidelne cvičia, a na čerstvom vzduchu, sú zdravší. Majú napríklad v lepšom stave kosti a majú menej často osteoporózu!Platí to najmä pre ženy, ktoré postihuje osteoporóza častejšie ako mužov.
– Pohyb svalov podporuje imunitný systém, lebo počas cvičenia sa uvoľňujú bielkoviny „myokíny“. Sú to signálne látky ovplyvňujúce rôzne telesné, a nielen telesné, funkcie. Ďalej vieme, že pri športe sa uvoľňuje serotonín a endorfíny, vytvárajúce pocity šťastia a radosti. No a uvedené myokíny ovplyvňujú pozitívne aj reguláciu imunitného systému!
– Aktivita svalov zmierňuje chronické zápaly, ktoré – ako sa vie – spôsobujú rôzne zdravotné problémy, vrátane autoimunitných chorôb.
– Cvičenie zvyšuje prietok krvi v mozgu, zlepšuje výživu mozgových buniek a podporuje tvorbu nových nervových spojení. Takže cvičenie a pohyb zlepšuje kognitívne funkcie a pôsobí proti demencii!
Vo vyššom veku sa mení zloženie tela a dochádza aj k úbytku svalovej hmoty,k čomu ale dochádza zvyčajne v dôsledku zníženej telesnej aktivity.Bude to znieť paradoxne, ale vo vyššom veku by sme sa mali hýbať vlastne viac. To je ale často v protiklade s tým, čo sa nám chce a práve svojím vekom zvyčajne ospravedlňujeme svoju pohodlnosť. A tak realita je taká, že vo vyššom veku cvičí, a pravidelne sa hýbe, veľmi málo ľudí.
V dôsledku nášho pohodlia a zníženej telesnej aktivity priberáme na váhe. Tí, ktorí nájdu v sebe dosť pevnej vôle, sa to snažia riešiť často obmedzením jedla. Avšak to nemusí stačiť, lebo zníženie prijímaných kalórií môže znížiť objem svalovej hmoty a spomaliť metabolizmus.No a spomalený metabolizmus spáli zase menej kalórií, a tak človek nechudne. Skrátka, aj vo vyššom veku by sme mali zostať primerane aktívni!
2.
Dbajte na svoju životosprávu!
– Stravujte sa pravidelne, neprejedajte sa! Ak nemáte vážny dôvod, jedzte len trikrát denne a medzi týmito jedlami si doprajte aspoň 3-hodinové intervaly.
– Pri nákupoch potravín si všímajte/zaujímajte sa, čo obsahujú. Neignorujte fakt, ak tieto obsahujú látky, o ktorých je známe, že sú (môžu byť) rizikové/problematické (napr. margaríny, aspartam a iné – umelé sladidlá, glukózo-fruktózový sirup, farbivá, „éčka“, najmä určité typy, a ďalšie látky). Taktiež je vhodné obmedziť konzum potravín obsahujúcich veľa cukru a najmä sladené nápoje!
– Dbajte na dobrý pitný režim. Uprednostňujte ale najmä pitie čistej, podľa možností čo najkvalitnejšej, vody. Odborníci odporúčajú piť aj bežné bylinkové čaje. Avšak nesnažte sa dodržiavať nejaké odporúčané litre vody vždy a za každú cenu. Pamätajte na to, že každý z nás je iný a aj my sami sme iní aj v čase. Snažte sa pozorovať svoje telo a jeho reakcie a podľa toho posudzovať, či potrebujete v danej chvíli ešte piť a koľko.
Voda sa ale odporúča piť nanajvýš pol hodiny pred jedlom a tiež najskôr pol hodiny po jedle, a vôbec nie počas jedla, aby sa neriedila príliš žalúdočná kyselina a nenarušilo sa dobré trávenie. Taktiež sa neodporúča, a je to aj nefyziologické, piť veľmi studené nápoje s teplým jedlom (platí to aj pre víno a pivo). Treba si totiž uvedomiť, že na trávenie musí telo zohriať to, čo je v žalúdku, na svoju teplotu! Len vtedy sú enzýmy potrebné na trávenie potravy najúčinnejšie (!).
K problematike stravovania boli tiež napísané tisícky kníh a odborných článkov, venované napríklad diétam, kombináciám jedál, kedy jesť a kedy nejesť… Taktiež sa stretávame s protichodnými odporúčaniami, ktoré druhy potravy jesť a ktoré nie. Typickým príkladom v tomto zmysle je mlieko a mliečne výrobky. Táto problematika je skutočne komplexná a komplikovaná, ale určite možno dať jedno odporúčanie a pritom sa nepomýliť: „Všímajte si, ktoré potraviny a ich kombinácie sú pre vás dobre stráviteľné, po ich požití sa cítite dobre a naopak, ktoré vám robia problémy. No, a logicky, vyhýbajte sa tým, ktoré vám nerobia dobre, prípadne za akých okolností.“
– Pre naše zdravie je samozrejme veľmi prínosné, ak nefajčíme, nápoje obsahujúce alkohol pijeme len veľmi mierne. No a na riziká spojené s užívaním omamných látok (drog) netreba ani upozorňovať. Snáď stojí za zmienku marihuana, ktorú považujú niektorí za neškodnú, ba dokonca ju odporúčajú na liečbu niektorých chorôb. No iní jej užívanie neodporúčajú, alebo pred ním vážne varujú. Ja sa prikláňam skôr k tým druhým, a to aj preto, lebo je známe, že mnohí konzumenti marihuany pristúpia často k užívaniu tvrdých drog!
Okrem toho som práve v týchto dňoch zachytil informáciu o jednej štúdii, ktorá preukázala, že dlhodobé užívanie marihuany poškodzuje mozog a tiež informáciu, že marihuana mení DNA človeka!
– Ale pozor! Aj medzi liekmi je pomerne dosť takých, ktoré možno považovať za drogy, alebo sú návykové! Takže lieky by sa mali užívať len vtedy, keď to je skutočne nevyhnutné, lebo prakticky všetky lieky majú aj nežiadúce, teda vlastne toxické, účinky! Avšak tento fakt by mali mať na zreteli hlavne lekári (!). Obzvlášť si treba dávať pozor pred voľnopredajnými prípravkami. A o užívaní týchto už rozhoduje vo veľkej miere každý sám. Najčastejšie sú to prostriedky proti bolesti, na potlačenie následkov prechladnutia a podobne. Je napríklad známe, že Acylpyrín môže vyvolávať krvácanie žalúdočnej sliznice a zase paracetamol, účinná látka v prípravkoch ako Paralen, Panadol, Coldrex, Tylenol… môže vážne poškodiť pečeň, lebo v nej doslova ničí dôležitý antioxidant glutation, ktorý je pre správnu funkciu pečene životne dôležitý! Pritom je paradoxné, že práve paracetamol mal nahradiť kyselinu acetysalicylovú (Acylpyrín, Aspyrín ) ako menej nebezpečný, ba vlastne bezpečný, liek a bol preto svojho času aj tak odporúčaný.
– Dbajte na pravidelný a kvalitný spánok! Ten je pre dobré zdravie, dobrú kvalitu života nenahraditeľný! Asi všetci dobre vieme, ako sa cítime po prehýrenej noci alebo po noci, keď sme nemohli spať. Vysvetlenie je jednoduché: náš organizmus sa regeneruje len počas spánku. Ba dokonca som sa stretol s informáciou, že len kvalitný spánok umožňuje chudnutie.
Výskumy spánku priniesli medicíne prospešné poznatky. Zistili napríklad,že spánok prebieha v niekoľkých fázach. Tieto poznatky presahujú rámec tohto článku, a tak uvediem len jednoduché, no dôležité rady, ktoré nám môžu napomáhať ku kvalitnému spánku:
• Dbajte, aby bola spálňa čo najviac zatemnená. Podporí sa tým tvorba hormónu spánku, melatonínu.
• Teplota ovzdušia v spálni by mala byť 18 až 20 °C, miestnosť by mala byť dobre vyvetraná.
• V spálni by nemali byť elektrospotrebiče, no v žiadnom prípade by nemal byť v nej TV-prijímač a počítač s WiFi-vysielačom. Taktiež by ste v nej nemali mať mobilný telefón. A keď už tam musí byť, umiestnite ho čo najďalej od vášho lôžka. Nikdy by nemal byť v blízkosti vašej hlavy, napríklad ako budík!
• Nie je vhodné pitie alkoholických nápojov pred spaním. Tie síce môžu urýchliť zaspávanie, no keď telo alkohol spracuje, človek sa zobudí a potom má problém znovu zaspať (2).
• Večera by nemala byť neskorá a náročná na trávenie a do postele by sme mali ísť podľa možností hneď, keď pocítime večernú únavu.
• Pre dobrý spánok nemožno odporúčať ani pozeranie TV-relácií neskoro do noci a citlivé povahy by nemali pozerať drastické filmy.
• Dĺžka spánku, potrebná na dobrý oddych, je individuálna. Zvyčajne je to 6 až 8 hodín. Ženy potrebujú spať spravidla dlhšie ako muži.
3.
Vyhýbajte sa toxickým látkam v maximálnej možnej miere!
Toxické účinky fajčenia, alkoholických nápojov, drog, ale aj liekov sú známe a v bode 2. tejto kapitoly som odporučil, aby sme sa týmto zdrojom intoxikácie tela vyhýbali v maximálnej možnej miere. Toto sú ale jedovaté látky, ktoré môžeme mať/dostať pod kontrolu. Závisí to od nášho uvedomenia si ich nepriaznivého vplyvu na naše zdravie a od pevnej vôle. Ale oveľa zložitejšie to je s inými látkami, ktoré sú pre naše telo buď cudzorodé alebo jedovaté. Sú to napríklad látky, ktoré prijímame v potrave, v rôznych nápojoch, ale aj v pitnej vode, vdychujeme ich z ovzdušia, nachádzajúce sa v základných hygienických prostriedkoch, v kozmetike, v prostriedkoch na dezinfekciu a údržbu bytovej čistoty, ale napríklad aj v nekvalitnom odeve, predovšetkým v spodnej bielizni, ktorú máme priamo na tele. Tento výpočet nie je vôbec konečný, no je určite postačujúci na to, aby sme si uvedomili, aké je zložité chrániť sa pred toxickými a chemickými látkami v dnešnej dobe.
No ešte hrozivejší je fakt, že toxický účinok týchto látok sa môže v našom tele posilňovať ich súčasným pôsobením! Odborne sa to nazýva „synergický efekt“. Mnohé látky, ktoré sú v potravinách, nápojoch, v prostriedkoch na telesnú hygienu, alebo aj na bytovú čistotu, si môžeme do určitej miery kontrolovať. Ide o látky, ktoré sú uvedené na obaloch potravín alebo tých prostriedkov na hygienu. Môžeme sa teda rozhodovať, či ich kúpime alebo nie. Avšak všetky tieto zložky sú oficiálne tolerované, a preto môžu byť pre laika, ktorý sa navyše nezaujíma o túto problematiku, rizikové. A to aj preto, že ich potenciálna rizikovosť na živé organizmy sa skúma vždy len samostatne. Z toho vyplýva, že ich prípadný nepriaznivý synergický účinok nie je známy!
Pred niekoľkými rokmi mi to písomne potvrdil aj vtedajší riaditeľ úradu verejného zdravotníctva SR. Tu treba ale ešte zdôrazniť, že nepriaznivý synergický efekt nevzniká len vzájomným účinkom spomenutých látok v potravinách alebo v prostriedkoch na hygienu. V hre sú, ako už bolo tiež uvedené, aj toxické splodiny z cigariet cigár alebo fajok, alkohol, lieky, drogy, vakcíny, látky zo znečisteného ovzdušia a vo vode (napríklad chlór a jeho zlúčeniny)…!
Skrátka, naše ohrozenie toxickými látkami, dokonca aj tými cudzorodými, ktoré sa môžu zmeniť za určitých okolností aj na toxické, je v súčasnosti veľmi veľké! A tak sa nemôžeme čudovať, že pribúdajú ľudia s chronickými a s degeneratívnymi chorobami, ako sú cukrovka, rakovina,Alzheimerova a Parkinsonova choroba a ďalšie.
Pritom dievčatá a ženy sú na toxické látky citlivejšie ako muži! Je možné, že tu zohráva svoju rolu aj fakt, že sú viac emocionálne a prejavuje sa u nich synergický účinok toxických látok a negatívnych emócií.
Názorným príkladom tejto situácie je USA, kde sa pri pestovaní poľnohospodárskych plodín, chove zvierat a výrobe potravín používajú prostriedky, ktoré by sa používať skutočne nemali. Ide napríklad o geneticky modifikované plodiny, na ošetrovanie ktorých sa používajú vysoko toxické herbicídy a pesticídy, najmä na báze glyfosátu (je to predovšetkým látka Roundup firmy Monsanto, ktorá sa strieka na polia v USA, ale aj po celom svete, v miliónoch hektolitrov ročne!) ale aj mnohé iné herbicídy, pesticídy, fungicídy a syntetické hnojivá. Okrem toho dostávajú chovné zvieratá a hydina potravu obohatenú o antibiotiká a hormóny. No a tieto zvieratá sú často chované v neprirodzených podmienkach. A to nie je stále ešte všetko, lebo v mnohých federálnych štátoch USA sa pridáva do pitnej vody okrem chlóru aj fluór! Nemožno sa teda čudovať, že potenciálny minister zdravotníctva v novovznikajúcej vláde USA, Róbert Kennedy Jr., vyhlásil, že chce zbaviť USA epidémie chronických chorôb. K nej prispieva ale aj obrovská spotreba farmakologických prípravkov, ktoré obyvatelia USA užívajú vo veľkom…
No synergia uvedených faktorov sa prejavuje ešte aj v inej, a veľmi drastickej, podobe – v náraste neurodegeneratívnych chorôb, medzi ktoré patria aj autististické ochorenia! Kým v polovici 20. storočia bol autizmus v USA neznámy, v súčasnosti trpí naň každé 34. narodené dieťa! V dôsledku toho je v USA v súčasnosti vyše 2 miliónov autistických jedincov!!! Autizmus bol spájaný od 80. rokov 20. storočia najmä s očkovaním detí, nakoľko sa očkovalo očkovacími látkami obsahujúcimi vysokotoxickú zlúčeninu ortuti (thymerosal).
Vplyvom niektorých odborníkov bol thymerosal z vakcín viac-menej odstránený, no k výraznému ústupu autizmu nedošlo. A tak bolo zrejmé, že v hre musia byť ešte ďalšie faktory (hoci vo vakcínach sú aj ďalšie problematické prídavné látky, ako napríklad soli hliníka). Upozornila na to napríklad Dr. Stefanie Seneff z Massachuttského technologického inštitútu (MIT), ako aj iní vedci. A práve pred pár dňami som dostal článok Dr. Suzanne Burdick (3), uverejnený v Health Conditions Science News, potvrdzujúci, že autizmus je vyvolávaný aj enviromentálnymi faktormi, ktoré som uviedol vyššie. Avšak očkovanie detí má na vzostupe autizmu v USA určite aj tak obrovský podiel, lebo kým v roku 1983 podstúpili deti od narodenia do veku 6 rokov 10 očkovaní, v roku 2015 to bolo až 37 očkovaní!!! (4).
No sú tiež aj ďalšie fakty svedčiace v neprospech povinného očkovania detí. Robert Kennedy Jr. upozorňoval už pred rokmi, že žiadna zo 72 vakcín, ktoré sú v USA v súčasnosti povinné, neboli nikdy testované na bezpečnosť porovnávaním s placebom. Tento fakt musel priznať napokon aj známy Dr. Anthony Fauci, ktorý to najprv vehementne popieral a R. Kennedyho označil za klamára. Preto ho R. Kennedy zažaloval a na súde, ktorý vyhral, museli právnici Dr. Fauciho priznať, že R. Kennedy mal pravdu! Napokon založil Robert Kennedy spoločenskú organizáciu „Children Health Defense“ (v preklade „Ochrana zdravia detí“), lebo ho matky detí poškodených očkovaním žiadali o to, aby sa zaoberal výskumom spájajúcim spomenutý thimerosal s neurologickými poruchami, vrátane autizmu.
Úprimne povedané, táto záležitosť si v podstate ani nevyžaduje nejaký veľký výskum. V USA žije totiž komunita „starousadlíkov“, ktorí sa volajú Amishovia. Táto komunita odmieta nové výdobytky doby, žije tradičným spôsobom a odmieta aj očkovanie. No a v tejto komunite autistov prakticky nenájdeme!
Tento fenomén by mal byť ale varovný aj pre naše Slovensko, lebo autizmus a iné spomenuté, i nespomenuté, choroby, napríklad alergické, a neurodegeneratívne, sú na vzostupe aj na Slovensku! A ten thimerosal sa stále nachádza v niektorých vakcínach, napríklad proti chrípke.
Uvedené poznatky vyvolávajú logicky otázku, čo sa dá s týmto stavom, do ktorého sa dostali vyspelé/moderné spoločenstvá, robiť? Nuž isté je, že mnohým rizikovým látkam vo všetkých spomenutých zdrojoch, sa nedá úplne vyhnúť. Ale vždy sa môžeme pokúšať vyhýbať sa im aspoň do určitej miery, teda obmedzovať konzumáciu problematických potravín a nápojov, dávať prednosť ekologickejším a menej agresívnym prostriedkom osobnej i bytovej hygieny, dbať na dobrú životosprávu, pravidelne cvičiť/športovať, vôbec hýbať sa! To je totiž tiež určitý druh detoxikácie. Pomáhať môžu aj kúpele a sauna. Avšak preventívna detoxikácia zdravého človeka je niečo iné ako detoxikácia chorého jedinca. Tá si vyžaduje totiž dohľad odborníka (!).
Viacerí významní odborníci, a zároveň aj úspešní liečitelia rakoviny, prišli k poznaniu, že takúto ťažkú chorobu nemožno úspešne liečiť bez detoxikácie. Informuje o tom napríklad Elke Linder v článku „Rakovina a detoxikácia“ v časopise Raum und Zeit, č. 153 z roku 2008 (5).
Veľmi zaujímavá je aj skúsenosť lekára z USA Dr. Josepha Pizzorna, ktorý sa venuje odborne detoxikácii ľudí, napríklad aj obéznych. Vo svojej knihe „Jedy, neviditeľné nebezpečenstvo“ (6) píše, že obézni ľudia nemôžu schudnúť, ak nepodstúpia detoxikáciu. Mnohí jeho pacienti boli preto veľmi prekvapení, keď im na začiatku liečby nenariadil prísnu diétu a ani intenzívne cvičenie, ale im povedal, že musia podstúpiť najprv detoxikáciu. Problém je totiž v tom, že jedy sa viažu veľmi dobre na tuky v našom tele.
Pokiaľ je intoxikácia organizmu značná, potom treba pri detoxikácii postupovať skutočne opatrne a pod dohľadom odborníka! Totiž ak sa vyplaví z tkanív tela priveľa toxínov naraz, pečeň, ako hlavný detoxikačný orgán, to môže poškodiť, ba človek môže preto aj zomrieť! Presne takúto skúsenosť mal lekár Dr. Gerson, ktorý liečil chorých na rakovinu. A keď si uvedomil túto súvislosť, začal podávať pacientom v rámci detoxikačnej kúry kávové klystíry. Látky v káve (napr. kofeín, teobromín, teofylín…) rozťahujú cievy a žlčové cesty v pečeni, uvoľňujú hladké svalstvo, podporujú peristaltiku čreva a zvyšujú vylučovanie žlče. Takže podávaním kávových klystírov dosiahol Dr. Gerson potrebnú detoxikáciu pečene a úspešne vyliečil mnoho ťažko chorých pacientov (11).
Veľmi zaujímavý, ale aj poučný, je aj poznatok a skúsenosť Dr. Pizzorna, že každý človek reaguje na lieky rozdielne. Konštatuje, že to závisí od schopností jeho tela detoxikovať substancie obsiahnuté v lieku (!). Ak je táto jeho schopnosť nízka, môžu byť vedľajšie (nepriaznivé) účinky, najmä toxickejších liekov, aj veľmi závažné! Lekár, ktorý predpíše pacientovi takýto liek, by si mal preto podľa Dr. Pizzorna najprv overiť, v akom stave má pacient enzýmy, ktoré budú zložky takéhoto lieku metabolizovať (!).
O toxínoch a detoxikáciách boli tiež napísané stovky kníh a tisíce článkov, no aj z týchto niekoľkých riadkov je – som presvedčený – jasné, ako je táto problematika dôležitá pre naše zdravie. A jej závažnosť je ešte väčšia, ak sme vystavení súčasne aj ďalším nepriaznivým faktorom, napríklad stresu.
4.
Stres.
Stres ako fenomén je niečo, čo sprevádza človeka vlastne celý jeho život. Neviem, či vôbec jestvuje nejaká stručná definícia stresu, lebo pod týmto fenoménom si možno predstavovať všeličo. No ja sa budem zaoberať v tomto článku len tým stresom, ktorý vážne ohrozuje naše zdravie, ba ktorý nám môže spôsobiť aj smrť (!). Takýmto stresom je veľké alebo dlhotrvajúce napätie, ktorého jadro tvorí STRACH! Podnetov k tomu, aby sme mali strach môže byť veľmi veľa. Od úplne triviálnych, ale pre niekoho, a najmä pre citlivých ľudí, podstatných, až po tie skutočne existenčné.
Uvediem dva príklady existenčného stresu:
A) V jednom koncentračnom tábore urobili takýto test: skupinu väzňov rozdelili do troch skupín. Väzni v prvej skupine dostali na pitie vodu kontaminovanú baktériou cholery, no nevedeli o tom, lebo im to nepovedali. Túto vodu dostali aj väzni v druhej skupine, no informovali ich o tom. Napokon členom tretej skupiny povedali, že pili vodu nakazenú cholerou, hoci v skutočnosti pili čistú, nezávadnú vodu. Výsledok tohto testu bol nasledovný:
– z prvej skupiny nezomrel nikto,
– v druhej skupine zomreli skoro všetci,
– v tretej skupine zomrela viac ako polovica väzňov.
Tento príbeh je z knihy Prof. Dr. Petra Yodu: „Medicínsky zasvätenec prehovoril“ (7).
B) Na Slovensku pozná asi málokto príbeh vynikajúceho nemeckého lekára Dr. Ryke Geerd Hamera, ktorý vypracoval koncepciu „Germánskej novej medicíny“. Osud tohto človeka a jeho rodiny bol veľmi pohnutý a jeho opis by bol na celú knihu. A tak len uvediem, že svoju teóriu vzniku závažných chorôb, vrátane rakoviny, prišiel obhajovať na Slovensko. Udialo sa to na onkologickom ústave Sv. Alžbety v Bratislave a na Trnavskej univerzite v Trnave 8. a 9. septembra 1998.
Na základe svojich ťažkých osobných skúseností, v dôsledku ktorých ochorel sám na rakovinu, prišiel k poznaniu, že človek môže ťažko ochorieť následkom zážitku vážnej stresovej situácie, ktorú on nazval „biologický konflikt“. Jeho diagnostika bola založená na dôkladnej anamnéze pacienta a CT mozgu.
V rámci uvedeného dokazovania svojej teórie dostal za úlohu stanoviť diagnózu siedmich pacientov za prítomnosti desiatich profesorov a docentov. Všetkých pacientov diagnostikoval Dr. Hamer správne, a tak komisia, ktorá hodnotila tento proces konštatovala na jeho konci, že teória Dr.Hamera je pozoruhodná a vyjadrila názor, že je „hodná ďalšieho skúmania“. Znenie tohto záverečného dokumentu mám. Podpísali ho: Prof. MUDr. J. Pogády, DrSc (vedúci komisie), Prof. V. Krčméry, DrSc (dekan fakulty) a Doc. J. Mikloško, DrSc (prorektor pre vedu).
Z uvedených siedmich prípadov bol veľmi spektakulárny príbeh jedného pacienta, ktorý dostal názov „Sekera od Trnavy“. Išlo o pacienta, ktorého napadol v jednej dedine pri Trnave sused sekerou. Ťažko ho poranil, no pacient to napokon prežil. Avšak v dôsledku tejto šokovej udalosti (ťažkého stresu), ochorel tento na rakovinu prostaty. Jeho stav sa napokon stabilizoval, no jeho rakovina prostaty sa zaktivizovala po tom, keď sa ten sused, ktorý ho pred rokmi napadol, vrátil po rokoch z väzenia…
Tento príbeh je opísaný v knihe Dr. Hamera:„Rakovina a všetky tzv. choroby“ ( 8).
Oba uvedené prípady sú extrémne, no jasne ukazujú, že strach dokáže skutočne zabíjať a že klamstvá a manipulácie tohto typu sú najťažším typom stresu, s akým sa nestretávame tak často. Avšak už ani v tom nemáme istotu. Však si len spomeňme na to, čo sa dialo u nás a vo svete len nedávno počas kovidu. Ako možno hodnotiť fakt, že počas bežného programu RTVS, napríklad počas filmu, bežali na spodku obrazovky neustále titulky s „informáciami“ koľko ľudí bolo hospitalizovaných v nemocniciach s ochorením „kovid“ a koľko ich v ten deň, alebo celkovo, zomrelo? Nebolo to nič iné, iba totálne šírenie strachu! Slovo informácie som dal vyššie preto do úvodzoviek, lebo to bol v skutočnosti psychologický nátlak! Tieto „informácie“ si nemohol totiž nikto overiť a divákovi neposkytli tieto neoveriteľné údaje nič, iba v ňom vyvolávali strach!
Aký možno urobiť záver z takejto konkrétnej skúsenosti? V prvom rade je potrebné hľadať informácie aj z iných zdrojov, overovať si ich, študovať dostupnú literatúru a pri tom aj kriticky rozmýšľať. Dobrým pomocníkom v tomto smere môže byť internet. Vôbec nie je pravdou, že na internete sú len nezmysly a nedôveryhodné správy. V prípade internetu platí totiž všeobecná pravda: „Mnoho ľudí veľa vie.“ Ak teda zapojíme aj kritické myslenie („ zdravý sedliacky rozum“), potom sa pomocou internetu priblížime s veľkou pravdepodobnosťou oveľa viac k pravde ako na základe správ z jedného zdroja, akými boli v prípade kovidu správy zo všetkých médií hlavného mediálneho prúdu, ktoré poskytovali takmer identické informácie a dokonca nielen u nás,ale po celom svete.
V bežnom živote má ale stres mnoho podôb, ba odborníci hovoria aj o pozitívnom strese, ktorý je v živote a pre život potrebný, lebo je to vlastne „tréning“ na zvládanie situácií, ktoré nám život prináša. Napriek tomu je potrebné stresy minimalizovať a samozrejme si ich zbytočne nevytvárať! Aby to tak nebolo, treba sa snažiť predvídať, myslieť dopredu. Typickým príkladom môžu byť pôžičky na veci alebo pôžitky, ktoré nie sú nevyhnutné. Ak nemám dostatočné finančné rezervy, tak si nekúpim najnovší model mobilného telefónu, alebo si nezoberiem pôžičku na luxusnú dovolenku, no nie? A ani vtedy, keď mám stabilnú situáciu a dobré zamestnanie, nebudem kupovať veci, ktoré nepotrebujem, lebo situácia sa môže neočakávane a rýchlo zmeniť. A preto je vždy dobré mať nejaké rezervy. Takýto postup nemožno hodnotiť ako iný druh stresu, teda, že mám stále strach z toho, že prídem napríklad o zamestnanie. Je to rozumná predvídavosť a prevencia pred skutočným stresom!
5.
Výživové doplnky.
O výživových doplnkoch sa píše a hovorí aspoň 20 posledných rokov, a povedal by som, že stále viac. Tento trend považujem za pozitívny, nakoľko nové poznatky dokazujú a potvrdzujú ich veľký význam pre naše zdravie, ako aj pre uzdravovanie z rôznych chorôb. A tak je na trhu stále viacej výživových doplnkov (VD). Stačí zájsť do lekárne alebo si pozrieť ponuky na internete.
Treba ale znovu zdôrazniť, že ani VD nie sú tým zázračným prostriedkom, po ktorom ľudia tak veľmi túžia, aby sa naplnila ich predstava o jednoduchom a rýchlom vyliečení alebo perfektnej prevencii pred chorobami podľa schémy: užijem nejaký liek alebo VD a za pár dní som zdravý… Skrátka pre zachovanie dobrého zdravia, prípadne vyliečenia sa z nejakej choroby, je potrebné vždy komplexné riešenie!
Treba tiež zdôrazniť, že hoci VD nemajú principiálne také vedľajšie účinky ako mnohé lieky, ani tieto nemožno užívať hlava-nehlava a treba o nich aj niečo vedieť. Samozrejme je ideálne, ak sa môže človek/pacient poradiť o ich užívaní so svojim lekárom. Ale tu vzniká často problém, lebo mnoho lekárov VD veľmi neuznáva. A tak to nemá laik pri ich voľbe a správnom užívaní jednoduché a je odkázaný na literatúru, rady/skúsenosti príbuzných a známych, internet,ale aj na svoje pozorovacie schopnosti a kritické myslenie.
Aby sa dosiahol úspech s užívaním VD, je potrebné zobrať do úvahy niekoľko podstatných aspektov:
A) Ak ste už presvedčení o tom, že ste sa rozhodli pre užívanie správneho, pre vás prospešného VD, overte si jeho odporúčanú dennú, prípadne inú, dávku v čase. Keďže VD sú prakticky všetky voľnopredajné, je tiež potrebné venovať pozornosť informáciám o možnom predávkovaní a jeho príznakoch (!).
B) Avšak stanovenie tejto dávky nemusí byť jednoduchou záležitosťou, a to z viacerých dôvodov:
– Každý človek je iný, a tak jeho organizmus môže reagovať ináč,
– Nie je vždy jednoduché zistiť, koľko deklarovaného VD je skutočne v jednej tabletke, tobolke, v kvapkách a odporúčaná dávka uvedená v príbalovom letáku od výrobcu, sa neraz líši od odporúčaní rôznych asociácií pre výživu.
– Pokiaľ sa užívajú VD cez zažívací trakt, teda ústami, čo je najčastejší spôsob, množstvo účinného VD, ktorý sa dostane do organizmu, môže byť ovplyvnené stavom zažívacieho traktu (!).
C) Ak sa užívajú VD anorganickej povahy (napríklad minerálne látky), tieto sa vstrebávajú do tela väčšinou menej účinne ako látky naviazané na nejakú organickú pomocnú látku.
D) Účinok VD sa dostavuje prakticky vždy pomalšie ako účinok liekov, a preto je potrebné mať trpezlivosť. Je napríklad známe, že niektoré prvky sú vnútrobunkové (intracelulárne) a že ak poklesne ich hladina v bunkách výrazne, môže trvať ich doplnenie na potrebnú (fyziologickú) úroveň aj veľmi dlho. Typickým príkladom je horčík, ktorý bol už spomenutý. Keďže v dnešnej „rýchlej dobe“ požadujeme/očakávame často rýchly účinok, ľahko sa stáva, že ak sa takýto účinok užívaním VD nedosiahne v pomerne krátkom čase, ľudia ho prestanú užívať. Môže sa tak ale veľmi ľahko stať, že zdravie človeka, ktorému táto látka v tele skutočne chýba, sa dostane do problematického stavu. Môže byť málo výkonný, chronicky unavený, chorľavý nebude vedieť, čo mu vlastne je a bude mať problémy naďalej. No a tieto sa môžu ešte stupňovať (!). No a často to nevedia potom ani lekári…
Užívanie VD má ale osobitný význam pre starších alebo chorých ľudí, ako napríklad aj športovcov a ľudí s veľkou fyzickou a psychickou záťažou. Tu treba zohľadňovať tieto skutočnosti:
– Metabolizmus starších ľudí je vo všeobecnosti iný ako v mladom veku.
– Chronicky, ako aj akútne chorí ľudia, majú výrazne väčšiu spotrebu látok potrebných pre ich metabolizmus. Napríklad diabetici majú veľkú spotrebu horčíka a autisti zase zinku…
– Aj ťažko pracujúci ľudia a výkonní športovci majú výrazne vyššiu spotrebu látok potrebných pre zdravý metabolizmus.
U všetkých vyššie uvedených skupín to treba zohľadňovať a adekvátne zvýšiť príjem týchto látok najmä v kvalitnej strave, ale aj v denných dávkach VD.
Na záver tejto kapitoly uvediem ešte to, že ak máme mať dobrú imunitu všetci, teda aj mladí ľudia, je nutné prijímať všetky dôležité látky v prvom rade v strave a pravidelne! Kvalitná a prirodzená strava obsahuje totiž aj ďalšie látky, ktoré účinok tej hlavnej látky, napríklad niektorého vitamínu, posilňujú. A tak sa látkami z prirodzenej stravy, najmä tej kvalitnej, biologicky čistej, podporí aj účinnosť látky v syntetických VD!
Prvým signálom ohrozenia zdravia býva často pocit náhlej veľkej únavy bez zjavnej príčiny. No ak začneme užívať VD, alebo aj kvalitnú stravu, až v tomto momente, môže byť už neskoro a choroba nás premôže.
Nie som vôbec za užívanie veľkého množstva VD, práve naopak, lebo aj nevhodné kombinácie VD môžu zdraviu škodiť! Platí to najmä vtedy, keď sa nemáme o tom s kým poradiť. No ak sa nám niektoré VD jednoznačne osvedčili, je zvyčajne účinné a prospešné užívať ich preventívne a pravidelne, najmä v kritickom období jeseň – jar. Naše telo ich bude mať dostatok a bude tak pripravené odolávať chorobám.
6.
Sociálne kontakty a aktivity
Popri preventívnych praktikách uvedených vyššie je veľmi dôležité aj udržiavať sociálne kontakty a viesť aktívny život, ktorý prospieva najmä našej duši. Preto je pravidelné stretávanie sa a návštevy priateľov, známych a príbuzných veľmi prospešné pre naše zdravie. Izolácia a samota je naopak u drvivej väčšiny ľudí deprimujúca. Dokazuje to aj ten fakt, že ľudia žijúci osamelo, sa dožívajú výrazne kratšieho veku.
Pravidelné kontakty s ľuďmi vytvárajú sociálne väzby a tiež predpoklad na to, že v núdzi nám bude mať kto pomôcť, teda nám dávajú určitú istotu. Taktiež nás môžu motivovať k aktívnemu spôsobu života. Voľba televízora za priateľa v samote nie je vôbec dobrým riešením, lebo práve táto moderná vymoženosť nás robí pasívnymi (!). Nie že by bolo potrebné vzdať sa TV-prijímača úplne, ale nemal by byť dominantným prostriedkom na vyplnenie voľného času! Oveľa lepším riešením je potom už čítanie kníh, rozumné a cieľavedomé získavanie informácií cez internet alebo výmena informácií a skúseností s priateľmi či príbuznými. Veľmi dobrým prostriedkom pre zachovanie duševnej sviežosti sú rôzne koníčky, ktoré nás uspokojujú, robia nám radosť, podporujú kreativitu a tiež nás často spájajú s ľuďmi s podobnými záľubami.
Veľký prínos sociálnych kontaktov potvrdzujú aj skutočné prípady vyliečenia sa z rakoviny, uvedené v knihe Dr. Kelly Turner (12).
Avšak aj dobré vzťahy sa niekedy narušia. V takých prípadoch je veľmi dôležité spory urovnať čo najrýchlejšie, vyjasniť si prípadné nedorozumenia a čím skôr si odpustiť. Udržiavanie negatívnych emócií v našom vnútri môže byť totiž veľmi nebezpečné, až deštruktívne! Ak trvá takýto stav dlhšiu dobu, môže to vyvolať aj vznik chorôb (!), najmä u ľudí s citlivou povahou. Narušené a nevyriešené konflikty predstavujú pre našu dušu vlastne trvalý stres a o nepriaznivých následkoch takéhoto stresu bolo pojednané už stručne v predošlom texte.
III. Záver
Žijeme vo zvláštnej dobe. Ľudia, najmä v tzv. vyspelých štátoch, sa nemali predtým nikdy lepšie. Telesne namáhavú prácu robia vo veľkej miere stroje, ba dokonca roboty, väčšina ľudí v týchto štátoch má slušné bývanie a dostatok potravín a iné vymoženosti, no napriek tomu sme stale viacej chorí.
Dominujú predovšetkým chronické ochorenia, a to až do takej miery, že napríklad v USA sa hovorí o „epidémii chronických chorôb“. Človek je veľmi komplikované a zázračné stvorenie. Jeho zrod, vývin a život zabezpečujú tisícky metabolických, bunkových a funkčných procesov. Podobne nás chránia stovky ochranných a obraných funkcií a mechanizmov. No aktuálny vývoj nasvedčuje tomu, že všetky tieto ochranné funkcie a mechanizmy sú často na hranici svojich možností, lebo množstvo a intenzita negatívnych faktorov narastá.
No nie je to len nárastom týchto nepriaznivých faktorov, ktoré som sa pokúsil stručne ( a určite nie úplne, lebo na to by bola potrebná kniha) opísať v tomto článku. Druhým negatívnym faktorom je nedostatok mnohých nevyhnutných látok v potrave, ktorú konzumujeme. Na túto skutočnosť upozornil už americký zubár Weston Andrew Price pred 100 rokmi na základe svojho celosvetového výskumu stavu chrupu ľudí v rôznych končinách sveta. V pokročilom štádiu svojich výskumov skonštatoval:
„Zdravie človeka neohrozuje až tak veľmi to, čo (nevhodné) konzumuje, ako to, čo mu v strave chýba.“. Dnes to už nemusí ale celkom platiť, veď ľahko si domyslíme, čo všetko pribudlo do našich potravín za tých 100 rokov a čo všetko sa dostáva do nášho životného prostredia. No napriek tomu som presvedčený, že jeho poznatok o vplyve látok, ktoré nám chýbajú v tele, a v konečnom dôsledku v bunkách, je stale aktuálny.
Jeho výskum bol veľmi rozsiahly, a tak nájdeme v (9) aj tento jeho poznatok:
„Na nedostatok minerálov môžeme trpieť aj napriek tomu, že ich prijímame v strave dostatok, ak nie je v našej strave primerané množstvo aktivátorov, ktoré umožňujú ich zužitkovanie.“ Pod týmito aktivátormi rozumel W. Price vitamín A a vitamín D. Tento poznatok potvrdil aj nedávny výskum Jeffa T. Bowlesa, ktorý vyskúšal sám na sebe užívanie vysokých dávok vitamínu D3. Ako je dobre známe, vitamin D3 je nevyhnutný pre vstrebávanie vápnika zo stravy do krvi, no Bowles zistil, že ak telo nemá k dispozícii ďalšie prvky, konkrétne: vitamin K2, horčík, zinok, bór, vitamin A a betakarotén, metabolizmus vápnika prebieha nesprávne, aj keď je v tele dostatok vitamínu D3! Veľmi dobre to priblížila čitateľom Brigitte Hamann v knihe “Vitamín D3 vo vysokých dávkach” (10).
No ešte sa vrátim v krátkosti k výskumom Westona Pricea: o dôkladnosti jeho výskumu a jeho výborných pozorovacích schopnostiach svedčí aj to, že objavil vitamín K, ktorý on nazval ale “Aktivátor X”. Neskôr, začiatkom roku 1930, objavil vitamín K dánsky biochemik Henrik Dam a o 10 rokov sa ho podarilo vyizolovať Edwardovi Doisymu. A v roku 1943 dostali obaja títo vedci za objav vitamínu K Nobelovu cenu. Avšak potom upadol tento dôležitý vitamín do zabudnutia, podobne ako iné látky (spermidín, taurín …) a na scéne sa objavil až koncom 20. storočia, čo bolo určite na škodu ľuďom s problémami zrážania krvi.
Aj tento príbeh svedčí o nedokonalosti nášho poznania, a preto by sme mali byť vždy opatrní a pokorní pri tvrdeniach a vyhláseniach, naznačujúcich, že všetko je už predsa jasné …
Okrem nepriaznivých faktorov a našich zlozvykov, ktoré som sa pokúsil uviesť stručne v tomto článku, je tu ešte jeden zásadný faktor – náš sklon k pohodliu a lenivosti. Je len na nás, či si s ním poradíme. Každý z nás sa môže zbaviť lenivosti, na rozdiel od tých iných faktorov, ktoré nemôžeme mať úplne pod kontrolou. Či sa nám to páči, alebo nie, sú tu zákony, ktoré platia, a budú platiť stale, hoci žijeme v dobe, ktorá spochybňuje pomaly už všetko.
Sú to vlastne zákony akcie a reakcie, ako aj príčinnej súvislosti, ktoré vystihujú aj viaceré ľudové príslovia, napríklad: “Ako si ustelieš, tak budeš spat” alebo “Každý špás niečo stojí”…
Dokazuje to napríklad najnovší liek firmy Novonordisk na chudnutie v USA, keď sú už hlásené poškodenia zdravia po jeho užívaní. Chudnutie prirodzeným spôsobom je namáhavé, chudnutie s liekom je pohodlné… Takže skutočne platí, že každý špás niečo stojí a nič nie je zdarma.
Prajem čitateľom tohto článku, ktorí ho dočítajú až do konca, veľa síl do zápasu o svoje zdravie. Lebo dobré zdravie, ktoré si prajeme tak často pri rôznych príležitostiach, sa nezachováva samo! Musíme sa oň neustále usilovať! Povedané inými slovami: „Mali by sme zobrať zodpovednosť za naše zdravie do vlastných rúk, keď nie úplne, tak aspoň čiastočne!”
A slávny Hippokrates to potvrdzuje slovami: „Ak nie si ochotný zmeniť svoj život, potom ti nemôže nič pomôcť”.
Zoznam použitej literatúry
1. KUKLINSKI Bodo: Mitochondrien ; Aurum 2016, 2.vydanie.
2. ROTH Verena, PITHAN Christiane: Hilfe bei Schlafstőrungen; Knaur Verlag, 2018.
3. BURDICK Suzanne: Autism Isn´t Just Neurological – It´s a Whole-system Disorder, Driven by Enviromental Toxins.
4. BARRY Kevin: Vaccine Whistlerblower, Betrug in der Impfforschung; Jim Humble Verlag 2015.
5. LINDER Elke: Krebs und Entgiftung, Raum und Zeit ;č. 1535/6 2008.
6. PIZZORNO Joseph: Toxine, die unsichtige Gefahr ; riva Verlag 2018.
7. YODA Peter: Ein medizinischer Insider packt aus ; Sensei Verlag 2013.
8. HAMER Ryke Geerd: Krebs und alle sogenante Krankheiten ; 2004.
9. RHÉAUME-BLEUE Kate: Vitamin K2 und das Calcium-Paradoxon ; KOPP Verlag 2018 (3. Vydanie).
10.HAMANN Brigitte: Vitamin D3 hochdosiert ; KOPP Verlag, 2022.
11.GERSON Charlotte, WALKER Morton: Das Grosse Gerson Buch ; KOPP Verlag, 2020 (2. Vydanie).
12.TURNER A. Kelly: 9 Wege in ein Krebsfreies Leben ; Irisiana 2020 (8. Vydanie).
13.RANKIN Lissa: Myseľ verzus medicína ; esprit 2013.
14.BUDWIG Johanna: Lněný olej, účinná pomoc proti arterioskleróze, infarktu a rakovině ; Pragma1994.
15.BUDWIG Johanna: Öl-Eiweiss-Kost ; Sensei, 2002 (3. Vydanie). 16.Hamann Brigitte: Magnesium Öl ; KOPP Verlag,2019 (5. Vydanie).
——————————— Preklady názvov vyššie uvedených kníh a článkov:
1. Mitochondrie.
2. Pomoc pri poruchách spánku.
3. Autizmus nie je len neurologickou poruchou – je to porucha celého systému podporovaná enviromentálnymi jedmi.
4. Vakcínový “whistlerblower” *, podvod pri výskume vakcín.
*Pojmom whistlerblower sa označuje v anglickom jazyku človek, ktorý sa odvážil prezradiť popierané informácie a fakty.
5. Rakovina a detoxikácia.
6. Jedy, neviditeľné nebezpečenstvo.
7. Medicínsky zasvätenec prehovoril.
8. Rakovina a všetky tzv. choroby.
9. Vitamín K2 a vápnikový paradox.
10. Vitamín D3 vo vysokých dávkach.
11. Veľká Gersonova kniha.
12. 9 ciest do života bez rakoviny.
15. Olejovo-bielkovinová strava (vedecky podložená kuchárska kniha svetovoznámej bádateľky rakoviny).
16. Magnéziový olej.
V Žiline, 8. Decembra 2024.
Ing. Martin Fuchsberger
