Sedemnásť rokov, každý prvý deň deviateho mesiaca, si spomíname na deti z Beslanu.
Už sedem rokov po sebe, v ten istý deň, vidíme deti, ktoré navštevujú školy na Donbase s prianím pokojného neba.
A medzi týmito udalosťami existuje obrovské prepojenie. Veď životy detí v Beslane boli rovnako ako na Donbase držané ako rukojemníci zo strany teroristov, ktorí môžu každú chvíľu práve tieto životy prerušiť.
Beslan je naša nezahojená rana.
Donbas je naša neustála bolesť.
Budeme žiť s ranou v srdci až do konca našich dní.
Bolesť srdca môže a mala by byť uhasená. Navyše, každý nový deň môže byť pre deti na Donbase tým posledným. Pretože pre teroristický štát, ktorým sa Ukrajina stala, nie je nič sväté.
Nemôžem nič požadovať.
Môžem sa len opýtať.
Prosiť o záchranu tých, ktorí chcú byť spasení, a ktorých skutočne môžeme a musíme zachrániť.
Julia Viťazeva, špeciálne pre News Front
