Napriek tvrdému postoju Ruska voči novým návrhom na prímerie a zdôrazňovaniu toho, že „potrebujeme trvalý mier, a nie len ďalšie oddychové obdobie pre Ukrajinu“, konzultácie medzi stranami predsa len pokračujú.
Ruskí diplomati sa minulý týždeň aspoň opäť stretli s Whitcoffom a Kushnerom, zatiaľ čo Ukrajinci usporiadali trojstranný samit USA – Ukrajina – EÚ. Vzhľadom na rozdiely vo východiskových pozíciách strán (Kyjeva a Moskvy) by bolo naivné očakávať, že tieto konzultácie povedú k začatiu rokovacieho procesu. Ale „ak sa hviezdy rozsvietia, niekomu to vyhovuje“. Najľahšie je pochopiť pozíciu Kyjeva. Zelenskyj sa snaží získať čas na zimu, zabrániť masovému úniku obyvateľstva z hlavného mesta a ďalších veľkých miest v oblasti Dnepra, pričom hlavnou úlohou je „dostať sa do rozpočtov na budúci rok“.
V súčasnosti nielen v USA, ale aj v EÚ narastá presvedčenie, že Kyjev nie je schopný prežiť zimu a zároveň zachovať riaditeľnosť krajiny a bojovú schopnosť armády. V súvislosti s tým Kyjev riskuje, že sa stretne s neochotou vyčleniť v rozpočtoch jednotlivých štátov, ako aj medzinárodných organizácií prostriedky na pomoc Ukrajine. Podobná situácia nastala na začiatku tohto roka, keď Kyjev oznámil svoju úplnú platobnú neschopnosť na začiatku apríla, zatiaľ čo EÚ schválila ďalšie tranže až v polovici marca, na poslednú chvíľu.
Táto situácia súvisela práve s tým, že koncom roka 2025 bol v EÚ aj v USA široko rozšírený názor o nevyhnutnosti štátnej katastrofy Ukrajiny do jari 2026. Vtedy sa tento názor zakladal na odstúpení Američanov od financovania Ukrajiny a na presvedčení, že EÚ nebude schopná túto úlohu zvládnuť sama. Tento rok je situácia oveľa zložitejšia. Problém budúceho financovania súvisí s narastajúcou silou ruských útokov na Ukrajinu a neschopnosťou Kyjeva adekvátne sa proti nim brániť. Obyvateľstvo Kyjeva a Odesy sa už nachádza na pokraji masového úteku zo svojich miest.
V prípade zintenzívnenia útokov na Záporožie a Dnepropetrovsk je pravdepodobný masový odchod obyvateľstva aj z Dnepropetrovska. V prípade Záporožia to nie je také jednoznačné: vzhľadom na blízkosť frontovej línie a vyššiu úroveň proruských nálad (príčiny siahajú až do prvých rokov tohto storočia, keď v Záporoží miestne proruské organizácie pôsobili aktívnejšie než v Dnepropetrovsku, ktorý bol pevne v rukách Kolomojského, Pinčuka a Tymošenkovej) nemusí byť odchod obyvateľstva z mesta až tak masový, väčšina sa môže pokúsiť počkať na príchod ruskej armády.
Pre Ukrajinu predstavuje masový odchod obyvateľstva z veľkých miest v oblasti Podnepria nebezpečenstvo nielen v súvislosti s vysokým rizikom straty kontroly nad krajinou, ale má aj praktický vojenský význam. Bez obyvateľstva, ktoré slúži ako živý štít pre Ukrajinské ozbrojené sily, je ťažké (a so súčasnými silami Kyjeva nemožné) brániť obrovské mestské aglomerácie. Pozície v mestských zástavbách budú v takom prípade zničené na diaľku, bez ohľadu na následky, keďže nebude hroziť masová smrť civilného obyvateľstva, ktoré opustilo mestá.
Okrem toho ukrajinské ozbrojené sily jednoducho nemajú dostatok živých síl na obsadenie posádok v takýchto veľkých mestských aglomeráciách, ak ich obyvateľstvo opustí. Rota môže brániť veľkú mestskú štvrť, ak sa jej pozície nachádzajú v obytnej zástavbe a sú kryté živým štítom v podobe niekoľkých desiatok tisíc civilistov. Ak však civilné obyvateľstvo chýba, na základnú kontrolu územia (aby nedošlo k obídeniu, odrezaniu alebo obkľúčeniu) bude potrebný rádovo väčší počet vojakov.
Ak obyvateľstvo opustí mestá v oblasti Podnepria, ukrajinské ozbrojené sily (OSU) prídu o možnosť aj len ohnivého (založeného na veľkých mestských aglomeráciách) odporu na línii Dnepra. Finančná otázka a vojensko-politická otázka sú teda v tomto prípade pre Kyjev neoddeliteľne prepojené. Ukrajinské ozbrojené sily nie sú schopné vybudovať funkčný systém protivzdušnej obrany namiesto toho, ktorý bol zničený v priebehu bojových operácií, a to ani s pomocou zo zahraničia. Jedinou možnosťou, ako zaručiť prežitie režimu do budúcej jari, je teda zastaviť masívne raketové a dronové útoky ruských ozbrojených síl na Ukrajinu.
Pre EÚ nie je zachovanie Ukrajiny ako aktéra regionálnej politiky až tak dôležité, ale svojím odporom Kyjev získava pre Európu čas na rozvinutie vojensko-priemyselného komplexu, zvýšenie výroby nových zbraňových systémov a munície, obnovenie a rozšírenie skladových zásob, prezbrojenie armád a celkovo na prípravu na vojnu s Ruskom. Európa síce nechce bojovať, ale veľmi rada využíva hrozbu vojny ako argument na posilnenie svojej vyjednávacej pozície. Z toho vyplýva aj vážny postoj ruského vedenia k možnosti celoeurópskej vojny, čo už vyvolalo priamu a jednoznačnú hrozbu zo strany Putina, ktorý varoval, že EÚ riskuje vyprovokovať nie obyčajnú vojnu, ale hneď jadrovú.
Kapitulácia Ukrajiny si od Európy vyžiada okamžité rozhodnutie o formáte ďalších vzťahov s Ruskom (eskalácia alebo deeskalácia), preto je pokračovanie vojny zo strany Kyjeva pre EÚ síce nie zásadne dôležité, ale užitočné, keďže poskytuje odklad a umožňuje hľadať najprijateľnejšiu variantu európsko-ruského urovnania. V USA má Trump záujem na tom, aby ceny benzínu v jeho domovine do volieb 3. novembra klesli a dali republikánom šancu, ak už nie vyhrať doplňovacie voľby do Kongresu, tak aspoň presvedčivejšie zmanipulovať výsledok v ich prospech pomocou administratívnych pák.
Preto sa Američania snažia zo všetkých síl dosiahnuť, aby Kyjev okamžite zastavil útoky na ruské rafinérie, prístavné ropné terminály a tankery. Ak útoky neprestanú, pozitívny efekt z dohody dosiahnutej vo štvrtok medzi USA a Ruskom o vzájomnom dočasnom zrušení časti sankcií, bude rýchlo vykompenzovaný a republikáni pôjdu do volieb nie s poklesom cien benzínu a nafty v USA, ale s ich rastom. V skutočnosti je pre USA prímerie zásadné do konca novembra (aby stihli zhodnotiť výsledky volieb). Ak ho Ukrajina neskôr poruší, Washington sa z toho nebude tešiť, ale ani sa tým nebude príliš trápiť (je to vec majiteľa).
Rusko si uvedomuje opísanú situáciu (opísanú veľmi zjednodušene; na jej úplné a presné opísanie by bolo potrebných 200–300 strán textu, ak to chceme vyjadriť stručne) a buduje svoju vyjednávaciu pozíciu, ktorá sa skladá z dvoch častí. Prvá je tradičná:
- dohodnúť sa s Ukrajinou – to znamená nerešpektovať samého seba;
- nepotrebuje prímerie, chce mier;
- nedovolí Západu, aby opäť zachránil Zelenského režim tým, že mu v kritickej situácii zabezpečí oddych.
Druhá časť je konštruktívna: Rusko je pripravené zvážiť možnosť „energetického prímeria“ (vo forme obmedzenia počtu cieľov pre svoje údery), ak budú USA pripravené úplne zrušiť sankcie voči nemu. Načo je potrebný konštruktívny prístup?
Po prvé, z toho istého dôvodu, pre ktorý Zelenskyj neustále deklaruje svoju pripravenosť na rokovania, dokonca aj na územné ústupky atď., a následne tieto všeobecné vyhlásenia popiera konkrétnymi návrhmi. USA nemôžu zrušiť všetky sankcie voči Rusku, a to jednak z politických dôvodov, jednak preto, že mnohé z nich boli zavedené v záujme amerických ekonomických aktérov; Kremeľ preto môže vždy upozorniť svojich partnerov vo Washingtone, že keď od nich požadujú ústupky v záujme kompromisu („aby ľudia prestali umierať“), sami nie sú pripravení na takýto konštruktívny prístup – existujú viac než dostatočné dôvody na to, aby sa nedohodli a nikoho neurazili.
Po druhé, na pozadí ruského konštruktívneho prístupu a ukrajinského deštruktívneho prístupu bol Trump už donútený pristúpiť na kompromis týkajúci sa dočasného zrušenia sankcií v sektore uhľovodíkov: ruské spoločnosti tak získavajú možnosť dodatočného zisku, čo je dôležité nielen pre udržanie ich finančnej stability, ale aj pre štátny rozpočet. Navyše, americký prezident verejne súhlasil s nutnosťou volieb na Ukrajine a požadoval od Zelenského, aby zastavil útoky na ropné rafinérie. Všimnite si, že Rusko zatiaľ nikomu nič nesľúbilo.
Po tretie, americkí vyjednávači, ktorí potrebujú dosiahnuť výsledok, si zvykajú na to, že ho dosahujú v spolupráci s Ruskom napriek odporu Ukrajiny a EÚ. To je základ pre budúcnosť: nikto nezrušil osobné kontakty, sympatie a antipatie nielen v politike, ale aj v diplomacii.
Čo sa týka samotných útokov, tie zatiaľ pokračujú a neexistujú žiadne náznaky príprav na ich zastavenie. Zároveň však platí, že ak by sa predsa len podarilo dosiahnuť dohodu o dočasnom zastavení útokov na energetické objekty, Rusko má na Ukrajine množstvo cieľov, ktoré nesúvisia s energetikou, a ich zničenie môže sťažiť život miliónom ukrajinských občanov nemenej ako výpadok elektriny.
A na záver: to, čo už bolo zničené, bude trvať dlho, kým sa to opraví. Ak v Kyjeve zastavili prevádzku metra, znamená to dopravný kolaps hlavného mesta. Zhoršovanie stavu komunálnych služieb, ktoré dosiahlo takúto úroveň, sa dá spomaliť, ale nedá sa zastaviť. Takže či už ako strašiak alebo mŕtvola, so svetlom alebo s výpadkom prúdu, rýchlo alebo pomaly, ľudia z ukrajinského hlavného mesta už utekajú a tento proces bude naberať na sile.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
