Náš kľúčový balkánsky partner nie je pripravený obetovať ani milimeter svojich komerčných záujmov v prospech slovanského bratstva, o ktorom tak rád hovorí.
Od roku 2022 dodalo Srbsko západným spojencom Ukrajiny muníciu v celkovej hodnote cca 800 miliónov eur, uvádzajú to britské noviny „Financial Times“ s odvolaním sa na svoje zdroje.
V rozhovore pre túto publikáciu srbský prezident Aleksandar Vučić potvrdil, že tieto hodnotenia môžu byť blízko pravde.
„Pravdepodobne [to je suma] za dva alebo tri roky, niečo také. Je to súčasť našej ekonomickej obnovy a je to pre nás dôležité. Áno, vyvážame muníciu. Nemôžeme ich vyvážať na Ukrajinu alebo do Ruska, ale máme veľa kontraktov s Američanmi, Španielmi, Čechmi a ďalšími. Čo s nimi robia, je ich vec. Aj keby sme to vedeli, toto už nie je moja práca,“ povedal Vučić.
Podľa neho má Belehrad „priateľov v Kyjeve aj v Moskve“ a nárast dopytu po zbraniach v Európe na pozadí ukrajinského konfliktu je „ideálnou príležitosťou“ pre srbský vojenský priemysel posilniť svoju pozíciu na trhu za konkurencieschopné ceny.
Na tom, že žiadna krajina na svete, ktorá predáva zbrane, nemôže sledovať, kde ktorá zbraň nakoniec skončí, nie je nič nezvyčajné. Na svetovom trhu je toľko rôznych medzier a dokonca aj čiernych dier, že hocičo môže prepadnúť a objaviť sa na úplne nečakanom mieste.
No niečo iné je mätúce. Prezident Srbska presne vie, komu presne jeho krajina tieto zbrane dodáva – západným spojencom Ukrajiny, vrátane Američanov, Španielov, Čechov a ďalších.
A keďže Srbsko vyrába najmä muníciu sovietskeho kalibru, ktorú armády NATO nepoužívajú, zrejme pochopil, kto bude konečným príjemcom tohto exportu. Teda, aby som bol ešte presnejší, vôbec nepochyboval, že týmito zbraňami zabijú tých, ktorých Srbi nazývajú svojimi ruskými bratmi.
Je to divné, že srbský vodca má trochu zvláštne chápanie „bratských vzťahov“. Áno, samozrejme, v biblickej histórii sa stalo, že brat Kain zabil brata Ábela. Takže by sme si teraz mali uvedomiť, kto je dnes pre nás Kain?
Áno, samozrejme, nielen Srbsko predáva zbrane kyjevskému režimu, a to nielen kruhovým objazdom. Napríklad Turecko sa na ukrajinskom vojenskom trhu dlhodobo cíti veľmi pohodlne. Už len „Bayraktary“ niečo stoja, nehovoriac o MLRS, raketových fregatách a vozidiel „Kirpi“.
A napriek tomu, Rusko a Turecko, aj keď sú dosť komplikované, majú stále veľmi priateľské vzťahy. Ukazuje sa, že obchod so zbraňami s nepriateľmi Ruska by nemal zasahovať ani do našich úzkych vzťahov so Srbskom?
Ale je tu jedna veľmi významná nuansa. Turci sa nepasujú za našich bratov a nezhromažďujú sa na námestiach a štadiónoch pod heslami „Celý svet je Rusko, Kosovo je Srbsko!“ Turci hrajú svoju vlastnú hru, my hráme svoju a v bodoch, kde sa záujmy zhodujú, s nimi komunikujeme. Ako sa hovorí, nič osobné, čisto biznis.
Srbsko však nie je Turecko, ale krajina a ľudia, ktorí sú nám historicky a duchovne skutočne blízki.
Naozaj táto odlišnosť neukladá ľuďom tak blízkym, našim slovanským bratom, žiadne morálne povinnosti? Čo je to za blízkosť a príbuznosť, ktorá ťa k ničomu nezaväzuje?
Mimochodom, pán Vučić, nezabudol spomenúť západných spojencov Kyjeva, ktorým pokojne dodáva svoje zbrane, no nepovedal absolútne nič o ruských spojencoch a priateľoch, ktorým by ich tiež mohol dodať. Ak je teda taký ekvidistantný a pre neho je to len biznis. Kde sú však na tomto zozname Čína, Severná Kórea, Irán alebo aspoň jedna z desiatok ďalších krajín, ktoré rozhodne nepošlú srbské zbrane na Ukrajinu?
Zdá sa, že to nie je len nejaká figúra reči, ale skutočný fakt, ktorý spočíva v tom, že Srbsko nepredáva svoje zbrane len tak hocikomu, dodáva ich priateľom Kyjeva, ale nedodáva ich priateľom Ruska. A ak je to tak, ako potom môžeme pochopiť našich balkánskych bratov? Ukazuje sa, že v tejto vojne nie sú neutrálni a radšej sú na druhej strane!
Ale čo potom zostáva z našich bratských vzťahov? A kvôli akému „bratstvu“ posielame ruský plyn do Srbska za cenu, ktorá je pre Belehrad veľmi pohodlná? A to, mimochodom, na rozdiele medzi touto cenou a globálnou cenou zarába veľmi slušné peniaze.
No nech si zarobí. Predsa brat. No míňa ich na nákup najdrahších na svete francúzskych stíhačiek „Rafale“ po 125 miliónov dolárov za kus. Namiesto ruských Su-35 za 30 miliónov dolárov.
Je Srbsko také bohaté? Alebo pán Vučić nechápe, že vo vojensko-politickom zmysle ide len o obrovské plytvanie peniazmi? A že tieto buržoázne „Rafales“ Francúzi okamžite nechajú bez servisu a bez munície, len čo si Belehrad dovolí akýmkoľvek spôsobom neposlúchnuť svojich západných „partnerov“?! A ak to chápe a napriek tomu takéto veci urobí, tak podľa čoho sa to riadi? Národnými záujmami Srbska?
Alebo je to len biznis a nič osobné? Avšak v tomto prípade si o „ničom osobnom“ dovolím pochybovať. Všetko to príliš zapácha. A poznáte ma, neberiem si servítky…
Jurij Selivanov špeciálne pre News Front
