Biskup Rafic Nahra z Jeruzalema: Protikresťanská agresivita medzi židmi v Izraeli sa radikalizuje –

3. júna 2026  

Cirkev Politika
  Prenasledovanie kresťanov

Pomocný biskup Jeruzalema, Mons. Rafic Nahra upozorňuje na 40-percentný nárast útokov proti kresťanom v Izraeli v roku 2025 a za koreň extrémizmu označuje skreslené vyučovanie o kresťanstve na školách.

Kríž zničený údermi kladiva, francúzska rehoľníčka zbitá, keď ležala na zemi, pľuvance pred kostolmi, urážky a vyhrážky voči kňazom: nejde o izolované incidenty, ale o to, čo Mons. Rafic Nahra, pomocný biskup Jeruzalema pre latinský obrad, nazýva „opakujúcou sa gramatikou“.

Najnovšia správa Centra Rossing pre vzdelávanie a dialóg zdokumentovala v roku 2025 vo východnom Jeruzaleme a Izraeli 155 prípadov násilia proti kresťanom, čo predstavuje o 40 % viac ako v roku 2024.

Nahra, Egypťan podľa narodenia a Libanončan podľa životného príbehu, vikár patriarchátu pre Izrael od roku 2021 a pomocný biskup od roku 2022, poskytol rozhovor agentúre ZENIT, v ktorom načrtol obraz systémového problému a ponúkol svoju pastoračnú reakciu na situáciu: vyzýva obete, aby sa nenechali nakaziť nenávisťou, ktorú samy zakúšajú.

Eskalácia agresivity zo strany židovského obyvateľstva sa nezačala vojnou. „Táto radikalizácia sa jasne začala v roku 2023, niekoľko mesiacov pred vojnou zo 7. októbra,“ tvrdí biskup. Išlo pri nej o vandalizmus v kostoloch, ničenie náhrobných kameňov na kresťanských cintorínoch v Jeruzaleme, urážlivé nápisy o Ježišovi a pľuvanie na rehoľníkov a rehoľníčky. „Extrémisti sa cítili chránení úradmi alebo prinajmenšom tolerovaní,“ dodáva. „Reakcia vlády a polície bola slabá, takmer neexistujúca.“

Prelát odmieta vysvetlenie, že tieto prejavy sú iba dôsledkom únavy z vojny. Za hlbší problém označuje spôsob, akým sa o kresťanstve vyučuje v izraelských verejných aj náboženských školách. „Často sa v školách kresťanstvo predstavuje tak, akoby sa začínalo krížovými výpravami a končilo holokaustom,“ upozorňuje. Podľa Nahru takýto výklad nesprávne spája holokaust s kresťanstvom, bez rozlišovania medzi stredovekým náboženským odporom k judaizmu a nacistickým rasizmom, ktorý bol „ateistický, kvázi vedecký a protikresťanský“. Výsledkom je, že židovské korene kresťanstva, jeho monoteizmus a univerzálne hodnoty zostávajú v školách zamlčiavané.

Keď izraelskí vojaci ničili náboženské obrazy v kresťanskej obci Debel na juhu Libanonu, Nahra v tom rozpoznal stopu deformovaného výkladu Svätého Písma. „Tí, ktorí to robia, si možno myslia, že plnia Boží príkaz,“ vysvetľuje a odvoláva sa na pasáž z Deuteronómia, ktorá prikazuje ničiť oltáre a modly (Dt 12,3).

Biskup trvá na tom, že tieto skutky nereprezentujú celú izraelskú spoločnosť. Existujú aj židovské hlasy, ktoré sa proti nim stavajú: rabíni, univerzitní profesori či dokonca telefonická linka vytvorená Izraelčanmi na dokumentovanie útokov a pomoc obetiam. Po zničení kríža v Debele sa vo verejnej zbierke vyzbieralo 18 000 šekelov (približne 5 000 eur) na postavenie nového. „Stále si myslím, že väčšina izraelského obyvateľstva si túto radikalizáciu neželá,“ hovorí.

Základný problém je tiež demografický a dlhodobý. „Len v Betleheme klesol podiel kresťanského obyvateľstva z takmer 90 % v päťdesiatych rokoch na menej ako 10 % dnes,“ konštatuje prelát. Kombinácia nedostatku práce, obmedzení slobody pohybu a nahromadeného násilia vedie k emigrácii tých, ktorí majú možnosť odísť. V Nazarete predstavujú ďalší problém skupiny poskytujúce vydieračskú „ochranu“ rodinám, pričom vyhrážky zasahujú celé príbuzenstvo a polícia neposkytuje účinnú ochranu.

Nahra nehovorí o porážke, ale naliehavo vyzýva kresťanov, aby si pripomínali „zmysel našej prítomnosti a nášho poslania tu vo Svätej zemi a neopúšťali ju príliš rýchlo“.

Rozhovor vrcholí pri otázke napätia medzi odpustením, upozorňovaním na zlo a kresťanským svedectvom. „Odpustenie neznamená neupozorňovať na zlo,“ hovorí jasne. Odpustenie podľa neho „spočíva v očistení nášho srdca, aby sme nedovolili, že zlo, ktoré trpíme od druhých, ho nakazí. Najväčším víťazstvom zla je okamih, keď sa mu podarí nakaziť obeť a vtiahnuť ju do bludného kruhu pomsty.“

Naopak, upozorňovanie na nespravodlivosť musí byť účinné a rozvážne, nie každodenné až do bodu, keď stratí svoj význam. A kresťanské svedectvo podľa neho zahŕňa celý život: „slová, postoje, odvahu, trpezlivosť a schopnosť nepodľahnúť zúfalstvu“. Proti pokušeniu rezignácie odporúča hľadať ľudí dobrej vôle, „kresťanov, moslimov i židov“.

Z pohľadu katolíckej tradície je prítomnosť kresťanov vo Svätej zemi mimoriadne dôležitá. Kresťanské komunity v Jeruzaleme, Betleheme, Nazarete a ďalších miestach predstavujú živé spojenie medzi dnešnou Cirkvou a udalosťami evanjelia. Každý odchod kresťanských rodín zo Svätej zeme preto znamená nielen demografickú zmenu, ale aj oslabenie kresťanského svedectva na miestach, kde sa zrodila kresťanská viera.

Katolícka tradícia zároveň zdôrazňuje dôstojnosť každého človeka bez ohľadu na národnosť alebo náboženstvo. Trvalý mier vo Svätej zemi nemožno budovať na vytláčaní jedných a zvýhodňovaní druhých, ale na spravodlivosti, rešpektovaní práv všetkých obyvateľov. Cirkev preto opakovane vyzýva, aby mohli vedľa seba dôstojne žiť židia, kresťania aj moslimovia.

Dejiny ukazujú, že problémy spoločnosti nevznikajú iba zo sporov s vonkajším okolím, často sa naplno prejavia silne vo vnútri samotného spoločenstva. Odchod významnej časti obyvateľstva z Izraela by v konečnom dôsledku pre Židov predstavoval skôr nešťastie než dôvod na oslavu.

Pretože ak nebudú mať Židia na izraelských územiach nepriateľa, neznamená to, že prekovajú meče na pluhy. Rozpory a hádky nezmiznú, akurát sa cielene budú šíriť medzi rôznymi segmentami židovskej populácie – podobne ako v minulosti v starovekom Jeruzaleme, kde sa medzi sebou dlhodobo nenávideli farizeji, saduceji, zelóti a pod. A vzájomná nenávisť medzi Židmi a okolitými moslimskými šiítmi a sunnitmi sa takisto nebude donekonečna niesť v podobe židovskej supremácie.

Branislav Krasnovský

Zdroj: InfoCatólica, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)