Biskup Schneider hovorí Michaelovi Knowlesovi, že úcta je otázkou vážneho prístupu k Bohu

Biskup Schneider hovorí Michaelovi Knowlesovi, že úcta je otázkou vážneho prístupu k Bohu

Biskup Athanasius Schneider v piatkovom rozhovore zdôraznil dôležitosť úcty k Bohu a povedal, že ide o to, aby sme Boha brali “vážne.

Kazachstanský biskup na úvod povedal moderátorovi denníka Daily Wire Michaelovi Knowlesovi, že ako dieťa žil v sovietskom režime a vyrastal v “katakombách” Katolíckej cirkvi, pričom jeho rodičia pomáhali organizovať “tajné omše.” 

Schneider považuje vyrastanie v “prenasledovanej Cirkvi” a prijatie katolíckej viery ako “materského” mlieka” v tomto období za “jeden z najväčších darov” svojho života.

Po presťahovaní sa do západného Nemecka v 70. rokoch 20. storočia po Druhom vatikánskom koncile bol spolu s rodinou “šokovaný”, keď videl radikálne zmeny, ktoré sa udiali v katolíckej omši, s jej novým “nedostatkom úcty, posvätnosti a vážnosti.”

Knowles poznamenal, že Schneider bol svedkom “úžasného obratu”, keď sa narodil do potláčajúceho režimu, ktorý prenasledoval Cirkev zvonka, a prišiel k “útlaku zvnútra.”Moderátor The Daily Wire ďalej citoval poznámku pápeža Benedikta XVI’o tom, že zmeny uskutočnené počas Druhého vatikánskeho koncilu boli “časti dôsledkom tejto kultúrnej revolúcie, ale aj jej príčinou.”

Schneider s Knowlesom dôrazne súhlasil: “Začali prenasledovanie v Cirkvi … A my sme neprijali novoty o nedostatku úcty počas svätej omše,” a dodal, že on a jeho rodina vždy prijímali sväté prijímanie kľačiac, pretože Eucharistia je sám Ježiš Kristus, ktorý je “Pán, Kráľ.” 

A predsa počas Novus Ordo Missae boli “nútení stáť, prejaviť minimálny znak úcty.” Navyše po Druhom vatikánskom koncile zistili, že “toľko vecí”, ktoré učil cirkevný klérus, boli “nejednoznačné, nie isté.” 

“Nikdy nedáte život za niečo, čo je nejednoznačné,” povedal biskup Schneider a dodal, že ľudia dajú život len za niečo, o čom sú “presvedčení”, že je pravdivé.

Biskup je presvedčený, že v Cirkvi sme teraz dosiahli “výšku” a “vyvrcholenie” toho, čo sa začalo “nejednoznačnosťou,” aby sme “potešili(e) svet.” 

“A to je problém, najhlbší problém krízy Cirkvi. Chcú sa zapáčiť svetu. Chcú mať uznanie a sympatie sveta. Ale to je ilúzia,”povedal biskup a citoval varovanie Ježiša Krista’svojim nasledovníkom, že tak ako on bol prenasledovaný, aj oni budú vždy prenasledovaní.

Knowles zaujal pozíciu diablovho’advokáta a položil otázku: “Čo záleží na tom, či prijímam Najsvätejšiu sviatosť kľačiac alebo na jazyku, na rozdiel od toho, či stojím a s vystretými rukami? … Nie sú to’len zbytočnosti?“”

“Záleží na tom,” odpovedal Schneider. “Je to’otázka, či berieme Boha vážne. Boh nie je niečo, s čím môžeme zaobchádzať, ako sa nám páči. Boh je Boh.”

Poznamenal, že “hlboká túžba prejavovať Bohu úctu, a to aj navonok,” je “hlboko vpísaná do našej prirodzenosti,” a “základným postojom každého človeka,” natoľko, že aj v nekresťanských náboženstvách sa ľudia vždy snažili hlboko vyjadriť “pravú úctu.”

Biskup ďalej vyjadril ľútosť nad tým, že na mnohých miestach sa z uctievania “stala akási zábava. A tak sa centrom stal človek,”Boh bol z centra vyhnaný a my sme začali uctievať sami seba, čo “je smrť každého pravého náboženského zmyslu.”

Naše vonkajšie prejavy úcty sú “výrazom vašej vnútornej viery, vašej vnútornej lásky k Bohu,”poznamenal Schneider.Keď naozaj veríte v Boha – a on je nekonečný majestát, krása a láska – jednoducho padnete na zem a budete sa mu klaňať. Nemôžeš povedať, že je to to isté, stáť alebo nestáť.““

Upozornil, že aj keď človek prijme iného človeka významného alebo vysokopostaveného, napríklad kráľa, starostlivo pripraví aj “najmenšie detaily” na počesť tejto osoby.

“Servítka, druhy pohárov,” ozval sa Knowles.

Biskup pokračoval: “Na tomto slávnostnom prijatí sa neobjavíte len v džínsoch alebo v tričku. Bolo by to neprijateľné … bolo by to pre vášho hosťa pohoršením. Ale to je len smrteľník.”

Povedal, že preto Katolícka cirkev už “2000 rokov inštinktívne prejavuje maximum, čo môže, vo vonkajších znakoch. Nebol to prejav len formalizmu. Nie, bol to prejav viery. Bol to aj prejav lásky.”

“Keď niekoho milujete, aj si ho vážite,” povedal biskup Schneider a ako príklad uviedol mladého muža, ktorý, keď “miluje dievča,” jej daruje “krásu” v podobe kvetov a iných prejavov náklonnosti. 

“Preto musíme v Katolíckej cirkvi naliehavo znovu obnoviť osvedčené, tisícročia staré formy kultu, ktoré sa praktizovali s láskou, s vierou.”

Schneider neskôr hovoril o kontraste medzi farizejom Šimonom a “hriešnicou”ženou, ktorá pomazala Kristovi”nohy vzácnym, drahým nardovým olejom. Kristus pochválil ženu Šimonovi, keď sa farizej odvážil spochybniť Krista za to, že jej dovolil dotknúť sa ho. Povedal Šimonovi: “Vošiel som do tvojho domu, ty si mi nedal vodu na nohy, ale ona mi slzami zmáčala nohy a utierala ich svojimi vlasmi. Ty si mi nedal bozk, ale ona od chvíle, keď som vošiel, neprestala bozkávať moje nohy. Ty si mi nepomazal hlavu olejom, ale ona mi pomazala nohy masťou.”

Knowles povedal, že pri ich rozhovore si spomenul na postreh filozofa RenéGuénona’, že “skutočná priepasť v modernite nie je priepasťou medzi národmi alebo nevyhnutne dokonca priepasťou medzi ideológiami,” ale je to skôr “rozdelenie v chápaní posvätna” – zatiaľ čo pred modernitou “ľudia mali aspoň zmysel pre posvätno”, modernita sa zdá byť “voči posvätnu” imúnna” alebo dokonca “k nemu má odpor”.

Na otázku, ako máme ako spoločnosť obnoviť zmysel pre posvätno, biskup Schneider poradil, že musíme “správne veriť, správne žiť,” a správne sa modliť.”

Katolíkom odporučil, aby sa oboznámili so starými katechizmami, ktoré “sú krištáľovo jasné” a neobsahujú “žiadne dvojzmyselné formulácie.” Biskup sám napísal aktuálny katechizmus s názvom “Credo,” ktorý sa zaoberá mnohými modernými morálnymi otázkami, ako aj jednotlivými aspektmi plánu obnovy spoločnosti: Správna viera, správne morálne konanie a modlitba a uctievanie. 

“Najprv si musíme zachovať vieru. To je najväčší poklad, ktorý nám Boh dal – zjavené pravdy. Sú Božské, sú krásne, robia nás šťastnými,” povedal biskup. Boh zveril “apoštolom” a ich nástupcom “, aby túto pravdu “ uchovávali, vysvetľovali a odovzdávali” neporušene až do druhého Kristovho príchodu všetkým generáciám.”

Jedným z najväčších znakov lásky k blížnemu je odovzdávať mu pravdu,” povedal.