“Viera našich otcov! Svätá viera! Budeme ti verní až do smrti.” Tento hymnus, napísaný na počesť katolíkov umučených za čias Henricha VIII. v Anglicku, nám pripomína, že musíme naďalej pevne stáť na pevných základoch našej katolíckej viery bez ohľadu na zlo, ktoré preniklo do Cirkvi.
Táto doba, v ktorej žijeme, je skutočne dobou nevídaného zla. A keď vidíme, že Cirkev, mystické telo Kristovo, je tak infiltrované zlom, môžeme mať pocit, že sa nám rozkolísala samotná pôda pod nohami. O to viac je v týchto časoch dôležité uvedomiť si, že vôbec nestojíme na vratkej pôde – namiesto toho stojíme na pevných základoch v Jeho Cirkvi – pretože naším základným kameňom je Ježiš Kristus!
ČÍTAJTE: Pápež František povedal na pro-LGBT konferencii: ‘Duchovne budem s vami všetkými’
Nezáleží na tom, aké zlo sa proti Cirkvi postaví, a bez ohľadu na to, aké ohromujúce sa zdá byť, Katolícka cirkev nepadne. Ako uvádza Katechizmus Katolíckej cirkvi: “Cirkev je prostriedkom i cieľom Božieho’plánu: predobrazom stvorenia, pripraveným v Starej zmluve, založeným slovami a skutkami Ježiša Krista, naplneným jeho vykupiteľským krížom a zmŕtvychvstaním” (KKC #778). Preto ju nemôžu premôcť ani brány pekla. Je jedna, svätá, katolícka a apoštolská.
Je jedna, pretože Kristus ustanovil jednu Cirkev ako svoj prostriedok, ktorý prináša spásu všetkým ľuďom po všetky časy. Je svätá, pretože nie je len nejakou inštitúciou alebo charitatívnou organizáciou vytvorenou človekom; bola božsky ustanovená samotným Bohom, aby bola naším istým útočiskom a nádobou do neba. Je katolícka, pretože je univerzálna – určená pre každého človeka, všade a na všetky časy. A je apoštolská, pretože bola ustanovená Kristom a potom odovzdaná apoštolom (a neskôr biskupom, nástupcom apoštolov) ako viditeľné znamenie jeho trvalej prítomnosti vždy s nami (porov. Mt 28, 20).
Pokiaľ hovoríme viac o apoštoloch, títo muži boli dotykovými osobami, ktoré boli povolané poznať vieru, učiť vieru a zostať pevne ukotvené v Ježišovi Kristovi. Boli svedkami všetkého, čo náš Pán povedal a urobil, a po jeho smrti boli svedkami jeho zmŕtvychvstania. Vieme však, že jeden z jeho dvanástich apoštolov bol nakoniec zradcom. Táto situácia – realita buriny medzi pšenicou – sprevádzala Cirkev počas dvadsiatich storočí.
V podstate v každom storočí sa v Cirkvi našli ľudia, ktorí zradili Krista. Preto aj keď si uvedomujeme, na akom pevnom základe stojíme v Jeho Cirkvi, nemôžeme tiež ignorovať, keď do jej siení preniklo zlo, lebo ako sa môžeme nazývať hodnými tohto veľkého pokladu, ktorý nám Ježiš Kristus daroval vo svojej Cirkvi – a čo je najvýstižnejšie a najpodivuhodnejšie, vo svojom súhlase byť skutočne prítomný medzi nami vo svätej Eucharistii – ak nebudeme kričať, keď je Cirkev, Kristova nevesta, zradená alebo keď do jej dverí vnikne heréza?
Ako biskup v Cirkvi nášho Pána’a ako nástupca apoštolov mám vždy na pamäti svoju úlohu pastiera. Som povolaný učiť ovce pravde, pričom mám vždy na mysli predovšetkým spásu duší. Ako teda môžem zatvárať oči pred tými v hierarchii Cirkvi, ktorí sa odklonili od pravdy a v skutočnosti učia omyl? Ako môžem zatvárať oči pred tými, ktorí zrádzajú Kristovu nevestu, a teda zrádzajú nášho Pána, keď som bol povolaný byť jeho apoštolom?
Moji bratia a sestry, aj vy máte ako členovia jeho Cirkvi slávnostnú povinnosť držať sa depozitu viery a nenechať sa zviesť “iným evanjeliom,” bez ohľadu na to, kto v Cirkvi ho môže učiť. Ako povedal svätý Pavol: “Ale keby sme vám my alebo anjel z neba hlásali iné evanjelium okrem toho, ktoré sme vám hlásali, nech je anathemou. Ako sme už povedali, tak teraz hovorím znova: Ak by vám niekto hlásal iné evanjelium okrem toho, ktoré ste prijali, nech je anatémou.” (Gal 1, 8-9 DRB)
V mojom poslednom liste som zdôraznil, že v Cirkvi sa stále rozmáha zrada, a žiaľ, túto zradu môžeme vidieť v mnohých podobách. Skutočnosť, že Vatikán a ďalší sa nedávno rozhodli povoliť, aby umelecké dielo Marka Rupnika, zradcu a hodnoverne obvineného zo sériového zneužívania, zostalo na Bazilike Nepoškvrneného počatia vo francúzskych Lurdoch, ako aj na mnohých iných svätyniach a svätých miestach po celom svete, je jedným z ukazovateľov toho, že aj tí na najvyšších miestach Cirkvi sú ako prasatá v kaluži bahna; zdá sa, že ich baví váľať sa v špine a potom to bahno všade roznášať.
Môžeme sa tiež pozrieť späť na skutočnosť, že zneuctený bývalý kardinál Theodore McCarrick bol zbavený kňazstva, ale potom sa odsťahoval mimo dosahu občianskeho práva, žije chráneným a bezpečným životom po tom, ako vyšli najavo obvinenia voči nemu, a právom sa pýtame, či sa niečo zmenilo. Keďže však na svetlo sveta vychádza čoraz viac obvinení z predátorstva a zneužívania medzi duchovnými spolu s príbehmi biskupov a dokonca kardinálov, ktorí ich v niektorých prípadoch chránili, je veľmi zrejmé, že veci sa podstatne nezmenili a že démoni a zločinci naďalej chránia svojich vnútri Cirkvi, ktorí idú cestou zla. A je čoraz jasnejšie, že mnohí z “ich vlastných” žijú pod ochranou Vatikánu a v skutočnosti veľmi blízko pápežského stolca. Ak sa vôbec niečo zmenilo, tak snáď len to, že svine v bahne sú o niečo menej hlučné a viac sa snažia vyhýbať dennému svetlu.
Tieto zrady nášho Pána nemôžeme a nesmieme zamiesť pod koberec. Musíme ich vyniesť na svetlo a vystaviť dezinfekcii svetla. Keď sú ovce zo stáda Nášho Pána’tak dlho kŕmené stravou plnou lží a zrady, stanú sa podmienené prijať akúkoľvek herézu, ktorou ich kŕmia, a uveria, že je to niečo dobré na jedenie – dokonca aj vtedy, keď je to jedlo pre stádo jedom a zápach je premáhajúci. V týchto prípadoch musia laici a najmä duchovní volať a hlásať, že ovocie zradcov a heretikov je zhnité!“
Uprostred tejto špiny si však nezabudnime uvedomiť, že máme svätých a mučeníkov, ktorí pre nás vytvorili most, na ktorom môžeme stáť a udržať si čisté nohy. Ich životy nám slúžia ako záchranné lano, ktoré nás spája s našou istou a pevnou nádejou v Ježišovi Kristovi. Spolu so svätými môžeme povedať: “Keby sa svet rozpadol na prach, my zvíťazíme, lebo sme ukotvení v Kristovi.”
Toto je obzvlášť dôležité mať na pamäti v dnešnej dobe, keď sa v mnohých ohľadoch nachádzame v čase nie nepodobnom tomu, v ktorom žil Ježiš a apoštoli. Tak ako vtedy, aj teraz v našich časoch nie sú zradcami len členovia spoločenstva – sú to apoštolskí zradcovia ako Judáš, práve tí, ktorí boli poverení strážiť depozit viery, ale namiesto toho sa ho snažia zmeniť alebo zmenšiť. Judášov pád spočíval v tom, že hoci kráčal s Kristom, jeho srdce bolo od neho vzdialené. Táto tragická skutočnosť sa prejavuje aj v našej dobe, keď sa mnohí, ktorí boli vysvätení, aby slúžili Kristovi, od neho vzdialili a snažia sa zmeniť pravdu, ktorú nám zjavil. Ochladli a dochádza k vážnemu oslabeniu alebo dokonca k úplnej strate nadprirodzenej viery.
V tejto dobe je veľmi dôležité, aby sme sa navzájom podporovali v nádeji a radosti, ktorú prináša naša spoločná viera v Ježiša Krista, a aby sme prežili súčasnú búrku tak, ako to robili svätí v dávnych časoch. Áno, musíme uznať skazu, ktorá prenikla do Cirkvi, ale musíme byť pevní aj vo vedomí, že sme pevne ukotvení v základnom kameni, v Ježišovi Kristovi.
Podvodníkov a heretikov môže byť veľa, ale základ zostáva pevný v pravde. Nezabúdajme ani na to, že je veľa dobrých a svätých kňazov, ktorí nášho Pána nezradili. Musíme zintenzívniť svoje modlitby za týchto svätých a verných mužov, ktorí sú dnes tak veľmi tlačení zlom v Cirkvi. Modlime sa, aby v týchto búrlivých a ťažkých časoch obstáli.
PREHLIADNITE SI: Duch II. vatikánskeho koncilu ‘narúša vieru v reálnu prítomnosť: Tu’je dôvod prečo
Zhrnuté, keď ideme vpred, povzbudzujme sa navzájom, aby sme stáli na moste, ktorý nás dvíha nad špinu. Máte problém vidieť tento most uprostred súčasnej atmosféry zla? Spoznajte svätých a mučeníkov! Čítajte o ich životoch a proste ich o príhovor. Ich životy ponúkajú nespočetné príbehy pevne založenej viery uprostred veľkej skazenosti a útokov zla. “A preto aj my, majúc nad hlavou taký veľký oblak svedkov, odložiac každú príťaž a hriech, ktorý nás obklopuje, bežme trpezlivosťou do boja, ktorý nám bol navrhnutý.” (Hebr 12, 1 DRB).
Keď ich spoznáte, začnete vidieť most, pretože je postavený na svätých a mučeníkoch našej viery, a zistíte, že vás spojí s týmito piliermi viery, ktoré vám zasa pomôžu ukotviť sa ku Kristovi, uholnému kameňu. Ak potrebujete pomoc pri prístupe k tomuto mostu, jednoducho siahnite po ruke našej blahoslavenej Matky, ktorá je vždy pripravená pomôcť svojim deťom dosiahnuť svojho Syna. Často hľadajte jej príhovor.
Vierka našich otcov! Žijeme stále napriek žaláru, ohňu a meču: Ó, ako vysoko bijú naše srdcia radosťou. Keď’er počujeme to slávne slovo.
Naši otcovia, spútaní v temných väzniciach, boli stále v srdci a vo svedomí slobodní: Ako sladký by bol osud ich detí, keby mohli ako oni za teba zomrieť!
Vierka našich otcov! Svätá viera! Budeme ti verní až do smrti.
Nech vás všemohúci Boh naďalej požehnáva, nech vás vedie naša svätá a požehnaná Matka a nech sa za vás prihovárajú svätí svätci a mučeníci víťaznej Cirkvi, keď budeme pokračovať na ceste spásy, ktorú nám vydobyl náš Pán Ježiš Kristus.
Biskup Joseph E. Strickland
Eneritný biskup
Preložené so súhlasom Biskup Strickland’s Substack.
