Jesenná obloha nad starým mestom, v ktorom sa pilo pivo, bola hlboká a nekonečne modrá. Vo vzduchu visel lesný dym a po vodných cestách sa preháňali malé člny, ktoré sa vydávali na účelné trasy. Havrani sa prebojovali do play-off a mladíkom nabitý tím Orioles sa opäť dostal do play-off. V stredu bolo v baltimorskom prístave všetko v poriadku, dokonca dokonalé, keď sa bežci zdvorilo kľučkovali pomedzi približne 200 ľudí, ktorí sa zhromaždili, aby sa pomodlili slávne tajomstvá ruženca spolu s najosamelejším biskupom na svete.
Slnečné svetlo zalialo tvár Josepha Stricklanda, keď sa zdvihol z betónu po tom, čo viedol katolícku symfóniu modrých golierov v modlitbe Salve Regina. Listy škrabali zem, ozývali sa čajky a niekoľko veriacich sa pripravovalo, či biskupovi nebude vadiť, keď sa s ním odfotia.
Bol to taký pohľadnicový jesenný deň, aký v Baltimore len tak nenájdete; všetko sa zdalo byť dokonalé – až do chvíle, keď ten biskup musel ísť a všetko pokaziť.
Vyvolal bitku; postavil sa proti rozpínajúcemu sa Babylonu.
Ale nebol to’taký krásny deň na to, aby išiel a zomrel?“
Hneď po ruženci, vyvrheľ z Tyleru v Texase nahlas prečítal list, ktorý’napísal svojim biskupským bratom. Už po niekoľkých slovách niektorí účastníci zhromaždenia zostali stáť so zatvorenými ústami. Zdalo sa, že biskup bez zámku sa premenil na Ezechiela – hoci v pokornej a mäkko hovoriacej starozákonnej verzii – ale predsa len na človeka, ktorý bol poverený Bohom alebo možno Máriou (ktorej odovzdal svoje kňazstvo), aby sa obrátil na mlčanie svojich starých priateľov po Synode o synodalite.
Pokračovanie O.T.-prorockej forme, biskup Strickland odpustil zdvorilosti zo začiatku svojho listu, listu, ktorý mohol byť rovnako dobre napísaný trstinou na pergamen a objavený o tisíc rokov v jaskyni pri Baltimore. Od začiatku:
Dnes ste sa tu zišli, súčasní apoštoli, keďže Cirkev, a teda aj svet, stojí na okraji útesu. A predsa ste sa vy, ktorým je zverená starostlivosť o duše, rozhodli nepovedať ani slovo o duchovnom nebezpečenstve, ktoré sa množí. Dnes stojíme na prahu všetkého, čo bolo o Cirkvi a ohavnostiach, ktoré sa v týchto časoch objavia, predpovedané, v čase, keď celé peklo útočí na Cirkev Ježiša Krista, a v čase, keď sa padlí anjeli pekla už neusilujú o vstup do jej posvätných siení, ale namiesto toho stoja vnútri, vykúkajú z jej okien a odomykajú dvere, aby privítali ďalšiu diabolskú skazu.
Ak sa majú šľachy, mäso a kosti znovu spojiť v údoliach suchých kostí – v údoliach morálne sa rúcajúceho sveta i Katolíckej cirkvi – hlas a posolstvo by mali byť ostré a silné. Napriek tomu – vo svojich najvnútornejších zákutiach – aj biskup vedel, že chrbticové stĺpy a všetko ostatné sa vo vnútri špičkového hotela – znova nespojí. Musím si predstaviť, že veril, že veci jednoducho pobežia ďalej svojím smerom.
Ale to je’sláva nadprirodzených ľudí – tých, ktorí veria v každodenné zázraky, v sprievodné svetlo anjelov strážnych a v to, ako plamene pekla či očistca pohltia tých, ktorí zanedbávajú správne pastierstvo duší. Supernaturalisti, podobne ako biskup Strickland, chápu, že Boh má moc vziať list, ktorému sa biskupi vyhýbajú, a vložiť ho ako posvätnú ikonu do dlho driemajúcich alebo bojazlivých duší.
Proroci len robia, čo sa im’povie, a zvyšok nechávajú na Boha.
Supernaturalisti veria v zázraky širokého dosahu.
Biskup Strickland sa nachádza uprostred oboch, a preto sa ocitol na okraji záujmu.
V stredu však bol skôr prorokom, ktorý uvažoval o miliónoch katolíckej mládeže, vysokoškolákov a mladých dospelých, ktorí sa z Cirkvi valia ako biblický mor, a to aj v deň, keď pápež František na podujatí OSN’ COP29 vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby urýchlene reagovalo na “klimatické zmeny” a realizovalo miliardové plány na ich uskutočnenie.
Proroci si vyberajú zvláštne slová a obrazy – v tomto svete už zriedkavo počuť –, aby podstatne poukázali na prirodzený svetonázor, ktorý vytláča duchovný.
Vari neviete, že náš Pán pošle svojich pomstychtivých anjelov, aby navŕšili ohnivé uhlie na hlavy tých, ktorí boli povolaní za jeho apoštolov a ktorí si nestrážili, čo im dal?“
A predsa ste takmer všetci, moji bratia, mlčky stáli a prizerali sa, ako sa koná Synoda o synodalite, ohavnosť skonštruovaná nie na ochranu depozitu viery, ale na jeho rozbitie, a predsa bolo od vás počuť len málo výkrikov – mužov, ktorí by mali byť ochotní zomrieť za Krista a jeho Cirkev.
Záverečný dokument synody’bol zverejnený, avšak s obratnosťou, ktorá je taká charakteristická pre Františkom ovládaný Vatikán. Tým, že upozornili na otázky, ktoré mnohých znepokojovali, vsunuli do nich to, čo bolo vždy ich skutočným cieľom, bez toho, aby si to niekto všimol. To, o čo im išlo v prvom rade, bolo rozbitie Kristovej’Cirkvi nahradením štruktúry Cirkvi, ako ju ustanovil náš Pán, diabolsky inšpirovanou novou štruktúrou “synodality”, ktorá je v skutočnosti novou Cirkvou, ktorá v žiadnom prípade nie je katolícka.
Je biskup Strickland prorokom – alebo je to blázon? Kto by hovoril takéto slová o Kristovom vikárovi?
Čo sa tu snaží dostať pod povrch? Budete sa musieť rozhodnúť vy – a pre stranu, na ktorej stojíte – ale biskup by vám mohol povedať, že je presvedčený, že Synoda o synodalite bola pôvodne prikázaná, aby zvrátila, prekrútila alebo posunula morálne učenie Cirkvi a nasmerovala ju k tomu, aby sa stala nežnejšou slúžkou sveta. Mohol by začať na tom najjednoduchšom mieste a navrhnúť:
Aj keď doterajšia synoda – ani po vyše troch rokoch – nebola úspešná v zmene Cirkvi, biskup Strickland – a všetci biskupi – vedia, že synoda sa tak skoro neskončí. Takže, v čom je problém ’s ďalším dialógom?“
No, ak by jeden alebo dvaja biskupi vyšli v stredu z hotela, aby pozdravili biskupa Stricklanda, možno by svojím aww-shucks spôsobom spomenuli: tu je ’problém: rozriedený sensus fidei synody pochoduje Nepoškvrnenú nevestu smerom k inému miestu, na miesto, kde nikdy nebola.
Na začiatok, primárna definícia sensus fidei účastníkov synody je, že každý pokrstený človek má spoľahlivý sensus fidei – čo zahŕňa aj oddelených bratov, ktorí túžia presadzovať ekumenizmus. Toto všetko, mohol by im povedať biskup Strickland, je zradou princípov ekumenizmu vypracovaných na Druhom vatikánskom koncile &em>Unitatis redintegratio.
Biskup Strickland by tiež mohol povedať, že sa buduje niečo, čo chce odobrať doktrinálnu autoritu pápežovi a kolektívnemu Magistériu – a dať ju národným biskupským konferenciám. Tento cieľ, povedal by, je jasne stanovený v záverečnej správe synody.
Biskup Strickland pozná nebezpečenstvo – a možno si predstaviť, že ho poznajú aj mnohí ďalší mlčiaci biskupi – presadzovania situačnej etiky (zmeny morálnej teológie v oblasti sexuality) pod zámienkou “inkulturácie” a “rozlišovania” Ducha v miestnych cirkvách. Počúvanie kresťanov’ “prežívaných skúseností” a skúmanie “pastoračných teológií” sa črtá na budúcich synodálnych zhromaždeniach.
Napokon – a mohli by sme pokračovať ďalej a ďalej – vzbúrení biskupi v Nemecku a Belgicku už načrtli cestu roztržky rovnakým spôsobom ako anglikánske spoločenstvo. Jedna predbežná synodálna správa načrtáva ciele skupiny “expertov” – vymenovanej pápežom Františkom – na preskúmanie “kontroverzných doktrinálnych, pastoračných a etických otázok” v Cirkvi. Prečo boli títo ľudia vôbec pozvaní do Ríma, môže sa každý pastier oprávnene pýtať.
Ale pýtať sa bude iba biskup Strickland bude pýtať. Urobí tak otvorene, nahlas, svojím tichým, ale veliteľským hlasom.
A preto bola streda nádherným dňom na vyberanie a boj – a (pravdepodobne) aj na smrť.
Kto vie? Pokorný muž už môže byť laicizovaný. Tak to už v dnešnej Cirkvi’chodí.
Dal však sľub. Asi pred ôsmimi rokmi, keď začal prvýkrát vidieť prehlbujúcu sa krízu v Cirkvi, povedal Márii, že sa stane jej mučeníkom, aby hlásal plnosť Pravdy.
Biskup Strickland vie, že to, čo sa zdá “prehrávať” v tomto svete, je v skutočnosti Pánov spôsob “víťazenia.”Tí, ktorí sa zapájajú do nevyhnutnej a neúnavnej práce pri nesení Kristovho kríža”sú tí, ktorí sú najbližšie k agonickej tvári Ecce Homo. Domovom biskupa Stricklanda”sú teraz reálne opustené miesta v krajinách Bolestných tajomstiev ruženca. Práve na týchto rozbitých staniciach rastie jeho moc a sila. Prečo? Pretože sa’tesne pritúlil ku Kristovi so zlomeným telom, ktorý rovnako ako on nemal kde hlavu skloniť.
Na tieto úpony sa odvažujú len proroci. Zostávajú na týchto opustených miestach, pretože vedia, že šľachy a kĺby sa môžu opäť spojiť, že obnova je vždy možná.
Pochopili, že Boh’sa tajomným spôsobom postará o to, aby sa tak stalo.
