Biskup tvrdí, že nedostatok viery v Boha viedol k nárastu „identít“ LGBT

Biskup Stefan Oster z nemeckého Passau uviedol, že úpadok viery v Boha viedol k nárastu LGBT „identít“ a rozšíril to, čo nazval „rozsahom toho, čo je možné“ v oblasti sexuality a rodovej identity.

V kázni pri slávnosti Nanebovzatia Panny Márie Oster povedal, že „vnímaná absencia alebo neexistencia Boha“ viedla k „odcudzeniu“ od „biblického obrazu ľudstva“. Podľa biskupa tento nedostatok viery „značne rozšíril rozsah toho, čo je možné v širšom kontexte týkajúcom sa témy sexu a rodovej identity“.

Varoval, že „ak sa stávame čoraz viac sekulárnymi – to znamená, ak viera postupne slabne alebo je spochybňovaná – ak vplyv kresťanských cirkví v našej krajine stráca na význame – potom opisný charakter pojmu ľudskej dôstojnosti postupne mizne.“x201D;

„Zostáva len jej normatívny charakter: názor, že dôstojnosť treba chrániť. Zároveň to však ide ruka v ruke s neustálym úsilím definovať, čo vlastne pod pojmom dôstojnosť chápeme. Už sa nemôže zakladať na tom, že sme stvorení na Boží obraz. A po druhé, pýtame sa: Kto je teda v tom najplnšom zmysle táto ľudská bytosť, ktorá je nositeľom tejto dôstojnosti a hodná ochrany?”

„A teraz vymenujem niektoré veci, o ktorých predpokladám, že ich drvivá väčšina otcov a matiek našej ústavy ani zďaleka nezohľadnila, keď do Základného zákona zapracovávali ustanovenie o nedotknuteľnej dôstojnosti: napríklad diskusia o interrupcii ako ľudskom práve, o ktorej sa aj tu často hovorí.“

„Alebo si vezmime ďalší príklad: V roku 2020 náš nemecký Ústavný súd zdôraznil právo na sebaurčenú smrť, a v dôsledku toho je tu odvtedy možné premeniť asistovanú samovraždu na obchodný model,“ pokračoval Oster. „Pre mňa je to prelomenie hrádze – a zvrat v tom, čo chápeme pod pojmom ľudská dôstojnosť, ktorá je darom od nášho Boha, ktorý je zároveň Pánom života i smrti.“

Ako ďalší príklad odklonu spoločnosti od kresťanských princípov Oster uviedol: „Vplyvný politik z hlavného politického prúdu hlasuje proti legalizácii náhradného materstva v našej krajine. A robí tak v čase, keď sa on a jeho partner už dohodli, že si prostredníctvom náhradného materstva v zahraničí zaobstarajú dieťa – a keď bola náhradná matka už tehotná.“

ČÍTAJTE: „„Nie je na predaj“: Biskup odsúdil nemeckého poslanca z LGBT komunity za to, že využil náhradnú matku na získanie dieťaťa

Následne sa vyjadril k LGBT „pride“ sprievodu známemu ako Christopher Street Day. „Životné štýly, sexuálne preferencie a identita, ktorú si ľudia sami definujú“, prezentované počas podujatia, ukazujú, „ako zásadným spôsobom sa spoločnosť zmenila“, povzdychol si Oster.

„A áno, je to prejav ľudskej slobody, ktorú naša demokracia výslovne umožňuje,“ pokračoval nemecký biskup. „Zároveň je zrejmé, aké ťažké je pre nás, ako veriacich, zosúladiť všetko, čo sa tam prezentuje alebo obhajuje, s naším kresťanským pohľadom na ľudstvo. Vzhľadom na určité veci si úprimne kladieme otázku: Zodpovedá to dôstojnosti, ktorú nám dal Boh – alebo je to s ňou v rozpore? Má spisovateľ Dostojevskij nakoniec pravdu, keď hovorí: ‚Ak Boh neexistuje, všetko je dovolené?‘“

Hoci Oster poznamenal, že „bez výnimky sú všetci ľudia zúčastňujúci sa [na LGBT pochode] milované deti Božie s nezrušiteľnou dôstojnosťou“, Oster napriek tomu argumentoval, že katolíci „musia rešpektovať ich slobodu“ presadzovať agendu LGBT, avšak „bez toho, aby nutne museli schvaľovať to, čo sa tam prezentuje alebo obhajuje.“

„Verím, že vnímaná absencia alebo vnímaná neexistencia Boha masívne rozšírila rozsah toho, čo je možné v širšom kontexte týkajúcom sa témy sexu a rodu. A že väčšina z toho nezodpovedá biblickému pohľadu na ľudstvo,“ uviedol biskup z Passau.

„A potom, ak sa na to pozrieme z druhej strany z politického hľadiska: Ten istý princíp – uznanie dôstojnosti každého človeka ako milovaného dieťaťa Božieho – platí aj pre rešpekt voči ľuďom, ktorí utekajú, alebo voči ľuďom z iných kultúr, etnických skupín a vierovyznaní,“ dodal.

„„Alebo pre ľudí na okraji spoločnosti, či pre ľudí so zdravotným postihnutím,“ uviedol Oster. „Alebo pre starších ľudí, či pre ženy a deti. Vždy to platí. Sme vždy povolaní rešpektovať každú ľudskú bytosť a predovšetkým nikdy sa neuchyľovať k násiliu. Môžeme a mali by sme jasne vyjadriť, čo je v súlade s naším chápáním toho, čo znamená byť človekom, a čo nie, ale sme tiež povolaní robiť to v láske – v láske, ktorá v nás žije, keď aj my žijeme v jednote s Kristom.“