Blahoslavený Karol Habsburský obetoval svoju chorobu a smrť za opätovné zjednotenie strednej Európy do novej katolíckej ríše –

Blahoslavený Karol Habsburský obetoval svoju chorobu a smrť za opätovné zjednotenie strednej Európy do novej katolíckej ríše –


Matej Gavlák

4. septembra 2024  


Politika Spoločnosť
 

Dnes sú stredoeurópske národy malé a nie veľmi dôležité. Blahoslavený Karol sníval o ich opätovnom zjednotení – a vytvorení novej svätej stredoeurópskej ríše.

Korunovácia Karola Habsburského za kráľa Uhorska, 30. december 1916; vľavo je kardinál Ján Černoch (rodák zo Skalice, *1852 – †1927 Ostrihom), ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska
zdroj: wikimedia commons

Tri prúty

Každý pozná slovenskú legendu o Svätoplukových troch prútoch. Keď bol zomierajúci kráľ na smrteľnej posteli, zavolal si svojich troch synov, aby im dal poslednú – a tú najdôležitejšiu – radu. Dal im tri prúty a povedal im, aby ich zlomili. Jeden po druhom sa o to pokúsili, no ani jednému sa nepodarilo zlomiť tri otcove prúty.

Potom im dal každému po jednom prúte. Svoj prút zlomil prvý syn, i druhý i ten tretí. Svätopluk synom vysvetlil, že ak budú jednotní, budú neporaziteľní ako tie prúty. Ak však medzi nimi dôjde k roztržke, pád Veľkomoravskej ríše bude nezadržateľný.

Kráľ zanedlho zomrel a jeho traja synovia sa stali otcovými dedičmi. Dlho netrvalo a nastali prvé hádky. Nasledovala otvorená nenávisť a občianska vojna: Veľká Morava padla, aby už nikdy nebola obnovená.

Impérium malých národov

Prečo o tom vlastne píšem? Príde mi, že národy bývalej habsburskej monarchie boli – a vlastne stále sú – ako tie prúty. Habsburská ríša kedysi bola možno najväčšia mocnosť na kontinente. Vyhrali sme ťažké vojny proti osmanským Turkom, Napoleonovi a ďalším nepriateľom; pomohli sme vyrovnať európske mocnosti – čím sme neraz doslova zachránili mier. Boli sme posledným veľkým múrom proti bezbožným revolucionárom a bankárskym oligarchom v ich pozadí. Habsburské impérium bolo svätým impériom: žiaden pápež by to nikdy nepoprel.

Ale čím konkrétne vlastne bola habsburská ríša – známa tiež ako Rakúska ríša, podunajská ríša a od roku 1867 Rakúsko-Uhorsko? Bol to konglomerát malých stredoeurópskych národov: rakúskeho, maďarského, českého, moravského, slovenského, sliezskeho, chorvátskeho, slovinského; zahrňoval tiež časti Poľska, Rumunska a ďalších krajín. Naše impérium teda bolo absolútne unikátne v tom, že mu nedominoval žiaden veľký národ (ako tomu bolo vo Francúzsku, Británii, Poľsku či Rusku), ale bolo zložené z niekoľkých rovnako malých národov. Spolu sme pritom boli globálnym – a predovšetkým príčetným! – impériom.

Politicky najpríčetnejšia časť Európy

Mnoho konzervatívcov v Európe – a dokonca v celom svete – by so mnou súhlasilo: stredná Európa je politicky stále najpríčetnejšou časťou nášho kontinentu. V Bratislave som mal priateľa z Francúzska, ktorý hovorieval, aké je to skvelé mesto, pretože ani za tmavej noci sa nemusí obávať o svoju bezpečnosť. V Bratislave nie sú žiadne no-go zóny, niet tu ulice, kde by vládlo právo šaría. Raz som v našom hlavnom meste videl moslimský protest za Gazu – napočítal som dvadsať (!) účastníkov a tri vlajky Gazy. Porovnajte si to s Londýnom, Parížom či Berlínom!

Zvlášť Maďarsko je dnes bezpečným prístavom pre konzervatívcov a kresťanov z celej Európy. Slovensko a Chorvátsko sú stále pomerne silno nábožensky založené krajiny. Česko zostáva i v súčasnosti motorom strednej Európy. Dnes je síce česká vláda veľmi silno probruselská/washingtonská, ale česká opozícia je solídne konzervatívna a nacionalistická. Súčasná rakúska vláda je minimálne protivojnová a za mier, túžiaca po skončení trvajúceho a krvavého konfliktu na Ukrajine. Jej postoje sú podobné tým slovenským a maďarským.

Takže áno: stredoeurópske štáty v rôznych stupňoch pôsobia ako jeden blok stojaci proti ničivým ekonomickým, politickým a kultúrnym trendom ako zo Západu, tak z Východu. Ale majú jeden problém – sú nejednotné, presne ako Svätoplukovi synovia. V praktickej rovine to znamená predovšetkým tieto tri veci:

1) nie sú schopné efektívne pretlačiť svoje politické postoje mimo svojich hraníc;

2) v skutočnosti samé bojujú v rámci svojich hraníc s narastajúcim ničivým tlakom z Bruselu;

3) skôr či neskôr tomuto tlaku zrejme podľahnú…

Netreba azda príliš vysvetľovať, čo slovo „podľahnúť“ znamená: milióny nelegálnych migrantov zväčša neeurópskeho moslimského pôvodu, vymazanie národnej identity – čo by bol v podstate koniec našich malých a zraniteľných národov ako sme ich poznali po viac ako 1000 rokov. Toto je hra, ktorú hráme práve teraz. Je to nebezpečná hra o prežitie.

Stredná Európa potrebuje nové „Podunajské impérium“

Eduard Habsburg, populárny maďarský veľvyslanec pri Svätej stolici, povedal v jednom rozhovore o svojom stretnutí s Henrym Kissingerom:

Keď som ho navštívil šesť týždňov pred jeho smrťou a priniesol som mu svoju knihu, povedal: „Viete, som veľmi rád, že mi dávate knihu o svojej rodine, pretože som toho názoru, že Habsburgovci sú tá najlepšia vec, ktorá sa mohla Európe pritrafiť – minimálne tej strednej Európe.

(‘The Habsburg Way’: Lessons for Today, From Openness to Life to How to Die Well National Catholic Register)

Legendárny Winston Churchill v prvom zväzku svojich slávnych pamätí „Druhá svetová vojna“ taktiež poukázal na to, že rozpad habsburskej monarchie bol obrovskou tragédiou pre stredoeurópske národy. Veľavravné sú slová českého historika 19. storočia Františka Palackého, ktorý nebol žiadnym priateľom Habsburgovcov: „Ak by sme nemali Rakúsko-Uhorsko, museli by sme ho vymyslieť.“

Náš posledný citát pochádza zo slov francúzskeho spisovateľa Bernarda Michela:„Nutná je istá obnova strednej Európy rovnako ako záruka niektorých väzieb medzi týmito štátmi. Je nutné chápať strednú Európu ako celok a nie ako izolovaných susedov.“ Jeho kniha nesie názov „Pád dvojhlavého orla“ a je o krátkej, no významnej vláde Karola I., dnes známeho aj ako blahoslavený Karol.

Sen bl. Karola

Dostávame sa k ústrednej téme tejto eseje: zjednotenie strednej Európy bolo snom bl. Karola; a nielen to – on doslova obetoval svoje utrpenie a smrť pre túto vec! Vieme, že po jeho nútenom odchode minimálne raz povedal, že sa „obetuje“ za veľkú vec. Zdá sa, že je to Boží návrh, ktorý zosadený cisár prijal. Potom trpel veľké bolesti a zomrel v mladom veku 34 rokov. Tak čo bolo tou vecou, za ktorú sa obetoval? Sám na svojej smrti vyriekol:

Musím toľko trpieť, aby sa moje národy opäť spojili.“ (https://www.emperorcharles.org/karl-quotes)

O čom to rozpráva? Kto sú „jeho národy“ a čo majú urobiť? Myslím, že tieto slová sú úplne zrejmé.

Jeho ľudom sme my, národy strednej Európy. Modlí sa za nás k Bohu, obetoval sa za nás (!), aby sme sa opäť raz mohli zjednotiť do svätého impéria. Ako dobrý otec –, ktorým aj bol – chce pre nás len dobre. A rozumie, že najlepšou vecou pre jeho deti je to, aby boli zjednotené proti všetkým zlám tohto padlého sveta. Je to to isté, čo radil aj Svätopluk svojim synom: „Buďte zjednotení, dobrý boj veďte spoločne!“ Sformovanie nového stredoeurópskeho impéria je jediným možným spôsobom, ako v dlhodobom horizonte zachrániť naše národy – a možno i zvyšok Európy!

Čo ešte dodať? Blahoslavený Karol, posledný veľký katolícky štátnik, mal sen – sen, ktorý môže doslova zachrániť našu existenciu ako slobodných ľudí. Azda by sme mali začať pracovať na tom, aby sa jeho sen stal skutočnosťou. Poľský štát, náš veľký priateľ a sused, neexistoval 150 rokov. Avšak deti slávneho Jána III. Sobieskeho sa nikdy nevzdali svojich snáh o jeho obnovenie. Mali by sme si z nich vziať príklad i my, deti bl. Karola.

Beate Carole, ora pro nobis!

PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:

5 €
10 €
20 €
50 €

Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!

PDF (formát pre tlač)