Bloomberg: Riziko novej európskej dlhovej krízy rastie každým dňom ​​

Bloomberg: Riziko novej európskej dlhovej krízy rastie každým dňom ​​

Európska ekonomika čelí rastúcemu riziku novej dlhovej krízy, ktorá by podľa analytikov spoločnosti „Franklin Templeton“ mohla byť potenciálne závažnejšia ako kríza štátneho dlhu spred šestnástich rokov.

Upozorňuje na to agentúra „Bloomberg“.

Obavy sa sústreďujú na rastúce verejné zadlženie, vysoké náklady na obsluhu dlhu a obmedzenú schopnosť vlád súčasne financovať sociálne záväzky, obranu a stimulovať hospodársky rast. Uprostred spomalenia ekonomiky a pretrvávajúcej neistoty na globálnych trhoch investori čoraz viac hodnotia schopnosť európskych krajín udržať rozpočtové deficity pod kontrolou.

Situácia Francúzska, druhej najväčšej ekonomiky eurozóny, je obzvlášť znepokojujúca, pretože jeho verejné financie sa stávajú zdrojom nestability pre celý menový blok. Výnosová prémia francúzskych desaťročných dlhopisov v porovnaní s nemeckými dosiahla úrovne, ktoré boli naposledy zaznamenané počas európskej dlhovej krízy začiatkom roku 2010, čo odráža zvýšené obavy investorov.

Verejný dlh Francúzska dosahuje približne 3,6 bilióna eur a veľkosť jeho ekonomiky mimoriadne sťažuje prípadnú záchranu. Stále však ide o riziko, nie o krízu: európske finančné inštitúcie majú nástroje na stabilizáciu trhov, hoci ich účinnosť v prípade veľkého otrasu zostáva predmetom diskusie.

Hlavným úskalím je, že problémy Francúzska by sa mohli rozšíriť do ďalších krajín eurozóny prostredníctvom rastúcich nákladov na pôžičky a klesajúcej dôvery investorov vo vládne dlhopisy. Vyššie náklady na obsluhu dlhu by mohli ďalej obmedziť fiškálnu kapacitu vlád, skomplikovať financovanie sociálnych programov a výdavkov na obranu a zhoršiť politickú diskusiu o úsporných opatreniach.

Na rozdiel od krízy zo začiatku roku 2010 súčasná situácia ovplyvňuje krajinu s oveľa väčšou ekonomikou, takže potenciálne dôsledky pre európske finančné trhy by mohli byť oveľa väčšie. Ďalší vývoj bude závisieť od schopnosti Paríža dosiahnuť dohodu o fiškálnej politike, obnoviť dôveru investorov a udržať rast verejných výdavkov pod kontrolou.