kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-9684
Vstup slovenských partizánov do oslobodzovacích bojov na území sovietskej Ukrajiny a Bieloruska
Príslušníci čs. partizánskeho oddielu Jána Nálepku vstúpili do bojov proti nepriateľovi spolu so sovietskymi partizánmi v období, v ktorom partizánske hnutie na Ukrajine a v Bielorusku dosiahlo značný stupeň centralizácie a jeho úlohy boli precízne koordinované s operáciami sovietskych vojsk. Najmä početnejšie partizánske zväzky postupovali na základe operatívneho plánu bojovej činnosti partizánov, spojeným partizánskym oddielom Žitomírskej oblasti boli zverené úseky železníc Sarny – Luninec ktoré spájali severovýchodnú Ukrajinu s juhovýchodným Bieloruskom, cca 100 km, Sarny – Korosteň (severovýchodná Ukrajina, vyše 100 km), Korosteň – Žitomír (cca 100 km) a úsek Ovruč – Korosteň (severná Ukrajina, vyše 50 km). Výsledkom deštrukčnej činnosti na týchto tratiach za apríl až august 1943 bolo okolo 200 vykoľajených vlakov a vyše 30 zničených mostov. Straty nepriateľa na mŕtvych a ranených sa udávajú okolo 1000.[1]
Do deštrukčnej a diverznej činnosti sa aktívne zapojil aj čs. partizánsky oddiel v spolupráci s oddielom Buďonného, úlohou bolo podmínovavať cesty, stavať nástrahy a prepadávať nepriateľské kolóny. Oddiel sa rozdeľoval na niekoľko skupín, pričom každá skupinka mala pridelenú svoju úlohu v tyle nepriateľa, ktorá bola neraz odlúčená mnoho týždňov a s veľkou vzdialenosťou od základného tábora. Pre správne hodnotenie týchto akcií je nutné preto vziať do úvahy, že pri zvládnutí cieľa bolo neraz potrebné prekonať stovky kilometrov, a to po území permanentne obsadenom nepriateľskými jednotkami.
Slováci v radoch ukrajinských a bieloruských partizánov plnili aj ďalšie úlohy, ktoré stáli pred partizánskym hnutím v roku 1943. K nim patrili útoky na nepriateľské posádky, kolóny a ochrana pred protipartizánskymi akciami nepriateľa. Popri čisto vojenských cieľoch útočných akcií často zachraňovali civilné obyvateľstvo pred mučením, väznením alebo násilnou deportáciou do Nemecka. Aktívna činnosť partizánov prinútila okupantov zvyšovať počty svojich vojsk v tyle a znásobovať ich výzbroj na úkor frontových zoskupení. V oblasti pôsobenia čs. partizánskeho oddielu sa v posádke Korosteň (severná Ukrajina) v tomto období zväčšil počet jej nemeckých vojakov z 3 na 11,5 tisíc, v Olevsku (cca 80 km severozápadne od Korosteňa na trati Sarny – Korosteň) sa zvýšili 6krát a v Žitomíri a Rovne predstavoval asi 30 000 mužov. Okrem jednotiek sformovaných z kolaborujúceho obyvateľstva a vojenskej polície viazalo v roku 1943 partizánske hnutie na Ukrajine ešte 25 divízií z frontu[2], určených k bojom proti partizánskym oddielom.
V severnej oblasti Žitomírskej oblasti Ukrajiny a na juhu Poleskej oblasti Bieloruska 26. júna 1943 sa začal veľký útok nemeckých fašistických vojsk proti partizánskym oddielom. Medzi nimi útočili aj proti čs. partizánskemu oddielu. Tu operovala 8. nemecká armáda a policajné oddiely v sile asi 40 tisíc mužov, 40 ľahkých tankov, obrnené transportéry a letectvo. Protipartizánskej operácii velil generál SS a polície von den Bach-Zalewski, útok bol namierený proti dvom najväčším partizánskym zväzkom tejto oblasti – A. N. Saburova a S. F. Malikova.[3]
Bojovú činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu sme rozdelili na päť bojových úloh, nakoľko bolo gen. mjr. Saburovom vydaných pre Slovákov päť bojových rozkazov.
1/ Prvý bojový rozkaz: Rozvinutie bojových akcií v tyle fašistických trestných expedícií v oblasti Borovoje – Daniloviči, jún/júl 1943;
2/ Druhý bojový rozkaz: Zabratie a vyčistenie David-Gorodka od nepriateľských pozícií v juhozápadnej oblasti Bieloruska, júl 1943;
3/ Tretí bojový rozkaz: Diverzná činnosť na území kontrolovanom Ukrajinskou povstaleckou armádou UPA, august/september 1943;
4/ Štvrtý bojový rozkaz: Prieskumná činnosť a intenzívna bojová aktivita vo fašistických posádkach ukrajinsko-bieloruského pohraničia Ovruč, Mozyr a Jeľsk, október/november 1943;
5/ Piaty bojový rozkaz: Dobytie mostu Ovruč – Korosteň, november 1943.
Bojovú činnosť čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku od 26. júna 1943 do novembra 1943 možno podľa charakteru a metód boja, taktiky i druhu činnosti rozdeliť na dve fázy:
V prvej fáze (do polovice júla) sa oddiel formoval a získaval prvé skúsenosti z partizánskeho boja; z tohto dôvodu genmjr. Saburov stanovil preň viac-menej stály priestor pôsobenia (Borovoje – Tonež) a taktiku prepadov menších kolón, útokov na malé skupiny nepriateľa a ničenie prevažne cestných komunikácií.[4]
V druhej fáze dochádza k zmene taktiky – nálepkovci po boku partizánskeho oddielu sa stávajú pohyblivým, vysoko dynamickým partizánskym oddielom. Prehĺbilo sa vnútorné členenie oddielu, kde sa skupiny a jednotlivci špecializovali na určité formy partizánskeho boja, preto tu už možno hovoriť o použití takmer všetkých jeho základných foriem, ako prepady kolón, deštrukcie na vzdialených železničných tratiach okupovaných nepriateľom, či účasť na rozsiahlych operáciách v koordinácii s viacerými partizánskymi jednotkami. Túto opodstatnenosť samostatnej existencie možno dokladovať mesiacmi august/september, kedy čs. partizánsky oddiel stratil spojenie so štábom Vyššej partizánskej jednotky a samostatne operoval v neznámom priestore, pričom bojové úlohy plnil dôsledne a bez väčších ťažkostí fungovala aj jeho hospodárska správa.[5]
So vznikom čs. partizánskeho oddielu bol vytvorený aj jeho štáb. Po ukončení prvej fázy bojov sa náčelníkom štábu stal Štefan Chovanec, štáb oddielu bol rozšírený o funkciu komisára oddielu, ktorým sa stal Leonid Kalistratovič Fjodorov, ktorého činnosť vystupovala do popredia hlavne v čase oddychu partizánov. Počas tohto odpočinku viedol komisár so Slovákmi plodné debaty a porady o otázkach taktiky, výzbroje, ale i mieste a význame boja Slovákov po boku sovietskych partizánov. Päť príslušníkov oddielu bolo vyčlenených pre hospodársku správu a jej náčelníkom bol menovaný mjr. sovietskej armády Voronkov. Funkciu veliteľa rozviedky vykonával por. M. Petro, veliteľmi diverzných skupín boli V. Šalgovič, J. Puchký a G. Tejbus. Na čele dvoch bojových skupín stáli E. Gočaľ a J. Révaj. Bojovej skupine často priamo velil kpt. Ján Nálepka. Denník čs. partizánskeho oddielu do 30. septembra 1943 viedol por. M. Petro a potom až do zániku oddielu 24. novembra 1943 Š. Chovanec. 30. septembra odchodom npor. I. Lysáka-Jacka a por. M. Petra k československej vojenskej jednotke v ZSSR prevzal funkciu náčelníka štábu Š. Chovanec.[6]
Základ mužstva oddielu tvorili bývalí vojaci ZD, väčšinou rôznych jednotiek 101. pešieho pluku. Oddiel sa postupne sformoval z väčšiny Slovákov, ktorí pôsobili v rozličných Spojených partizánskych oddieloch Žitomírskej oblasti už od začiatku roka 1943, aj keď sa dôsledné odvelenie a ich sústredenie z vyššie spomenutých dôvodov do oddielu Jána Nálepku nepodarilo. Rady príslušníkov čs. partizánskeho oddielu sa najviac rozšírili v máji, júni a júli 1943, a to o Slovákov získaných agitáciou. Ďalší nárast zaznamenal oddiel, keď jednotlivé deštrukčné skupiny priviedli jednotlivcov z akcií na trati Šepetovka – Polonnoje. Príliv, i keď nepatrný, sa dosiahol mobilizáciou z radov miestneho obyvateľstva ukrajinskej národnosti v septembri 1943. Tieto počty uzatvárali sovietski občania, ktorí plnili funkcie inštruktorov a odborných poradcov oddielu. Celkovo za obdobie od 18. mája 1943 do 16. novembra 1943 sa v partizánskom oddiele nachádzalo 56 Slovákov.[7]
Medzi prvými obeťami v čs. partizánskom oddiele v boji proti fašizmu boli padlí Ondrej Mažerík a nezvestný Michal Krásnovský.
Pri príležitosti 26. výročia VOSR vydal kpt. Ján Nálepka rozkaz č. 6, v ktorom formuloval hlavné úlohy oddielu nasledovne:
1/ Nesklamať v plnení úlohy, v boji proti hitlerovcom v danom momente.
2/ Všetkými spôsobmi zlepšovať a upevňovať vojenskú disciplínu.
3/ Zlepšiť všetku bojovú výuku v partizánskych podmienkach.
V závere rozkazu za výborné plnenie bojových úloh a svedomitý vzťah k povinnostiam navrhol veliteľ čs. partizánskeho oddielu na vyznamenanie F. Krištofíka, J. Šuhajdu a Š. Sýkoru.[8]
Víťazným bojom o Ovruč končí aj činnosť čs. partizánskeho oddielu v radoch ukrajinských a bieloruských partizánov. Príčinou ukončenia činnosti bola smrť veliteľa kpt. Jána Nálepku a následná žiadosť o povolenie odchodu k čs. jednotke v ZSSR pod velením L. Svobodu s prísľubom jej účasti na oslobodzovaní Československa.
[1] BALÁŽOVÁ, E. Vznik a činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku. In Historie a vojenství. [Október 1983, ročník XXXII, č. 5, s. 35]. Pôvodný zdroj: USSR v VOV SS, Zv. II, s. 253.
[2] Tamže, s. 36. Pôvodný zdroj: USSR v VOV SS, Zv. II, s. 262 – 263.
[3] BALÁŽOVÁ, E. Vznik a činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku. In Historie a vojenství. [Október 1983, ročník XXXII, č. 5, s. 36]. Pôvodný zdroj: A M SNP, pr. č. A 38/75.
[4] Tamže.
[5] BALÁŽOVÁ, E. Vznik a činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku. In Historie a vojenství. [Október 1983, ročník XXXII, č. 5, s. 36].
[6] Tamže, s. 38 – 39.
[7] Tamže, s. 39.
[8] BALÁŽOVÁ, E. Vznik a činnosť 1. čs. partizánskeho oddielu kpt. Jána Nálepku. In Historie a vojenství. [Október 1983, ročník XXXII, č. 5, s. 39]. Pôvodný zdroj: AÚML ÚV KSS, Zb. PH, inv. č. 6.
