kpt. Ján Nálepka – Repkin, brigádny generál in memoriam
Ilustračný obrázok: titulná strana knihy od Jozefa Nálepku Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi, ISBN 80-9684
,,Do rán tak klesli krehké obzory i žriedla vyschli z tichých chvíľ, zradenú ťarchu tohto čakania do venca biedy čas ten vil. Z podoby smútkov nové dorástli, žobrák si pri mne batoh zložil, o hriešnom svete v žalmoch rozprával a bôľ mi horký vlieval do žíl…“[1]
Druhý bojový rozkaz – zabratie a vyčistenie David-Gorodka na ukrajinsko-bieloruskej hranici. V jednotlivých centrách severnej Ukrajiny a južného Bieloruska boli v tomto čase dislokované maďarské a nemecké posádky, ktoré predstavovali vážnu prekážku rozsiahlejšej deštrukčnej činnosti partizánskych oddielov a súčasne boli oporou miestnym ozbrojeným nacionalistickým formáciám pred útokmi menších partizánskych jednotiek. Mestečko David-Gorodok ležalo pri dôležitej železničnej tepne, spájajúcej vojská nemeckých armád skupiny Sever a Juh na úseku trati Sarny – Luninec. Partizánske oddiely, ku ktorým patril aj Ján Nálepka, dostali za príkaz vyčistiť mesto od nepriateľa a oslobodiť. Presun do východzích pozícií začal 23. júla 1943, posádka mala v tomto čase 300 mužov vyzbrojených mínometmi, ťažkými a ľahkými guľometmi, puškami a jednou delostreleckou batériou, za veľmi sťažených podmienok, spôsobených daždivým počasím…
Po zmarení hitlerovskej trestnej výpravy oddiely Saburovovej vyššej jednotky opäť vyšli na dôležité nepriateľské komunikácie a obnovili činnosť partizánskeho letiska. Situácia stále vyžadovala aktivizáciu bojových akcií. V týchto dňoch prišlo k masovému útoku nemeckých bombardovacích zväzkov na Kursk, ktorý trval 36 hodín. Písal sa 5. júl 1943. Dôvodom tohto útoku bola skutočnosť, že z Kurska boli riadené prísuny pre sovietske frontové úseky medzi Orlom a Belgorodom. Provládne gardistické denníky Slovák a Gardista informoval o tomto údere nasledovne: ,,Boľševici stratili pri svojich daromných pokusoch o obranu 78 lietadiel. Nemeckými priezvednými lietadlami urobené obrazy dokazujú neobyčajne veľký úspech tohto bombardovacieho útoku, ktorý prevýšil všetky očakávania. Kursk dohral svoju úlohu na dlhší čas ako prísunový dopravný uzol Sovietov.“[2]
Kurská bitka (iné názvy: bitka o Kursk, bitka v Kurskom oblúku, operácia Citadela, po nemecky Unternehnmen Zitadelle v čase 5. júl 1943 – 10. august 1943) bola významná bitka na východnom fronte, ktorá skončila víťazstvom Červenej armády a ochromila nemecký útok na východnom fronte. Kurský oblúk bol 160 km široký úsek frontu, Sovieti tento útok očakávali a svoje pozície intenzívne opevňovali. Bolo to aj zásluhou Jána Nálepku, ktorý im cez genmjr. Saburova odoslal svojho času zašifrovanú správu zo spravodajského veliteľstva ZD, vďaka ktorej bol navrhnutý sovietskou vládou na vysoké štátne vyznamenanie.
Ústredný výbor KS(b)U znovu pripomínal ukrajinským partizánom, že ich boj je nerozlučne spojený s celkovým pôsobením sovietskych ozbrojených síl, a že teraz, keď na fronte sa roznietil jeden z rozhodujúcich bojov Veľkej vlasteneckej vojny, musia vrhnúť na nepriateľa v tyle mocné údery. Na výzvu zareagovali aj partizánske oddiely Saburovovej vyššej jednotky, a to novými bojovými akciami, ktorých sa zúčastnil aj čs. partizánsky oddiel. Spomedzi týchto úderov v tyle nepriateľa vynikla operácia a pri nej porážka nepriateľskej posádky v okresnom stredisku Bieloruska David-Gorodku.[3]
Keď 22. júna 1941 vypukla vojna medzi Nemeckom a ZSSR, židovské skupiny, ktorých v meste bola prevalencia, pokúsili sa utiecť do sovietskeho vnútrozemia. Nemci vstúpili do David-Gorodka 5. júla 1941. Miestna nacionalistická nežidovská delegácia kolaborujúca s Hitlerom predstúpila pred Nemcov v Pinsku so žiadosťou, aby im bolo dovolené zaútočiť na Židov. Nemci ochotne pristúpili a vydali príkaz, aby sa všetci židovskí muži starší ako 14 rokov dostavili na námestie pri kostole. Odtiaľ ich odviezli do mesta Hinovski, kde museli vykopať zákopy, v ktorých boli rozstrieľaní a pochovaní. Nemci zriadili geto pre preživšie ženy a deti. Uzavretí vo vnútri trpeli chorobami a hladom. Keď bolo geto v lete 1942 zlikvidované, časť obyvateľov sa dostala k partizánom pôsobiacim v okolí. V čase, keď sovietske sily v roku 1944 znovu vstúpili do mesta, nezostali v David-Gorodku nažive žiadni Židia. Neskôr sa vrátilo len veľmi málo preživších, väčšinou zo ZSSR.[4]
Dňa 22. júla 1943 bol Saburovom vydaný nasledovný bojový rozkaz ,,o vykonaní bojovej operácie so zabratím David-Gorodka v noci na 25. júla 1943.“ Úloha bola prevedená silami štyroch partizánskych oddielov, vrátane čs. partizánskeho oddielu. V predvečer 24. júla 1943 sa čs. oddiel pri plnení pokynov štábu vyššej jednotky po dvojdňovom pochode priblížil k David-Gorodku a na druhý deň po jednej hodine zrána začal útok na nepriateľské pozície. Čs. oddiel, ktorý dostal rozkaz obsadiť most na východnom kraji David-Gorodka, presne splnil zadanú úlohu. V bojoch o most vynikli slovenskí partizáni Šuhajda, Bezaj, Kucharík a iní. Zabratie mosta zabezpečilo rýchly postup do mesta partizánskym oddielom Leninovho a Buďonného. Nad ránom k piatej hodine hitlerovci David-Gorodok vyprázdnili, pričom stratili vyše 150 vojakov a dôstojníkov, množstvo zbraní a vojenského materiálu. Nálepkovci tak zničili mnoho fašistického materiálu a ukoristili muníciu, potraviny, šatstvo, obuv a lieky.[5]
Podľa svedectva V. Šalgoviča, ktorý bol účastníkom bojovej operácie, jedna z čiat mala úlohu preplaviť sa cez rieku Noryň a pomôcť oddielu Buďonného pri dobývaní nepriateľských objektov, ale ,,postup sťažovali guľomety a mínomety. Arťjuchov sa osvedčil aj v pouličnom boji ako skúsený bojovník a rýchlo našiel spôsob, ako umlčať paľbu protivníka. Z nálepkovcov sa v boji o David-Gorodok vyznamenal guľometník J. Galanský a jeho pomocník P. Bobek. Správnym palebným postavením zničili veľa nepriateľských vojakov.“[6] Obaja vojaci prešli do čs. partizánskeho oddielu v prvých bojoch jeho založenia. J. Galanský neskôr po prechode frontu bojoval ako veliteľ čaty v II. paradesantnej brigáde na povstaleckom území Slovenska, kde bol ranený. P. Bobek sa po prechode frontu zúčastnil viacerých významných bojov III. čs. brigády až do zranenia na hraniciach Československa roku 1944.[7]
O tejto bojovej akcii hovorí vo svojich spomienkach aj G. Tejbus: ,,Najviac si spomínam na David-Gorodok v západnej Ukrajine. Pretože Nemci videli, že nie je možné potlačiť partizánske hnutie pechotnými prostriedkami, nasadili proti nám niekoľko pancierových divízií. Pochopiteľne, museli sme sa premiestniť, stiahnuť na iné vyhliadnuté územie, a to premiestnenie, to bola stokilometrová okľuka cez močiare, brodili sme sa po pás vo vode. Desiatnik Michalides tam zostal pozadu, obzrel som sa, vidím, že je tam na kúsku brvna, už nemôže ďalej. Tak som sa vrátil a hovorím – musíš. Potom sa i Nálepka obzrel a videl, že dvaja zaostávajú. Vrátil sa, posadil ho na svojho koňa a tak ho zachránil.“[8]
Zničenie david-gorodskej posádky upevnilo úspechy, ktoré dosiahla Saburovova vyššia partizánska jednotka v letných mesiacoch roku 1943 a znova dokázalo bezmocnosť nemeckého velenia v boji proti partizánom, hoci nacistická propaganda písala opak, čo bolo prirodzené, lebo ukazovať obraz vlastnej pohromy nebolo jej cieľom. Hitlerovská posádka počas tohto boja kládla veľmi tuhý odpor a takmer každý dom premenila na pevnôstku[9], úloha nebola jednoduchá, lebo mesto bolo opevnené a posádka po trojtýždňovom pobyte v močiaroch vyčerpaná ustavičnými bojmi. Čs. partizánsky oddiel za bratskej pomoci Arťjuchovho partizánskeho oddielu, ako aj zvyšných dvoch, úspešne obstál aj v tejto skúške. Oddiel sa zúčastnil ťažkých pouličných bojov, v ktorých padlo 161 nemeckých vojakov a dôstojníkov, 80 policajtov a niekoľko príslušníkov civilnej okupačnej správy. Zároveň bolo zničených mnoho úradných budov, partizánskou korisťou sa stali 3 muničné sklady, 148 koní, 66 vozov, ošatenie, obuv a lieky. Súčasne oslobodili partizáni 80 uväznených obyvateľov.[10]
Za zmienku stojí, že po ukončení vojny komisár Z. A. Bogatyr v jednom z rozhovorov povedal, že ešte za vojny mali kvôli tejto akcii nepríjemnosti. Niekto v Moskve oznámil, že partizáni po útoku na mesto nešetrili miestne obyvateľstvo a preto zahynulo veľa obyvateľov židovského pôvodu (mesto bolo prevažne židovské). Prípad vtedy nechal prešetriť sám minister vnútra L. Berija. Potvrdilo sa však, že Židov v meste vystrieľali skutočne Nemci ešte pred útokom partizánov.[11]
[1] FRÁTRIK, J. Z podoby smútkov. In Elán. [September 1943, ročník XIV č. 1, s. 6].
[2] Masový útok nemeckých leteckých zväzkov na Kursk. In Slovák. [6. jún 1943, ročník XXV, č. 129, s. 1].
[3] BERLINSKIJ, D. POGREBINSKIJ, M. 1952. Hrdina Sovietskeho zväzu Ján Nálepka Repkin. Praha: Naše vojsko, s. 69.
[4] David-Gorodok. In Encyclopedia.com. [online]. Dostupné z: https://www.encyclopedia.com/religion/encyclopedias-almanacs-transcripts-and-maps/david-gorodok
[5] BERLINSKIJ, D. POGREBINSKIJ, M. 1952. Hrdina Sovietskeho zväzu Ján Nálepka Repkin. Praha: Naše vojsko, s. 69 – 70.
[6] ŠALGOVIČ, V. 1976. Kapitán Repkin odchádza. Bratislava: Obzor, s. 199 – 200.
[7] Tamže, s. 200.
[8] NÁLEPKA, J. 2002. Iní o kapitánovi Jánovi Nálepkovi. Spišská Nová Ves: Polygrafia, s. 134.
[9] Tamže, s. 135.
[10] БОГАТЫР, З. А. 1963. В тылу врага. Москва: Соцэкгиз, c. 260 – 261.
[11] NÁLEPKA, J. 1995. Druhá maturita a nové poznatky o kpt. Jánovi Nálepkovi. Bratislava: NVK International, s. 217.
(Zdroj: archív Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi)
