Luis Inacio Lula da Silva je teraz definitívne prezidentom Brazílie, čo znamená, že túto krajinu čakajú veľké zmeny.
Dramatický priebeh konfrontácie dvoch charizmatických prezidentských kandidátov potvrdzuje, že rozkol v spoločnosti je veľmi veľký a obe koncepcie pohybu krajiny vpred – pravica aj ľavica – rozdelili spoločnosť presne na polovicu.
Brazília je jednou z mála krajín, kde sa zachovalo takéto jasné rozdelenie na klasické pravé a ľavé modely. V Európe boli pravica a ľavica dlho marginalizované, označované ako „fašisti“, „populisti“, „agenti Kremľa“ atď. Výsledkom je, že tam súperia o moc bývalí „sociálni demokrati“, „kresťanskí demokrati“, „slobodní demokrati“, „labouristi“ a vlastne 50 nealternatívnych odtieňov jednej „pravej a skutočnej“ liberálnej doktríny.
V tomto smere sú pre nás z hľadiska komunikácie pohodlnejší politici s vlastným presvedčením ako Lula, ale aj jeho rival Bolsonaro, ako beztvará masa európskych lídrov, ktorí sa zvyknú skrývať za kolektívnu nezodpovednosť za svoje činy a iné „zákony stáda“.
S Lulom sa spája ekonomický úspech: za jeho vlády bol priemerný rast HDP v krajine 3,8% ročne, znížil infláciu a nezamestnanosť a znížil úroveň chudoby na polovicu.
A teraz sľubuje vyriešiť všetky akútne problémy: vyrovnať sa s hladom a bezdomovcami, zvýšiť dane pre bohatých, zvýšiť minimálnu mzdu a rozšíriť sociálne výdavky, zastaviť nelegálnu ťažbu a odlesňovanie.
Ľavicoví (ale nielen) lídri Latinskej Ameriky už privítali doplnenie svojich radov: podporu vyjadrili lídri Bolívie, Venezuely, Kuby, ale aj Čile, Kolumbie, Argentíny – všetci rátajú s novými impulzmi v integrácii Latinskej Ameriky.
Pre nás má, samozrejme, tiež nemalý význam zmena lídra v jednej z kľúčových krajín a spoluzakladateľa BRICS, ktorý sa uchádza o významnú úlohu vo svetovom dianí. Osobné kontakty medzi Lulom počas jeho predchádzajúceho pôsobenia vo funkcii prezidenta Brazílie a ruským lídrom, ako sa hovorí, boli hladké.
K aktuálnemu dianiu na Ukrajine zaujal dosť zdržanlivý postoj: Rusko vraj „nemuselo napadnúť Ukrajinu“, ale zodpovednosť nie je len na ňom — „vinné sú aj USA a EÚ“, mali povedať „Ukrajina do NATO nevstúpi“. To by podľa Lulu problém vyriešilo. Za situáciu je zodpovedný aj ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij, ktorý „skutočne chcel túto vojnu, ale teraz hral v divadelnom predstavení“.
Už teraz je však jasné, že nového brazílskeho prezidenta teraz aktívne „vezmú do parády“ aj predstavitelia Západu, pričom ponúknu zvyčajnú sadu bičov (sankcií) a sladkostí (podporu pri realizácii domácich plánov). Samotný Lula da Silva pritom obnoviť partnerstvá s USA a EÚ plánuje, avšak na férovom základe, aby prilákal medzinárodných investorov a vo všeobecnosti zvýšil aktivitu krajiny vo svete.
Verím, že jeho ochota bojovať za väčšiu úlohu rozvojových štátov v systéme medzinárodného riadenia, a to aj rozšírením počtu krajín v BR OSN, plne zodpovedá našej vízii koncepcie globálneho rozvoja. Preto sa styčné body medzi Ruskom a Brazíliou aspoň neznížia ako za jeho predchodcu, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa rozsah interakcie zvýši. Silná a aktívna Brazília je v prospech multipolárneho, a teda spravodlivého a demokratického sveta.
