- Mladí katolíci majú právo na tradičné liturgické formy, posilňujú vieru.
- Katolicizmus je pluralitný, čo podporuje rôznorodosť liturgických prejavov.
- Oživenie tradičných praktík je pozitívnym hľadaním náboženskej identity mladých.
- Tradičné formy nesmú byť vnucované, rešpektujme lásku a jednotu Cirkvi.
Brazílsky biskup vyhlásil, že mladí katolíci majú právo na tradičné formy liturgie, pretože katolicizmus je vo svojej podstate „pluralitný“.
17. apríla biskup Joel Portella Amado z Petrópolisu, predseda Brazílskej biskupskej pre náuku viery, na tlačovej konferencii počas 62. generálneho zhromaždenia Národnej konferencie brazílskych biskupov (CNBB) vyhlásil, že mladí ľudia majú právo na tradičnejšie prejavy katolíckej liturgie. Svoje stanovisko, že toto právo vyplýva z „pluralitnej“ povahy katolicizmu, vysvetlil pri odpovediach na otázky týkajúce sa vnímaného nárastu tradičných praktík medzi mladšími veriacimi.
„Majú právo byť takí? Áno, pretože katolicizmus je svojou povahou pluralitný, najmä v hlboko pluralitnom svete,“ povedal Amado.
ČÍTAJTE: Pápež Lev XIV.: Štáty majú „právo“ kontrolovať hranice, ale migranti si zaslúžia dôstojnosť
Biskupove poznámky prišli v odpovedi na otázku novinára o tom, čo bolo opísané ako „návrat určitých tradičných katolíckych praktík v rámci omše“, najmä medzi mladšími účastníkmi. Otázka sa konkrétne týkala pozorovateľných správaní, ako je „klečanie pri prijímaní svätého prijímania“ a „nosenie závojov ženami“.
Pri riešení tejto otázky Amado poukázal na širšie demografické údaje, namiesto toho, aby tento jav posudzoval izolovane. Odvolal sa na národné sčítanie ľudu z roku 2022 a zdôraznil, že „osoby vo veku od 19 do 39 rokov tvoria najväčšiu skupinu tých, ktorí sa v Brazílii hlásia k bezvyznaniu“.
Upresnil, že táto kategória nemusí nutne znamenať ateizmus, ale skôr formu viery v Boha bez inštitucionálnej príslušnosti: „Nie je to tak, že by neverili v Boha. Evanjelický svet ich nazýva „nereligióznymi“. Ja uprednostňujem tento výraz. Veria v Boha, v nebo, ale nemajú žiadneho sprostredkovateľa na zemi, žiadnu cestu v rámci Cirkvi.“ Tento sociologický fenomén sa v evanjelických kontextoch niekedy opisuje ako „odchod z cirkvi“.
Na tomto pozadí Amado naznačil, že oživenie záujmu o tradičné liturgické prejavy u niektorých mladých katolíkov možno chápať ako súčasť širšieho hľadania náboženskej identity a štruktúry. „V hodine prázdnoty hľadáme a hľadáme, aj v určitých historických realitách, ktoré títo mladí ľudia nezažili,“ uviedol Amado.
Nepredstavil to však ako univerzálny alebo normatívny vývoj, ale skôr ako jeden z viacerých legitímnych prejavov v rámci Cirkvi.
Amado ďalej zdôraznil, že hoci sú tradičné formy liturgického prejavu prípustné, nesmú sa vnucovať iným. Toto obmedzenie formuloval v zmysle lásky a cirkevnej jednoty, pričom uviedol, že žiadna skupina ani jednotlivec by nemali vyhlasovať výhradnú pravdu v otázkach liturgických preferencií.
„Ak na jednej strane existuje právo žiť a prejavovať svoju vieru vlastným spôsobom, podľa vlastného spôsobu bytia, na druhej strane v mene lásky a bratstva nemôžete toto právo vnucovať iným ani si myslieť, že len vy máte pravdu. To platí nielen pre príklad, ktorý ste uviedli, ale pre akýkoľvek iný,“ povedal.
