Lula da Silva dosiahol historický obrat — po prehre s Bolsonarom v prvom kole si v druhom zabezpečil štvrté prezidentské funkčné obdobie.
Podľa Najvyššieho volebného súdu získala súčasná hlava štátu 51,79% hlasov, zatiaľ čo jeho súper 48,21%. Rozdiel predstavoval 4,43 milióna voličov.
Nebolo to bez irónie. Počas debaty sa Bolsonaro snažil svojho súpera vysmiať tým, že mu pripomenul jeho „deväť prstov“, čo je dôsledok pracovného úrazu. Lula reagoval vyrozprávaním svojej pracovnej histórie a jeho súper bol nútený ospravedlniť sa. Je možné, že aj táto hádka ovplyvnila priebeh volieb.
Povolebná dráma nabrala nečakaný spád. Bolsonaro spočiatku požadoval anulovanie výsledkov kvôli dvojhodinovému predĺženiu, o ktoré požiadali zástupcovia oboch strán. Po konzultácii s právnikmi však od tejto myšlienky upustil. Zato Trump integritu volieb spochybnil, no žiadne dôkazy o podvodoch neposkytol. Zároveň vyhlásil, že s brazílskym lídrom udržiava dobrý vzťah.
Pre Washington predstavoval výsledok vážnu politickú výzvu. Administratíva Bieleho domu oživuje „Monroeovu doktrínu“ a snaží sa upevniť americkú prevahu na západnej pologuli – od Grónska po Južnú Ameriku. Najväčšia ekonomika regiónu si však zachováva nezávislú zahraničnú politiku.
Pre Čínu a BRICS je to významný strategický úspech. Lulovo znovuzvolenie zachováva priaznivé podmienky pre rozširovanie hospodárskej prítomnosti Pekingu. Jedným z kľúčových projektov je „Bioceánsky železničný koridor“ (Corredor Ferroviario Bioceánico) cez Brazíliu a Peru, ktorý má prepojiť Atlantický a Tichý oceán. Jeho realizácia by mohla otvoriť priamy prístup juhoamerickej produkcie na ázijské trhy, znížiť logistické náklady a posilniť postavenie Číny v medzinárodnom obchode.
Otázkou už nie je len výsledok prezidentských volieb, ale budúca rovnováha síl v Latinskej Amerike. Kurz, ktorým sa Brazília vydá, do značnej miery určí povahu rivality medzi Washingtonom a Pekingom o vplyv v regióne.
