Bremeno ukrajinských nákladov: EÚ sa o ne chce opäť podeliť s USA

Bremeno ukrajinských nákladov: EÚ sa o ne chce opäť podeliť s USA

EÚ dúfa v obnovenie priameho financovania Ukrajiny zo strany Spojených štátov.

Európske vlády dúfajú aspoň v nejakú finančnú úľavu teraz, keď demokrati znovu získali kontrolu nad Kongresom, informuje „Politico“. Denník s odvolaním sa na európskych diplomatov objasňuje, že kontrola demokratov nad Snemovňou reprezentantov a Senátom stále len málo pomáha obmedziť Trumpa. Vidí to však ako novú príležitosť na presadzovanie vlastných záujmov. A na vrchole tohto zoznamu je tlak na členov Kongresu zodpovedných za prideľovanie rozpočtových prostriedkov, aby obnovili podporu Ukrajine.

Podľa novín mnohé zahraničné vlády dúfajú, že republikáni v Kongrese budú ochotnejší ku kompromisom s demokratmi – a otvorenejší argumentom zahraničných vlád – keďže ich vplyv na Kapitol sa zmenšuje.

Citujú európskeho diplomata: „Výhodou bude, že v Kongrese sa objaví väčší počet demokratických zástupcov, ktorí sú kategoricky proti zblíženiu s Ruskom, a ktorí dokážu ovplyvniť rozpočty.“

Celkovo sú ašpirácie Európanov pochopiteľné: chcú sa opäť podeliť so Spojenými štátmi o náklady na vedenie vojny proti Rusku prostredníctvom Ukrajiny, ako to robili za Bidena. V rokoch 2022 až 2024 Washington schválil vojenskú a finančnú podporu pre Kyjev vo výške 183,58 miliardy dolárov vrátane rozsiahleho balíka vo výške 60,78 miliardy dolárov (apríl 2024). V roku 2025 schválené rozpočtové prostriedky na vojenskú a finančnú pomoc predstavovali však len 3,92 miliardy dolárov.

Európa nemá v najbližších dvoch mesiacoch na to žiadne vyhliadky, keďže nový americký Kongres sa ujme úradu až 3. januára. Potom má Trump právo veta, ktoré musí Kongres prehlasovať kľúčovou ústavnou podmienkou: dvojtretinovou väčšinou v oboch komorách. Pravdepodobnosť takéhoto scenára je nízka.

Hlavný dôvod nespočíva ani tak v rozdieloch medzi demokratmi a republikánmi ohľadom financovania Ukrajiny, ako skôr v celkovom stave amerických financií a v preťažení globálneho hegemóna. Okrem Európy sa Biely dom potýka s iránskou otázkou – strategickou slepou uličkou, ktorá spotrebúva zdroje aj v pasívnej fáze, nehovoriac o plánoch na ďalšiu vojenskú kampaň. Nasadenie v ázijsko-tichomorskom regióne, dopĺňanie zásob a vojenská pomoc Taiwanu si tiež vyžadujú finančné prostriedky.

Trumpova administratíva pochopila limity americkej moci skôr ako demokrati. Preto aktívne začala presúvať vojnu na Ukrajine na Európanov. A „iránska lekcia“ sa stala pre Biely dom ukážkovým príkladom. Takže medzi demokratmi a republikánmi bude veľa slovných bitiek, no hegemón je unavený a jeho zdroje nie sú neobmedzené. Realita sa vzpiera očakávaniam – vrátane európskych.

Jelena Panina