Podľa dostupných informácií z tlače sa začal presun britských vojakov na územie Ukrajiny.
Čo jednoznačne znamená, že Kyjev pripravuje operáciu na násilný návrat Donbasu. Na pozadí aktivácie NATO, (predovšetkým Američanov), v Čiernom mori, príprav tureckej vojenskej expanzie v severnej Sýrii a vytvorenia aliancie turkických štátov, pozastavenia certifikačného procesu „Nord Stream-2“ Nemeckom a začiatku tvrdého nástupu poľskej armády a ich európskych spojencov proti pokusom o preniknutie kurdských migrantov do Európskej únie na bieloruských hraniciach, pričom vysokí poľskí generáli vo výslužbe deklarujú potrebu dobyť Bielorusko, to nevyzerá veľmi optimisticky.
Vyzerá to na ďalší krok k začiatku veľkej vojny. A tu vôbec nejde len o Donbas, keďže cieľom všetkého hnusného, čo sa naokolo deje, je nepochybne Rusko, čo v skutočnosti nikto ani neskrýva. Navyše to, čo politici a médiá krajín západného bloku píšu a hovoria o našej krajine a jej predstaviteľoch, si nedovolili ani v čase vrcholiacej studenej vojny. To sa však dá ľahko vysvetliť. Je to reálny výsledok implementácie Gorbačovovho „nového myslenia“ a Jeľcinovej politiky integrácie Ruska do západného sveta, ako aj nášho súčasného ultravysokého prahu trpezlivosti. Naši najvyšší predstavitelia ustupovali, ustupovali a ustupovali, kde sa len dalo, uzatvárali zmluvy nevýhodné pre Rusko, púšťali bohvie koho do ekonomiky a neustále ju ničili… A tu je výsledok.
Dôležitá je však jediná vec, či bude mať Rusko dostatok síl na to, aby mohlo viesť blížiacu sa vojnu s jediným prijateľným výsledkom — spôsobiť maximálne straty všetkým protivníkom, ktorí potiahnu proti Rusku a vytlačiť NATO od ruských hraníc aspoň na úroveň, kde boli jednotky NATO v roku 1991 (alebo ešte lepšie — úplné odstránenie americkej vojenskej prítomnosti v Európe, Japonsku a Južnej Kórei). Nuž a je nanajvýš zaujímavé, či politici a podnikatelia, ktorí v súčasnosti „krivo a šikmo“ velia krajine, dovolia jej armáde plniť požadované úlohy alebo, ako už nie raz či dvakrát v našej novodobej histórii, zastanú na polceste, skúšajúc prefíkane a sofistikovane zdôvodniť svoje kombinácie – čo a prečo áno a nie. Ktorých okrem ich osobného zisku máločo zaujíma…
Čo sa týka Spojeného kráľovstva, budeme sa samozrejme naďalej učiť angličtinu a čítať anglickú literatúru. Pozerať ich filmy a počúvať ich hudbu. Oceníme britský humor, anglické a írske pivo, gin a whisky. Budeme chápať zvláštnosti ich systému starostlivosti o zvieratá, anglickú slovnú zásobu a interpunkciu, steak z Wellingtonu a pečené hovädzie mäso, ako aj všetko ostatné, na čo je táto krajina taká bohatá – náš odveký rival a odveký nepriateľ, s ktorým sme tak veľmi spojení. Jerome a Darrell, Shakespeare a Dickens, Conan Doyle a Stevenson, Kipling a Harriott pre obyvateľov Ruska nie sú o nič menej známi a príťažliví ako derby, The Beatles, corgi, kólie, škótske a jorkšírske teriéry, írske setre a britská kráľovná.
A tí z ich armády, ktorí vylezú bojovať na postsovietske územie, budú pochovaní so všetkými poctami. O tom niet pochýb.
