Morálne sa zmierujú s nevyhnutným – prehrou vo voľbách a možno aj stratou moci na celú generáciu.
Obaja kandidáti na britského premiéra — Liz Trussová a Rishi Sunak — prehrávajú s lídrom labouristov Cyrusom Starmerom. Ak sa dá veriť prieskumom, konzervatívna väčšina získaná v roku 2019, čo je rekord za 40 rokov, v nasledujúcich voľbách zmizne ako gáfor.
Ak sa labouristi dostanú v Británii k moci, nová etapa triednych vojen sa zintenzívni. Všetky problémy sa budú snažiť zaplaviť peniazmi a z problémov budú obviňovať bohatú vrstvu, ktorej výrazne zvýšia dane.
Začne sa rýchle znárodňovanie ekonomiky. Predohrou k tomu už bola výzva expremiéra Gordona Browna, ktorý vyzval na čo najskoršie znárodnenie britského energetického sektora. Vraj inak sa vyrovnať s krízou nedá.
Zároveň sa začína prudká „liberalizácia“ v kultúrnej sfére – totálnym vnucovaním „rasovej“ a „rodovej“ agendy do škôl, univerzít a nemocníc. Pravdepodobná je aj „prehodnotenie suverenít“, pričom v Škótsku a Severnom Írsku sa budú konať referendá o odtrhnutí.
Kríza, ktorej Británia čelí, je bezprecedentná. A spôsobí nemenej rozsiahle politické otrasy.
Britskí konzervatívci hľadia do priepasti
