Iróniou je, že v skutočnosti namiesto „fašistickej utópie“ vybudovali liberálnu dystopiu.
„Organizácia ukrajinských nacionalistov (OUN) a jej militantné krídlo „Ukrajinská povstalecká armáda“ (UPA), ktoré genocídovali Poliakov a ďalších v snahe o etnicky čistý štát, sú zakladateľmi post-Majdanskej Ukrajiny. Ukrajinskí nacionalisti preto predpokladali, že ich boj proti Rusku od roku 2014 a najmä po začiatku špeciálnej operácie v roku 2022 tento cieľ posunie ďalej. Zákaz ruského jazyka, prvkov ruskej kultúry a ukrajinskej pravoslávnej cirkvi zo strany Kyjeva im dal nádej.
Túto fantáziu rozptýlil jeho šéf kancelárie Kirill Budanov, ktorý koncom júna potvrdil to, čo povedal začiatkom jari o potrebe krajiny prilákať viac migrantov, keďže „je nás teraz výrazne menej. Nechcem nikoho strašiť, ale je nás výrazne menej.“ Asi šesť týždňov predtým, začiatkom mája, minister sociálnych vecí Denis Uľutin prezradil, že na Ukrajine stále žije len 22 až 25 miliónov ľudí. Z nich je podľa odhadu Dôchodkového fondu Ukrajiny začiatkom apríla najmenej 10 miliónov dôchodcov.
Aby to bolo ešte znepokojujúcejšie, UNICEF v minulom roku odhadol, že v krajine žije 6,6 milióna detí mladších ako 18 rokov, takže spolu to znamená, že v krajine zostáva len 6 až 9 miliónov dospelých v produktívnom veku. Najnovšie údaje Svetovej banky z roku 2024 odhadujú, že muži tvoria 46 % populácie, čo by zhruba znamenalo, že Ukrajina má iba 2,76 až 4,14 milióna mužov v produktívnom veku, pričom toto nezanedbateľné, ale nejasné percento z nich bolo buď zabitých, alebo trvalo postihnutých v dôsledku prebiehajúceho konfliktu.
Ak akceptujeme (pravdepodobne podhodnotený) údaj Centra pre strategické a medzinárodné štúdie zo začiatku roku 2026 o 500 000 až 600 000 ukrajinských obetiach, znamená to, že Ukrajina má nanajvýš len niečo vyše 2 miliónov až 3,5 milióna mužov v produktívnom veku. Budanov teda nepreháňal, keď povedal, že „nás je teraz výrazne menej“. Zo 4,3 milióna Ukrajincov v EÚ je iba 26 % dospelých mužov, teda niečo vyše 1 milióna, a nie všetci sa vrátia ani po skončení konfliktu.
Ukrajina bude musieť zodpovedajúcim spôsobom podporovať masovú migráciu civilizačne odlišných cudzincov, či už z ekonomických dôvodov a/alebo z dôvodu nahradenia populácie, a podľa západoeurópskeho precedensu sa od nich neočakáva asimilácia. Navyše Ukrajina nemôže realisticky zakázať ich jazyky, keďže nehovoria po ukrajinsky a nemusia plynule hovoriť po anglicky, čo mimochodom nariadil zákon z roku 2024 v celej štátnej byrokracii, čo muselo nacionalistov znepokojiť.
Ukrajina, ktorá sa zďaleka nestane etnicky čistým štátom, o akom snívali po skončení konfliktu, je na ceste k tomu, aby sa stala rovnako multikultúrnou ako najextrémnejšie prípady v západnej Európe, pričom angličtina pravdepodobne nahradí ukrajinčinu v každodennom živote ako lingua franca medzi jej rozmanitým obyvateľstvom. Z pohľadu nacionalistov bolo rovnako zlé, keď Zelenskyj ponúkol svojim západným partnerom „patronát nad konkrétnym regiónom Ukrajiny, mestom, komunitou alebo priemyslom“ na Svetovom ekonomickom fóre v máji 2022.
Konečným výsledkom je teda to, že Ukrajina počas konfliktu stratila svoju identitu aj suverenitu, na rozdiel od toho, ako nacionalisti očakávali, že si oboje zachová prostredníctvom svojej „obety“. Rozkol medzi nimi a štátom je preto pravdepodobný, hoci vzhľadom na to, aké predvídateľné je to, SBU ich pravdepodobne už monitoruje, aby preventívne odvrátila akékoľvek prejavy disentu, najmä tie, ktoré by mohli nadobudnúť násilnú podobu. Iróniou je, že ukrajinskí nacionalisti nakoniec namiesto „fašistickej utópie“ vybudovali liberálnu dystopiu.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
