Bude Súd sveta –

11. augusta 2024  

Cirkev

„Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“
(Mt 16,27)

Kristus Pán predpovedal koniec sveta, pred oči nám predstavil Súd, ktorý nastane na konci sveta. Skúmajme Kristovo evanjelium, ktoré nad slnko jasnejšie predkladá nám pravdu, že bude Súd sveta, keď zase príde Ježiš, Syn Boží, aby súdil živých i mŕtvych.

1. „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú“ (Mt 24,35). Touto prísahou potvrdil Kristus Pán svoje zjavenie, ktorým predpovedal koniec sveta a priebeh Posledného súdu. Oproti tejto božskej pravde Posledného súdu tárajú strachujúci sa neverci, že svet nebude mať konca, a teda ani nebude Posledný súd. Veď sa to ukáže. Skúsenosť dosvedčuje, že najväčší zbojníci a najukrutnejší vrahovia sú obyčajne tí najzbabelejší slabosi, keď ich postavia pred súd. Takýto zbabelec, keď vyniesli nad ním výrok smrti, skrútil sa ako húsenica, od strachu sa zvíjal po zemi, zopätými rukami prosil o milosť, hoci on predtým nemal zmilovania nad nevinným spolublížnym a popravil ho tým najukrutnejším mučením.

Drahí kresťania! Uvidíte, že takýmito po zemi zvíjajúcimi sa červíkmi stanú sa v deň Posledného súdu tí spupní táraji, ktorí sa posmievajú z náboženstva, nepočúvajú ani Boha, ani vieru, ba ani svoje svedomie, lež ako pravdu hlásajú hlúpy nápad svojho zmäknutého mozgu, že svet nebude mať konca, že nebude Posledný súd.

Ja však na to odpovedám: nuž, ak nebude Posledný súd, potom Boh nie je spravodlivý. Keď však nie je spravodlivý, vtedy nie je ani Bohom. Keď niet Boha, vtedy je všetko dovolené, lebo vtedy niet cnosti, ani hriechu; tak teda sv. Peter a sv. Pavol majú ten istý podiel, čo aj obluda, matkovrah cisár Nero? Vtedy sv. Agáta, sv. Perpetua, sv. Cecília, sv. Sebastián, sv. Polykarp, mučeníci, panny obsiahnu ten istý podiel, čo aj krvilační tyrani, smilníci, cudzoložníci, vrahovia a povaľači? Žeby zločiny, pohoršenia boli rovnako chvály a odmeny hodné ako sebaobetavosť, mravnosť a cnosť, to zdravý ľudský rozum prijať nemôže a nedokáže.

Neverci namietajú, že z druhého sveta sa doteraz nikto nevrátil na zem. Nuž a Ježiš Kristus, Syn Boží nie z druhého sveta prišiel na túto zem? Tento Ježiš Kristus nie bohatstvo a slávu sľubuje svojim prívržencom, lež večné spasenie na druhom svete. Tak úprimne, ako máš v sebe dušu, povedz mi, či neodsudzuješ sám v sebe, keď si pochybil, zhrešil? Či si sám sebe nerobíš výčitky, keď si zanedbal svoje povinnosti? Odkiaľ pochádza tento sudcovský hlas v tebe? Od Boha. A ak sám seba odsudzuješ, keď si zhrešil, nuž vtedy Boh, ktorý ti do srdca vštepil tento cit spravodlivosti, mal by odhliadnuť, keď hrešíš? Mal by ti dovoliť, aby si robil, čo sa ti páči, čo tvojim chúťkam hovie? Len zatvrdnutí zločinci popierajú, že bude Súd. Tým chcú utíšiť svoje svedomie. Na čas aj môžu uspať svoje svedomie, ale čo im to osoží? Aj bez ich súhlasu bude Posledný súd. Život človeka nie je lastovičie hniezdo, ktoré z blata a trávy zlepila lastovička; keď to hniezdo zhodíš spod strechy, celé sa rozsype, zničí. To sa však nedeje s človekom. Človek nezanikne; ak neslúžil Bohu, naveky bude trpieť v Pekle, ohnivý prúd ho obkľúči, bude sa zvíjať v tme, a červík, ktorý ho bude hrýzť, nikdy nezahynie.

Ak nechceš naveky horieť v pekelnom ohni, nie lži bezbožníkov, ale Kristovo evanjelium počúvaj, ktoré ti nad slnko jasnejšie predkladá pravdu, že bude Súd sveta, keď „Syn človeka – Ježiš Kristus – príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.“ (Mt 16,27)

2. Mojou povinnosťou je upozorniť vás na vážnu pravdu, že bude Súd sveta, aby sa nikto nemohol vyhovárať, že „keby ma kňazi boli napomenuli, bol by som napravil svoje zlé mravy“. Hľa, do očí vám poviem pravdu, že ak zatvrdnuto budete obchádzať sv. spoveď, ak v nenávisti žijete a nedáte sa na pokánie: beda vám bude v Súdny deň. Na vás bude padať nezmeniteľný výrok: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa.“ (Mt 25,41)

Naproti tomu však tým, ktorí podľa Kristovho zákona hodne Bohu žili, tento výrok bude znieť: „Poďte, požehnaní môjho Otca!“ (Mt 25,34). Verili ste mi, teraz hľaďte z tváre do tváre. Milovali ste ma, teraz nech sa úplne nasýti vaše srdce mojou láskou. Po úprimnej spovedi ste sa mnohokrát spojili so mnou vo Sviatosti oltárnej, teraz sa spojte so mnou nerozlučiteľne. Zľutovali ste sa nad chudobným, ujali ste sa siroty, teraz i ja vás prijmem do svojho Nebeského domu. Oko nevidelo, ucho nepočulo, ľudské srdce nepocítilo blaženosť, ktorú Boh pripravil tým, ktorí tu na zemi podľa Kristovho zákona hodne Bohu žijú.

3. Knieža bulharské, Boris bol mužom tvrdého srdca, ani tie najhroznejšie udalosti ho neprekvapili. Predsa však dejiny o ňom tvrdia, že sv. Metod, keď nijako nevedel primäť tohto zatvrdnutého panovníka, aby sa dal pokrstiť, namaľoval obraz o Poslednom súde a priniesol mu ho do daru. Keď panovník Boris uzrel tento obraz, zarazil sa a pýtal sa sv. Metoda, čo mu to za strašný obraz priniesol. Sv. Metod mu vysvetlil, že ten obraz predstavuje skutočnosť, totižto Posledný súd sveta. Tam hore na tróne sedí pán sveta, Ježiš Kristus. Dolu sa tlačí dav zatratencov, ktorých znetvorená, ohyzdná tvár prezrádza, že Pán Ježiš už vyriekol nad nimi zatracujúci súd: Odíďte odo mňa, zlorečení!

Boris sa pod hlbokým dojmom tohto obrazu stal kresťanom, dal sa pokrstiť. Tento obraz rozkázal vyvesiť v svojej radnej sieni. Pred poradami vždy poukázal na obraz: „Páni, nezabúdajme, že v Súdny deň budeme skladať účty zo všetkého, čo tu uzavrieme.“

Počuješ človeče? Budeme skladať účty!

Kto často myslí na Súd sveta, zriedka spácha hriech. Kto naň zriedka myslí, často zhreší. Kto naň nemyslí nikdy, istotne utonie v hriechoch. Teda spása našej duše závisí od toho, či často alebo zriedkavo, alebo nikdy nemyslíme na Posledný súd.

Nakoľko však sami od seba sme krehkí, slabí ľudia, ľahko poblúdime; zlý príklad, lákavá reč, niekedy trpkosť života nás skláti a činia nás váhavými: prosme milosť rozdávajúceho Boha Ducha Svätého, aby nám dal sily k viere, k cnosti, ku katolíckemu životu, aby sme, keď nás príde súdiť božský Spasiteľ, Ježiš Kristus, počuli od Neho tieto potešiteľné slová: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ Amen. (Mt 25,34)

***

Text kázne vyšiel pôvodne v knihe Katechizmus v kázňach, IV. zväzok, ktorú napísal Jozef Baráczius, farár v obci Maklár (Hevešská župa, dnešné Maďarsko), knihu preložil do slovenčiny slovenský kňaz Viktor Milan, farár v obci Krivá na Orave a knižne vydal v Ružomberku 1929; pre uverejnenie na stránke Christianitas.sk bola kázeň ešte mierne upravená redakciou.

***

PDF (formát pre tlač)