SLOVENSKO: „Nemôže byť žiadna reč o prekážke na strane zamestnanca, ktorý ostal v domácej izolácii, za čo by mal stratiť nárok na zamestnanie a primerané hmotné zabezpečenie.“ Bývalá ochrankyňa ľudských práv Jana Dubovcová.
Vo verejnom záujme, ktorým sleduje ochranu života a zdravia vláda organizuje celoplošné dobrovoľné testovanie na covid-19. Právnym aspektom tejto aktivity sa venuje Jana Dubovcová.
Podľa nej – z pohľadu štátu „kto sa nedá dobrovoľne testovať, prejaví svoju zodpovednosť tým, že dobrovoľne ostane v desaťdňovej domácej izolácii, aby svojím pohybom na verejnosti neohrozoval dobrovoľným testovaním chránené hodnoty život, zdravie, hospodárstvo a nemocnice pred kolapsom.“
Podľa Jany Dubovcovej a zmyslu tohto vyhlásenia by mali mať ľudia na výber z dvoch dobrovoľných možností. A to buď sa zúčastnia dobrovoľného testovania, alebo absolvujú dobrovoľnú desaťdňovú domácu izoláciu. V čase mimo núdzového stavu platí, že regionálny úrad verejného zdravotníctva alebo lekár v prípade podozrenia, že existuje riziko vzniku a šírenia prenosnej choroby, nariadi podľa platného zákona chorému, ale aj iba podozrivému z ochorenia, izoláciu.
„Človek v nariadenej izolácii je pod zvýšeným zdravotným dozorom a lekárskym dohľadom a poskytuje sa mu zdravotná starostlivosť. Ak v izolácii nemôže vykonávať svoju prácu, je uznaný práceneschopným a z toho právneho titulu má nárok na poberanie ustanovených dávok sociálneho poistenia, lebo podľa článku 35 našej ústavy občania majú právo na prácu a štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu toto právo vykonávať.“ Tvrdí Jana Dubovcová.
Podľa vlády a niektorých jej predstaviteľov a ich verejných vyjadrení však, zdá sa, platí, že tí, ktorí si z dvoch dobrovoľných možností daných vládou nevybrali test, ale domácu izoláciu, môžu byť vyhodení z práce, lebo v nej majú neospravedlniteľnú absenciu a svojím rozhodnutím si sami vytvorili prekážku, ktorá bráni ich účasti v práci. To má byť aj právnym dôvodom, teda prekážka na strane zamestnanca, pre ktorý nebude mať nárok na náhradu mzdy, prípadne nemocenské alebo sociálne dávky. Zároveň tí, ktorí si z dvoch dobrovoľných možností daných vládou nevyberú test, môžu mimo domácnosti na ulici dostať veľkú pokutu v prípade, ak sa pri kontrole nepreukážu dokladom o negatívnom teste.
„Z toho vyplýva, že štátne orgány v čase núdzového stavu sledujúc ochranu života, zdravia, hospodárstva a funkčnosti zdravotníckych zariadení v skutočnosti nevytvorili právne podmienky pre dobrovoľné rozhodovanie ľudí, ale naopak vytvorili podmienky, aby boli ľudia boli okolnosťami nútení buď sa dať testovať, alebo byť v domácej izolácii.“ Logicky dôvodí bývalá ochrankyňa ľudských práv.
Za takýchto okolností a v tejto situácii nemôže byť žiadna reč o prekážke na strane zamestnanca, ktorý ostal v domácej izolácii, za čo by mal stratiť nárok na zamestnanie a primerané hmotné zabezpečenie. „Právo máme vykladať v súlade s princípmi právneho štátu a pri jeho výklade máme zohľadňovať existujúce súvislosti. A to aj v čase núdzového stavu. Na orgánoch štátu je, aby zabezpečili ochranu každého pred bezprávím a nezákonným konaním, a teda aj tých ľudí, ktorí sa rozhodli pod tlakom okolností pre domácu izoláciu.“ vysvetľuje Jana Dubovcová.
Zdroj: https://www.hlavnydennik.sk
