Zelensky priznal, že vojna sa do zimy pravdepodobne neskončí, a vyslal diplomatov zháňať energiu.
Bývalý britský diplomat a dlhoročný agent MI6 varuje, že Rusko čoskoro zaútočí na Európu, pretože k tomu bude dotlačené rovnakým spôsobom, ako bolo podľa neho v roku 2022 dotlačené k invázii na Ukrajinu. Zelenskyj medzitým v Kyjeve naliehal na zhromaždených diplomatov, aby vo svete zabezpečovali pre Ukrajinu energetické zdroje na zimu. Putin má údajne pripraviť mobilizáciu a vojna sa do zimy pravdepodobne neskončí.
Prehlbujúca sa vojenská a logistická podpora, ktorú európske štáty poskytujú Ukrajine, stavia starý kontinent do najnebezpečnejšej pozície od skončenia druhej svetovej vojny. Kým politické špičky v Bruseli a európskych metropolách predstavujú vyzbrojovanie Kyjeva ako nevyhnutný krok na zachovanie regionálnej bezpečnosti, poprední bezpečnostní analytici a diplomati varujú pred presným opakom.
Podľa nich súčasné kroky Západu smerujú k nevyhnutnému vyostreniu konfliktu, ktorý už nebude možné udržať iba na území Ruskej federácie a Ukrajiny. Aby sme pochopili význam varovaní zaznievajúcich v západnom verejnom priestore, treba sa podrobnejšie pozrieť na osoby, ktoré na tieto riziká upozorňujú.
Jedným z najvýraznejších hlasov je Alastair Crooke, britský analytik, bývalý diplomat a dlhoročný pracovník a agent britskej tajnej služby MI6. Podľa neho sa konflikt z Ukrajiny čoskoro rozšíri aj do Európy.
Prepis videa – Alastair Crooke
„Čoskoro dôjde k eskalácii zo strany Ruska namierenej proti blízkemu spojencovi Spojených štátov – proti Európe. A podľa môjho názoru k tomu skôr či neskôr dôjde, pretože Európania trvajú na tom, že ich Spojené štáty povzbudzujú a podporujú pri vývoji, konštruovaní a navrhovaní riadených striel s čoraz väčším doletom a dronov, ktoré budú útočiť hlbšie na ruské územie a na ciele, ktoré nemajú s vojnovým úsilím vôbec nič spoločné.
Tieto útoky na Wildberries, na sklady spoločnosti Wildberries… to je niečo ako Amazon. Čo by ste povedali… myslím tým, čo by ste povedali, keby Rusko začalo útočiť na sklady Amazonu? Povedali by ste: ‚O čo tu, dočerta, ide?‘
A to je otázka, ktorú si treba položiť. Aký je teda cieľ tejto vojny pre Ameriku, o ktorej tvrdí, že ju vyhrá? Vieme to, pretože je to ten istý cieľ, ktorý existuje už takmer dvesto rokov – rozbiť Rusko. Rozdeliť ho na jednotlivé časti a ukradnúť jeho zdroje.
Videli sme to už tri razy, keď bola vedená vojna proti Rusku. Myslím tým, že aj nemecká vojna bola vojnou o impérium a jeho rozšírenie. Nemecko to potrebovalo. Závidelo Británii. Británia mala Indiu a všetky zdroje Východu, ktoré vyplienila a na ktorých zbohatla. A potom sa Británia začala pripravovať na vojnu proti Rusku. A dokonca aj počas vojny.
Musíte sa zamyslieť nad tým, čo si o tom myslia Rusi, pretože aj počas druhej svetovej vojny, keď bolo Rusko spojencom a bojovalo proti Nemcom, mala Británia v určitom okamihu podporiť Rusko a poskytnúť mu pomoc, keď bolo obkľúčené v Leningrade.
A čo sa stalo? Churchill pošepkal Rooseveltovi a povedal: ‚Počúvaj, možno by sa odoslanie posíl malo odložiť, pretože nebolo by lepšie, keby sa zatiaľ navzájom zabíjali v ešte väčšom počte? Nebolo by to lepšie?‘
A tak aj po vojne Churchill a Roosevelt podpísali dohodu, na základe ktorej mali všetkých poslať späť Stalinovi.
Boli tam celé kozácke jednotky, ktoré poslali späť, aby ich zoradili a popravili. Milióny ľudí poslali späť a nikde im nedovolili ostať. Dohodli sa, že ich pošlú späť, aby mohli byť súdení, aby im nasadili kukly a následne ich popravili za zradu Sovietskeho zväzu.
Chcem tým povedať, že sa diali zúfalé veci. Myslíte si, že Rusko o tejto histórii nič nevie? Že o tom nevie?
Naozaj si myslia, že celá táto vojna sa začala náhle v deň, keď Rusko napadlo Ukrajinu po tom, čo Kyjev sedemnásobne zvýšil útoky na Donbas a delostrelecké ostreľovanie civilných oblastí Donbasu?
Očividne to malo vyprovokovať Rusko k útoku, aby sa konflikt následne zmenil na vojnu celého NATO proti Rusku.
Rusi však poznajú svoju históriu. Na rozdiel od nás sa ju totiž naozaj a dôsledne učia. Poznajú svoju históriu. A preto je to trpký konflikt. Dlhý konflikt plný zášti, zla a nepriateľstva.
Niekto si však musí sadnúť k rokovaciemu stolu.
Podľa môjho názoru bol prvým krokom ten, ktorý urobil JFK ešte predtým, ako ho zavraždili, keď začal hovoriť, že by sme mali uznať, koľko Rusko stratilo v boji po našom boku počas druhej svetovej vojny.
Koľko ľudí stratili? Dvadsaťsedem miliónov. Toľko ľudí zahynulo.
Mali by sme začať tým, že povieme niečo také.
A myslím si, že je to rovnaké. Musí prísť k určitému uznaniu reality toho, o čo ide. Nie k takému hrubému, detinskému a primitívnemu zjednodušovaniu všetkého bez akéhokoľvek kontextu, k vytrhávaniu z kontextu.
‚No áno, Rusko… Putinovi jednoducho jedného dňa napadlo, že chce byť opäť cárom, a tak si zabral časť Ukrajiny.‘
Myslím si, že takéto vysvetlenie by ste neočakávali ani od sedemročného dieťaťa píšuceho školskú slohovú prácu.“
Stupňovanie konfliktu získava v posledných mesiacoch nový rozmer. S rastúcim doletom dronov a riadených striel, ktoré sú dodávané alebo vyvíjané za priamej pomoci Západu, sa terčom útokov čoraz častejšie stávajú objekty hlboko v ruskom vnútrozemí.
Nejde pritom iba o vojenské základne alebo sklady munície, ale aj o kritickú civilnú a logistickú infraštruktúru.
Dôsledky týchto útokov sa prejavujú v celom ruskom hospodárstve a posúvajú hranicu možnej odvety Moskvy do pásma, v ktorom sa priamy stret medzi Ruskom a európskymi členmi Severoatlantickej aliancie stáva konkrétnou hrozbou.
Práve varovanie bývalého britského agenta a diplomata podľa autora dodáva celej veci mimoriadne vážny a dôveryhodný rámec.
Kto je Alastair Crooke? Profil bývalého britského diplomata a agenta
Crooke vyštudoval ekonómiu na prestížnej University of St Andrews a následne začal pozoruhodnú kariéru v diplomacii a tajných službách.
Takmer tridsať rokov pracoval pre britskú spravodajskú službu MI6 pod diplomatickým krytím v rôznych oblastiach medzinárodných kríz. Pôsobil v Severnom Írsku, Južnej Afrike, Afganistane a na Blízkom východe.
Na prelome tisícročí zastával funkciu vyššieho poradcu vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu.
V tejto funkcii sa priamo podieľal na sprostredkovaní rozhovorov medzi izraelskými orgánmi a palestínskymi militantnými skupinami, ako sú Hamas a Islamský džihád, a zúčastňoval sa na rokovaniach o kľúčových prímeriach.
Založil aj organizáciu Conflicts Forum so sídlom v Bejrúte, ktorá sa zameriava na sprostredkovanie dialógu medzi západnými politikmi a predstaviteľmi islamistických hnutí.
Crooke je autorom viacerých publikácií, napríklad knihy Resistance: The Essence of the Islamist Revolution, a pravidelne komentuje medzinárodné geopolitické dianie.
Vďaka dlhoročným skúsenostiam z operácií v teréne aj z najvyšších úrovní britskej a európskej diplomacie pozná vnútorné fungovanie západných spravodajských služieb aj mechanizmy rozhodovania v medzinárodnom systéme.
Podľa autora si dodnes udržiava kontakty na britskú rozviedku, a preto má prístup k informáciám zvnútra.
Signály z Kyjeva: zima sa blíži a Rusko sa podľa Kyjeva pripravuje na mobilizáciu
Súbežne s týmito pochmúrnymi predpoveďami z diplomatických kruhov prichádzajú aj vyjadrenia priamo z ukrajinského hlavného mesta.
Volodymyr Zelenskyj počas nedávneho stretnutia s diplomatmi a vedúcimi zastupiteľských úradov v Kyjeve predstavil úlohy ukrajinskej diplomacie na nasledujúce mesiace.
Ústrednou témou je zabezpečenie energetickej stability krajiny pred nadchádzajúcou zimou, ale aj očakávané kroky Moskvy na bojisku.
Prepis videa – Volodymyr Zelenskyj pred diplomatmi
„Tohtoročná zima je pre všetkých zrejmou prioritou. Tento rok je vašou úlohou poskytnúť ukrajinskej vláde maximálnu podporu na medzinárodnej scéne a vo vzťahoch s partnermi.
V súčasnosti nedokážeme so stopercentnou istotou predpovedať, kedy prinesú výsledky všetky naše diplomatické snahy, kedy ďalekosiahle sankcie Ukrajiny proti Rusku, naše energetické blokády a všetky sankcie partnerov dosiahnu takú úroveň tlaku, aby Rusku nezostala iná možnosť ako mier.
Budeme sa veľmi usilovať, aby k tomu došlo ešte pred zimou, na jeseň.
Jasne si však uvedomujeme, s kým máme do činenia, a že Putin dúfa, že bude túto vojnu naďalej predlžovať. Pripravuje mobilizáciu a nové útoky.
Vidíme skutočné zámery Ruska, zjednocujeme partnerov a vyvíjame tlak na agresora.“
Podľa ukrajinskej rozviedky a vyjadrení ukrajinských predstaviteľov sa v Rusku pripravuje ďalšia vlna mobilizácie.
Zelenskyj už skôr naznačil, že Kremeľ by k tomuto kroku mohol pristúpiť po skončení volieb do ruskej Štátnej dumy, teda po 20. septembri.
Zelenského prejav podľa autora jasne ukazuje, že Kyjev síce deklaruje snahu vytvoriť na Rusko taký hospodársky a vojenský tlak, ktorý by ho prinútil zasadnúť za rokovací stôl ešte pred príchodom mrazov, zároveň však počíta s dlhodobým pokračovaním bojov a rozsiahlym dopĺňaním ruských ľudských zdrojov.
Dôsledky pre infraštruktúru a hrozba štvrtého pokusu o rozbitie Ruska
Ak spojíme postrehy Alastaira Crooka s aktuálnymi vyhláseniami ukrajinskej strany, vzniká podľa autora veľmi varovný obraz ďalšieho vývoja.
Útoky dronov na ruské územie už dávno nezasahujú iba rafinérie alebo vojenské letiská. Dopadajú aj na kľúčové uzly civilného obchodu.
Názorným príkladom je najväčší ruský internetový obchodný reťazec Wildberries, ktorý možno prirovnať k ruskému Amazonu.
V dôsledku opakovaných útokov na sklady v západných oblastiach Ruska a vysokých finančných strát sa v ruských aj ukrajinských médiách objavili správy, že vedenie spoločnosti vážne zvažuje presun časti logistickej infraštruktúry a skladových kapacít do susedného Kazachstanu, aby znížilo riziko zničenia zásob a zabránilo platobnej neschopnosti.
Takéto škody v civilnom sektore podľa autora predstavujú z pohľadu Moskvy prekročenie červenej čiary.
Presun logistiky do zahraničia navyše komplikuje otázka medzinárodných sankcií a kontroly tovaru dvojakého použitia, napríklad záhradných hnojív.
Hnojivá sú založené na dusičnanoch, ktoré možno využiť aj v zbrojárskom priemysle.
Z pohľadu Moskvy nejde o náhodnú epizódu. V ruskom strategickom uvažovaní podľa Crooka existuje hlboko zakorenené presvedčenie, že západné mocnosti sa usilujú o rozpad a podrobenie ruského štátu.
História tento pohľad z ruskej perspektívy posilňuje:
Prvým pokusom bolo ťaženie Napoleona Bonaparta v roku 1812, ktorého cieľom malo byť poraziť a ovládnuť Ruské impérium. Skončilo sa katastrofálnym ústupom z Moskvy.
Druhý pokus prišiel na sklonku prvej svetovej vojny, keď západné mocnosti podľa autora podporovali vnútorný rozvrat cárskeho režimu a následne zasahovali do ruskej občianskej vojny. Snažili sa využiť rozpad impéria na oslabenie ruského vplyvu vo svete a ovládnutie zdrojov rozpadnutého Ruska prostredníctvom ľudí dosadených medzi boľševických revolucionárov.
Autor v tejto súvislosti tvrdí, že medzi takéto osoby patril aj Leiba Bronstein, známy pod menom Lev Trockij, ktorého opisuje ako politického komisára a kádrovníka dosadeného Londýnom do Leninovho okolia.
Tretím pokusom bola vyhladzovacia vojna nacistického Nemecka, ktorej cieľom bolo získať životný priestor na úkor národov Sovietskeho zväzu a úplne zlikvidovať jeho štátnosť.
Dnešnú konfrontáciu tak podľa autora mnohí v Moskve vnímajú ako štvrtý pokus Západu rozbiť Rusko na malé, slabé a ľahko ovládateľné celky, z ktorých by sa následne ťažili nerastné suroviny a prírodné bohatstvo.
Ak je konflikt na ruskej strane chápaný v tomto existenčnom rámci, podľa autora je možné predstaviť si akúkoľvek formu odvety.
Okrem hrozby priamych odvetných útokov proti európskemu územiu sa podľa autora ako pravdepodobný scenár javí aj otvorenie novej severnej frontovej línie na Ukrajine.
Cieľom je vyprovokovať Rusko k útokom na krajiny NATO v Európe
Ruská armáda by po prípadnej jesennej mobilizácii mohla začať rozsiahlu ofenzívu z Brianskej oblasti smerom do ukrajinskej Černihivskej oblasti.
Tým by sa ukrajinské sily výrazne roztiahli a vytvoril by sa silný tlak na Kyjev.
Vojna na Ukrajine a útoky vo vnútri Ruska sa však podľa autora postupne menia na dve súbežné vojny s odlišnými cieľmi a taktikou.
Nejde podľa neho o záhradné hnojivá pre záhradkárov ani o nepriestrelné vesty pre poľovníkov na Sibíri, ktoré predáva spoločnosť Wildberries a ktoré podľa tvrdení Kyjeva kupujú aj vojaci ruskej armády.
O to podľa autora vôbec nejde.
Cieľom má byť zničiť civilnú infraštruktúru vo vnútri Ruska natoľko, aby obyčajní Rusi vytvorili spoločenskú požiadavku a vyvinuli na Kremeľ silný tlak, aby uskutočnil útoky proti krajinám NATO a Európskej únie.
To je podľa autora hlavný cieľ – vyprovokovať Rusko k útoku na továrne a priemyselné závody v niektorej krajine EÚ.
Čím väčší tlak bude prichádzať od ruského obyvateľstva, keď bude v televízii sledovať nielen horiace sklady Wildberries, ale aj ukrajinské drony zabíjajúce rodičov a deti na pláži pri Čiernom mori, študentov v Starobilsku alebo deti v autobuse počas školského výletu, tým silnejšie budú podľa autora Rusi tlačiť na Putina, aby zasiahol proti Európe.
Autor uzatvára, že Rusko sa tomu nebude môcť vyhnúť, rovnako ako sa podľa jeho názoru nemohlo vyhnúť invázii na Ukrajinu.
Takúto situáciu označuje za dôsledok agresie riadenej z Londýna a jeho odlúčeného pracoviska v Bruseli.
