SLOVENSKO: Vydané opatrenia Mikasovho úradu sú v rozpore so zákonom, čiže právne neúčinné voči komukoľvek, píše vo svojom článku bývalý elitný policajný vyšetrovateľ Jozef Šátek.
„Tichá“ dohoda štátnych orgánov?!
Všetko nasvedčuje tomu, že generálna prokuratúra SR na základe viacerých podnetov od občanov (predpokladám, že som bol prvým už 23.4.2020) vo veľmi krátkom čase zistila, že Úrad verejného zdravotníctva SR (ďalej len ÚVZ) počas núdzového stavu vydávaním opatrení k zabráneniu šírenia ochorenia COVID-19 „zistila porušenia zákona súvisiace predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu … ako aj s právnou formou týchto opatrení“ (z obsahu upovedomenia o mojom podnete GP SR zo dňa 29.9.2020). Napriek tomu okamžite po tomto zistení nevykonala to, čo jej zákon o prokuratúre prikazuje a to okamžite upozorniť príslušný orgán verejnej správy (ÚVZ) na odstránenie porušovania zákonov vydaných správnych aktov.
S veľkou pravdepodobnosťou možno tvrdiť, že o tomto zistení a nezákonnom stave boli neformálne upozornené príslušné orgány, vrátane ministerstva zdravotníctva a úradu vlády SR.
Po tichej dohode pozdržali vydanie tohto upozornenia, tak aby ubehla doba tzv. prvej vlny koronavírusu a mohli byť stále účinné či dokonca v rozpore so zákonom vydávané nové opatrenia ÚVZ SR, čoho dôkazom je fakt, že uvedené upozornenie generálny prokurátor SR zaslať danému úradu až po uplynutí piatich (5) mesiacoch t.j. 22.9.2020 a daný úrad mal možnosť vydať ďalšie opatrenia ešte aj po upozornení dňa 30.9. a 1.10.2020.
Celý tento scenár som si uvedomil včera 12.10.2020, keď som čítal návrh novely zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorý v ten deň schválila vláda SR na svojom zasadnutí i s návrhom na skrátené legislatívne konanie a potvrdil ho na včerajšej tlačovej besede i predseda vlády SR I. Matovič, ktorý priznal, že v spolupráci s generálnou prokuratúrou bola táto novela zákona dlhodobo pripravovaná legislatívnym odborom úradu vlády, ministerstva zdravotníctva a pracovníkmi ÚVZ SR. Takže žiadna moja konšpirácia ale fakty.
Reálne predpokladám, že dôvody tejto „dohody“ o riešení tohto problému zainteresovanými štátnymi inštitúciami bola snaha utajiť pred verejnosťou v čase vyhlásenia prvého núdzového stavu, že vydané opatrenia ÚVZ SR sú v rozpore so zákonom, čiže právne neúčinné voči komukoľvek, z čoho vyplývali veľmi negatívne konzekvencie : v prvom rade politické – blamáž vládnej koalície, zjavné porušenie zákonov, ktoré zasiahli do základných občianskych práv a slobôd, do podnikateľskej sféry, v druhom rade právne následky s možnosťou oprávnených súdnych žalôb a prípadného vysokého finančného odškodnenia na úkor štátneho rozpočtu (obdobná situácia nastala aj v Českej republike, avšak tam bol tento právny stav zverejnený).
Nestačilo však len utajiť tento problém z minulosti, ale bolo potrebné ho vyriešiť do budúcnosti, čo práve rieši navrhovaná novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá bez pripomienkového konania bola schválená vládou SR dňa 12.10.2020 uznesením č. 646/2020 so schválením návrhu na skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo ešte toho dňa predsedom NR SR B. Kollárom akceptované a už dnes t.j. na druhý deň od zasadnutia vlády má byť tento bod prerokovaný v pléne parlamentu. Dôvody tejto rýchlosti celého konania sú na základe už uvedených faktov zrejmé.
Z dôvodu obmedzenosti času naštudovať rozsiahly návrh novely zákona a pripraviť všetky pripomienky uvediem len niektoré:
Podstatou môjho podnetu generálnemu prokurátorovi SR bola námietka, že počas krízovej situácie (núdzového stavu) mali z ústavného zákona i vykonávacieho zákona o krízových situáciách, či zo zákona o verejnom zdraví právomoc vydávať obmedzujúce opatrenia len vláda SR a Ministerstvo zdravotníctva SR. Novela tento zjavný nedostatok právnej legitimity pri vydávaní opatrení ÚVZ SR rieši tým, že okrem ministerstva a nezávisle od neho obdobnú právomoc má v rovnakom rozsahu vydávať opatrenia (vyhláškou) aj ÚVZ SR (návrh novely bod 2. a 6.). O zjavnej účelovosti tohto legislatívneho opatrenia sa v tomto prípade nedá pochybovať.
Absolútne nerozumiem prehláseniam vládnych činiteľov, ktorí tvrdia, že dotknutým subjektom dokonca zvýšia „kompenzácie“ za prijaté opatrenia. Nerozumiem tomu preto, lebo v návrhu novely zákona pod por. č. 19 sa za § 58 dopľňa odsek 5, ktorý znie : „Právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené.“.
Z tohto jednoznačne vyplýva, že všetky náklady (škoda a ušlý zisk) spojené s prijatými opatreniami voči pandémii štátnymi orgány idú na vrub, na náklady povinnej osoby t.j. občana alebo živnostníka či právnickej osoby. Štát sa týmto ustanovením absolútne zbavuje akejkoľvek povinnosti čo i len sčasti nahradiť tieto finančné straty.
Znamená to, že štát už bude môcť poskytovať určité finančné plnenie len dobrovoľne vo forme peňažnej výpomoci, selektívne a v rozsahu podľa vlastného uváženia. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje judikatúrou Ústavného súdu Rakúskej republiky, ktorý rozhodnutím č. G202/2020 zo 14.7.2020 konštatoval, že opatrenia obmedzujúce vstup, pohyb a pobyt v podnikoch a prevádzkach vydané za účelom zabránenia šírenia choroby COVID-19 „nepredstavovali vyvlastnenie vo formálnom zmysle a nemali ani účinky formálneho vyvlastnenia zákazu vstupovania a … nemožno preto odvodiť povinnosť požadovať ďalší nárok na náhradu škody pre subjekty, ktorých sa opatrenia v súvislosti COVID-19 dotkli.“
Zjavnú účelovosť takéhoto zdôvodnenia dokazuje fakt, že by sa skôr očakávalo použitie právnej úpravy podľa legislatívy v Českej republike, kde je krízová situácia i jej krízové riadenie upravené veľmi podobne formálne i obsahovo ústavným zákonom a vykonávacím zákonom ako u nás. To by však bol pre vládu SR veľký problém, pretože podľa zákona č. 240/2000 Sb. o krízovom riadení § 35 ods. 1 sa uvádza, že „Za obmedzenie vlastníctva alebo užívacieho práva, poskytnutie vecného prostriedku, vykonávanie pracovnej povinnosti alebo pracovnej výpomoci patrí právnickej alebo fyzickej osobe peňažná náhrada. Peňažnú náhradu je povinný vyplatiť orgán krízového riadenia…“.
Podľa tohto českého zákona § 36 Náhrada škody, ods. 1/ sa uvádza, že „Štát je povinný nahradiť škodu spôsobenú právnickým a fyzickým osobám v príčinnej súvislosti s krízovými opatreniami a cvičeniami vykonávanými podľa tohto zákona. Tejto zodpovednosti sa môže štát zbaviť len vtedy, ak sa preukáže, že poškodený si spôsobil škodu sám.“
Na záver návrhu vláda SR v prechodných ustanoveniach navrhla „konvalidovať“ nezákonný právny stav vydanými nezákonnými opatreniami ÚVZ SR, keď určila prechodný čas, počas ktorého zostanú v platnosti opatrenia úradu i regionálnych úradov verejného zdravotníctva vydané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy. Takúto možnosť poskytlo aj upozornenie generálneho prokurátora SR.
Poznámka:
Po podaní výzvy a právnej analýzy JUDr. Adriany Krajníkovej predsedovi vlády SR a ďalším štátnym orgánom SR sa začali aj ostatné zainteresované subjekty spamätávať a verejne vystupovať.
Autor: Jozef Šátek
Zdroj: Facebook autora / infovojna.sk
