13. novembra 2026
Bývalý venezuelský prezident Nicolás Maduro, v súčasnosti väznený v Spojených štátoch a čakajúci na súdny proces pre obvinenia súvisiace s obchodovaním s drogami, trávi podľa oficiálnych správ významnú časť svojich dní čítaním náboženských a filozofických textov. Stretáva sa tiež s rabínom aj katolíckym kňazom.
Maduro dlhé roky vládol vo Venezuele, avšak dnes trávi svoje dni spirituálnymi záľubami a návštevami väzenských duchovných. Jeho život sa radikálne zmenil po tom, čo ho 3. januára 2026 zadržali americké jednotky a následne previezli do Spojených štátov. Odvtedy sa nachádza v Metropolitnom detenčnom centre v newyorskom Brooklyne.
zdroj: flickr.com
Podľa informácií denníka The New York Times z 8. novembra trávi bývalý venezuelský prezident veľkú časť voľného času štúdiom náboženských a filozofických diel. Medzi jeho obľúbené čítanie patrí Biblia aj Korán. Stretol sa tiež s predstaviteľmi rôznych náboženských vyznaní vrátane katolíckeho kňaza a židovského rabína. Americký denník vychádza zo svedectiev šiestich osôb oboznámených s jeho väzenskými pomermi a zvykmi. Predstavuje tak menej známu stránku bývalého predstaviteľa venezuelského ľavicového režimu – človeka, ktorý po strate politickej moci zrejme nachádza v duchovných otázkach jednu zo svojich hlavných životných náplní.
Bizarná náboženská minulosť
Počas svojho prezidentovania sa Maduro verejne hlásil ku katolicizmu, aj keď mierne bizarného zafarbenia. Tvrdil napríklad, že sa mu v kostole zjavil mŕtvy Hugo Chavéz ako holubica. Udržiaval tiež úzke vzťahy s venezuelským ľavicovým jezuitom pátrom Numom Molinom, známym svojou podporou chavizmu a socialistických myšlienok v duchu Teológie oslobodenia. Páter Molina pôsobil ako Madurov „duchovný vodca“, poskytoval mu rady a slúžil súkromné sväté omše pre jeho rodinu. Zároveň opakovane ostro kritizoval venezuelských biskupov, ktorí vystupovali proti Madurovej politike.
Lenže Maduro mal spirituálnu partiu rozohranú na viacerých hracích plochách a podobne ako Elvis Presley mal v tomto smere viac želiezok v ohni. Súčasne s oficiálnym ľavicovým katolicizmom, ktorý zrejme slúžil na verejnú prezentáciu pre katolícky ľud, sa usiloval o podporu protestantských evanjelikálnych spoločenstiev, s ktorými udržiaval blízke vzťahy. Okrem toho spolu so svojou manželkou Ciliou Floresovou a venezuelskou političkou Delcy Rodríguezovou patrili medzi nasledovníkov indického duchovného vodcu Sathyu Sai Babu, voči ktorému bolo vznesených množstvo obvinení zo sexuálneho zneužívania. Maduro tiež verejne hovoril o svojich údajných sefardských židovských predkoch, ktorí mali pochádzať z komunít presídlených z Holandských Antíl do Venezuely.
Väzenie ako miesto duchovného hľadania
Zdá sa, že po uväznení sa Madurov záujem o náboženské otázky ešte prehĺbil. Zatiaľ však nie je jasné, či ide o skutočné duchovné hľadanie, alebo iba o intelektuálny záujem o rôzne náboženstvá. Nebolo by to prvýkrát, keď sa väzenie stalo pre človeka príležitosťou na duchovné obrátenie a vážne zamyslenie nad vierou, ktorú dovtedy praktizoval iba povrchne, s pochybnosťami alebo dokonca predstieral.
Bývalý prezident trávi väčšinu času čítaním a čaká na americký súdny proces, v ktorom čelí obvineniam súvisiacim s obchodovaním s drogami a narkoterorizmom. Maduro aj jeho manželka vyhlásili, že sú nevinní. Umiestnený je vo väzenskom zariadení, v ktorom boli v minulosti zadržiavané aj ďalšie známe osobnosti vrátane rapera Seana Combsa, bývalého podnikateľa v oblasti kryptomien Sama Bankmana-Frieda či Luigiho Mangioneho, obvineného zo zastrelenia generálneho riaditeľa zdravotnej poisťovne UnitedHealthcare. V Metropolitnom detenčnom centre v Brooklyne sa nachádza približne 1 300 väzňov a dlhodobo zápasí s problémami násilia a nedostatkom personálu.
Podľa informácií denníka The New York Times Maduro od svojho uväznenia výrazne schudol. K zhoršeniu jeho fyzického stavu údajne prispela aj väzenská strava. Pred zadržaním dodržiaval takzvanú paleolitickú diétu. Zdravotný stav jeho manželky Cilie Floresovej, ktorá má 70 rokov, je podľa dostupných informácií ešte vážnejší. Súdne dokumenty citované americkým denníkom uvádzajú, že vo väzení schudla viac ako jedenásť kilogramov a prišla o dva zuby. Trpela tiež bolesťami na hrudníku, pre ktoré jej lekári predpísali nitroglycerín.
Pohľad katolíckej tradície
Z pohľadu katolíckej tradície je príbeh Nicolása Madura pripomienkou pominuteľnosti pozemskej moci. Muž, ktorý ešte nedávno stál v čele Venezuely po americkom bezprecedentnom útoku a zatknutí dnes trávi svoje dni za múrmi väzenia a hľadá odpovede v náboženských knihách. Dejiny poznajú mnoho panovníkov a mocných mužov, ktorí až po strate svojho postavenia začali vážne premýšľať o Bohu, smrti a večnosti. Katolícka viera však učí, že skutočné obrátenie nespočíva iba v záujme o náboženstvo, ale predovšetkým v pokání, uznaní vlastných hriechov a úprimnej túžbe po zmierení s Bohom.
Madurova náboženská minulosť je pritom zjavne rozporuplná. Jeho príklon ku katolicizmu, kontakty s evanjelikálnymi spoločenstvami či nasledovanie indického duchovného vodcu naznačujú skôr náboženský synkretizmus než pevné zakotvenie v katolíckej náuke. Čítanie Biblie a Koránu ani rozhovory s katolíckym kňazom a rabínom samy osebe neznamenajú katolícke duchovné obrátenie. Na druhej strane nemožno vylúčiť, že práve väzenie sa stane miestom, kde Maduro začne hľadať nejakú „metafyzickú pravdu“, ktorá je však výrazne vzdialená od katolíckych zásad. Kristovo podobenstvo o márnotratnom synovi nám však pripomína, že cesta k Otcovi zostáva otvorená aj človeku, ktorý sa od neho veľmi vzdialil.
Dejiny nás upozorňujú, že ani bývalí vládcovia nemusia svoje súdne procesy a väzenia pred nimi prežiť. Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Milošević zomrel v marci 2006 vo väzenskej cele v Haagu ešte pred vynesením rozsudku. Údajne zasahoval do vlastnej liečby a do cely prísne stráženého väzenia mu právnici pašovali whisky a lieky. 🙂 Samozrejme, v EÚ okamžite vylúčili možnosť, žeby bol otrávený. Ako príčina smrti bol určený infarkt. Keďže to bola ešte doba pred Boširovom a Petrovom, tak sa ešte ani v bruselských kruhoch systematicky neuvažovalo o možnosti, že sa môžu na mieste činu nájsť dve ušianky, ruské pasy, balalajka a nedopitá fľaša vodky, všetko znaky, ktoré jednoznačne vedú k páchateľom, tzv. ruská stopa. 🙂
zdroj: youtube.com
Miloševičov prípad podľa cynikov zostáva pripomienkou, že pozemská spravodlivosť nemusí vždy dospieť k rozsudku, najmä ak podozrivý disponuje množstvom zaujímavých informácií alebo sa háji tak dobre, že mu hrozí prepustenie.
Bez ohľadu nato, či Maduro umrie na infarkt pred súdom, alebo sa dožije amerického procesu a odsúdenia platí axióma, že pred Božím súdom nebude rozhodovať ani prezidentský úrad, ani politická moc, ani CIA, ani KGB, ani počet sympatizantov, ale skutky človeka. Katolík má žiť tak, aby sa nemusel báť smrti. Nie preto, žeby si namýšľal vlastnú bezhriešnosť alebo mal istotu spásy, ale preto, že svoj život postavil na viere, pokání, sviatostiach a dôvere v Božie milosrdenstvo.
Čo je potrebné na dobrú smrť, vedeli celé generácie katolíkov dávno predtým, než sa začalo hovoriť o synodalite, sprevádzaní a rozlišovaní. A nepochybne to vedia aj niektorí cirkevní predstavitelia. Keby to totiž nevedeli, sotva by s takou vytrvalosťou bojovali proti Tradícii, ktorá tieto pravdy po stáročia pripomínala.
Alebo je to azda naopak? Možno ich práve Tradícia znepokojuje tým, že človeku neustále pripomína štyri posledné veci – smrť, súd, Nebo a Peklo. Pred nimi totiž nepomôže ani najdokonalejšie synodálne záverečné komuniké, ani jednomyseľne odhlasovaný pastoračný dokument. A keď raz zaznie posledné predvolanie pred Boží súd, nebude priestor na ďalšie kolo konzultácií. Tam už nebude rozhodovať väčšina, ale Pravda.
Branislav Krasnovský
Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
