Čaj o piatej a pohľady za horizont.

V okamihu, keď občania zistia rozdiel medzi výberom a voľbou, do popredia sa dostanú predovšetkým strany, ktoré to svojou voľnou kandidátkou budú umožňovať. Politická strana má ale niektoré princípy, na ktorých je postavená partokracia a na politickú stranu je potrebné nazerať ako na projekt, ktorý má svojim investorom niečo priniesť. V minulosti síce vznikli mimosystémové strany (iniciatíva zdola, kde na prvý pohľad nie je viditeľné kompradorské, či oligarchické pozadie), väčšinou sa ale do parlamentu nedostali. Prípadne doba ešte nebola zrelá na transformáciu spoločnosti. Vznikajú stále nové politické subjekty, veríme že sa zamyslia, či ich cieľom je naozaj pomôcť národu si spravovať svoje veci, alebo skúšajú štastie na zmenu kvality svojho osobného života prípadne „svojich ľudí“ a to aspoň na jedno volebné obdobie.

Aby sa voličom garantovalo nespreneverenie sa deklarovaným princípom (dosiahnuť rôznymi technikami imperatívnosť mandátu), budú musieť vzniknúť strany na modifikovaných princípoch. Jeden z prvých je striktné oddelenie štatutárov a predsedníctva strany od kandidátky. Stranícke boje štatutárov typu Danko-Huliak nemajú v parlamente čo robiť. Nás voličov nezaujíma vnútorná stranícka politika a stranícke súperenie, nás zaujímajú ich volebné sľuby, a ako sú v nich konzistentní (dosiahnutá úroveň imperatívnosti mandátu je funkciou konzistentnosti jednania po voľbách). Štatutári strany budúcnosti majú byť technickým personálom pre zabezpečenie prístupu vybraných zástupcov ľudu do parlamentu. Budú mať aj ďalšie dôležité staro-nové úlohy, ale ich existencia sa prvýkrát objaví až po prejdení do tejto fázy. Takéto oddelenie je veľmi dôležité, pretože sťažuje partokratickému pozadiu schopnosť korumpovať vedenie strany. Táto tradičná metóda ovládnutia spolu s kompromitáciou, mediálnymi lynčami, či vydieraním stráca značne na význame po oddelení vedenia od kandidátov.

Výberom zdola si vyberáme kandidáta, o ktorom vieme, že sa bude rozhodovať rovnako, ako by sme sa rozhodovali my, podľa nášho najlepšieho svedomia alebo aj lepšie. Z historického pohľadu naši predkovia presne vedeli, prečo sa kopným človekom (oprávneným zastupovať svoju komunitu) stal ten, kto vychoval potomkov a tí už majú tiež potomkov, teda dokázal, že dokáže nielen splodiť ale aj vychovať potomkov, a to takých, ktorí budú po vzore svojich rodičov pokračovateľmi svojho rodu a národa. 

Takýto kandidát, je prirodzene ten, ktorý v rámci svojho osobnostného rozvoja dosiahol v spoločnosti najvyšší stupeň rozvoja svojho ega (nechápme v tejto súvislosti ego s jeho často negatívnou konotáciou). Spoločnosť sa vyvíja tak, že stupeň, ktorý spoločnosť dosiahne závisí na najrozvinutejších osobnostiach, z ktorých niektoré sa môžu dostať aj do jej čela. Ak vidíme, že súčasná spoločnosť má tendenciu skĺznuť do digitálnej diktatúry, potom vieme veľmi presne, že autori tohto konceptu sú v svojom ontologickom vývoji ustrnutí zhruba v strede historického vývoja ľudstva, konkrétne v strede štádia konvenčnej spoločnosti, t.j.diktátori.

Viacej o vývoji spoločnosti a prečo sme tam kde sme, tak na to sledujte seriál národného obrodenia Kliatba Svätopluka.