Čaká západnú Európu občianska vojna?

Zmenia sa slobodné demokratické verejné protesty proti
vládnym establishmentom na boj skupín proti skupinám, a v ich sociálnej
diverzite všetci proti všetkým? Ľudské slobody a práva proti ľudským právam a slobodám? Pravica verzus ľavica? Naprieč rasami, národnosťami, pohlaviami a rodmi? Konzervatívci verzus liberáli? Veriaci verzus veriaci a tí verzus ateisti? Bežní západní Európania si začínajú pripúšťať
to, čo ich lídri nechcú: občianske nepokoje na osi občania verzus občania verzus vlády sú možno bližšie, než sa ktokoľvek
odváži povedať. Na tomto pozadí, odohráva sa migračný pakt EÚ…

Pevninská a ostrovná britská civilizácia sú
v stave viacvrstvového vnútorného konfliktu. Pred dvoma mesiacmi hostil
anglický podcast Louise Perry Davida Betza, profesora na King’s College v
Londýne a odborníka na občianske vojny. Téma? Nadchádzajúca britská občianska
vojna.“ V kontexte liberalizmu (neomarxizmu)a
multikulturalizmu? Editor a odkaz na Francis Fukuyama:
Posledný človek a koniec civilizácie (má to byť „stav spokojnosti
a šťastia“) verzus Samuel Huntington Stret civilizácií a kultúr.

David Betz tvrdí, že Spojené kráľovstvo má teraz všetky tradičné znaky spoločnosti na pokraji násilného občianskeho konfliktu. Okrem iných faktorov spomína kolaps viery v britské inštitúcie, dvojúrovňový justičný systém, islamskú radikalizáciu a polarizáciu spôsobenú oficiálnym multikulturalizmom.
Verzia rozhovoru na YouTube mala takmer 200 000 zobrazení, že si ich všimol aj publicista Telegraph Tim Stanley, ktorý vo svojom stĺpčeku z 3. apríla napísal, že udalosti v Británii aj na európskom kontinente (odvoláva sa na francúzsky súd, ktorý zakázal Marine Le Pen kandidovať na prezidentku) vedú veci k zúčtovaniu.
Stanley píše: „Každá konšpiračná teória je potvrdená a kam inam zájde militantná frakcia nahnevaných belochov, ak nie k násiliu, bez demokratického odbytiska hnevu, keďže ich ašpirácie sú obmedzené a sú príliš chudobní na to, aby emigrovali? Takmer každý vzdelaný Angličan mladší ako štyridsať rokov, ktorého poznám, sa snaží emigrovať, pretože stratil nádej, že ich krajina má prostriedky na to, aby sa dostala z kultúrnej a hospodárskej krízy. Nedávno mi v Oxforde jeden americký študent povedal: „Ak by tu vládnuca trieda otvorene nenávidela Britov, je ťažké vedieť, čo by robili inak. Minulý mesiac som strávil týždeň vo Francúzsku a pripomenul som si škandalózny otvorený list, ktorý v roku 2021 prepustili 20 francúzskych generálov a 1 000 aktívnych služobníkov vo výslužbe, v ktorom varoval, že ich krajina smeruje k občianskej vojne, pokiaľ vláda nezasiahne rázne proti islamským radikálom na predmestiach a neodvráti sa od rozdeľujúcej politiky poháňanej takzvaným „antirasizmom“.
V niekoľkých súkromných rozhovoroch s obyčajnými Francúzmi, bolo to pred verdiktom proti Le Penovej, som priniesol rozhovor s Betzom (nikto o ňom nepočul) a spýtal som sa ich, či predvídajú príchod občianskej vojny do Francúzska. Takmer všetci povedali áno. Povedali to so znervózňujúcim pocitom pokoja, akoby to brali ako samozrejmosť. Keď som jednému páru pochválil ich krajinu a povedal som im, že jedného dňa by som chcel žiť vo Francúzsku, zhodne odpovedali: „Nie! Zostaň v Maďarsku,“ povedali; „tam budeš v bezpečí“.
Z mainstreamových médií by ste sa nikdy nedozvedeli, že tento druh sentimentu prebubláva medzi obyvateľstvom Európy a Spojeného kráľovstva, vraví David Betz (profesor vojnových štúdií na King’s College v Londýne). Vo svojom rozhovore v podcaste s Perrym tu (prepis rozhovoru) hovorí, že veľa ľudí trpí tým, čo nazýva „normálnosťou“ – teda presvedčením, že niečo také sa tu nemôže stať. Oh, ale môže!
JD Vance vo svojom mníchovskom prejave nahneval mnoho európskych elít, keď ich varoval, že najväčšie bezpečnostné hrozby, ktorým ich krajiny čelia, sú vnútri, a že ich pokus popierať ich potláčaním slobody prejavu situáciu len zhoršuje. Toto nebezpečenstvo nie vojny s inými národmi, ale občianskej vojny je presne to, o čom hovoril. Editor: V EÚ rozmohol sa súdny politický a politikárčiaci aktivizmus (politická objednávka Bruselu) počnúc Rumunskom (Georgescu), v Nemecku (vs. AFD) Francúzsko (Marine le Pen) a Českom Okamura/SPD).
V podcastovom rozhovore Prof. Betz hovorí, že „normálnosť“ je obzvlášť silná v Británii, ktorá je na rozdiel od iných európskych krajín relatívne pokojná. Mnohé z kultúrnych tradícií, ktoré udržiavali Angličanov v mieri, sa ale zoči-voči modernite multikulturalizmu rozpustili: „Multikulturalizmus odčerpal sociálny kapitál našej krajiny. Podporil frakcionalizmus a polarizáciu, ktoré sú masívne na vzostupe,“ hovorí Betz. „Viera ľudí v predpolitickú lojalitu bola rozbitá triumfom politiky identity v našej spoločnosti. V dôsledku toho vidíme, že nativistické nálady (ochrana pôvodnej domorodej kultúry) sa čoraz viac prejavujú v rozprávaní o degradácii alebo vysídľovaní, ktoré je jednou z najsilnejších príčin rastúceho občianskeho konfliktu.“ Editor: Spojené kráľovstvo je dnes najfarebnejšie osobami z bývalého Commonwealth…  
„Downgrading“ a „vysídlenie“ sú technické výrazy používané v občianskej vojne na opis pocitu medzi domorodými národmi, že vo svojej vlastnej krajine strácajú pôdu pod nohami v prospech konkurenčných skupín. To je to, čo francúzsky spisovateľ Renaud Camus tu (nie Albert Camus!) myslí svojim konceptom Veľkej náhrady (výmeny) tu (Great Replacement) vraj konšpiračné teórie…
„V Británii to nezačalo súčasnou labouristickou vládou,“ hovorí Betz, „ale šialená politika Starmerovej administratívy, najmä jej pokusy potlačiť kritiku škandálu pakistanských znásilňovacích gangov, podobne v Nemecku a Francúzsku, sú učebnicovým príkladom toho, ako vyvolať občiansku vojnu. Starmerova vláda ničí svoju vlastnú legitimitu neschopnosťou zabezpečiť krajinu, neschopnosťou zabezpečiť svoje hranice pred tým, čo možno opísať len ako rozsiahly nájazd na hraniciach, a neschopnosťou ochrániť deti, najzraniteľnejšie osoby v našej spoločnosti, pred najvýnimočnejšou a najgrotesknejšou dravosťou vo veľmi veľkom rozsahu.“ 
To, čo sa deje v Británii, sa viac-menej deje v celej západnej Európe. Bohužiaľ, profesor si myslí, že je príliš neskoro na to, aby zastavil občiansku vojnu v jeho vlastnej krajine. A čo zvyšok Európy? Ak má Betz pravdu o pravdepodobnosti, že občianska vojna v jednej európskej krajine ju pravdepodobne spustí v iných, táto otázka môže byť zbytočná. Ak áno, potom história zaznamená, že veľkými darebákmi európskych občianskych vojen 21. storočia nebudú domorodci, moslimovia ani migranti, ale skôr samotné sociálne a politické elity, ktoré strávili desaťročia zhromažďovaním trosiek na rozhárajúcu sa vatru.
Multikulturalizmom, Kalergiho plánom (medzi laureátmi Kalergiho ceny je aj anielen Angela Merkel s jej „Welcome to refugees!“ a „Wir schaffen das!“ a napokon „„Wir können damit
nicht umgehen“) a odkazom na Camusa sú na území kontinentálnej Európy najviac dotknuté kedysi nacistické árijské Nemecko, hrdé, dnes „na kolenách“ nacionálne Francúzsko, Benelux a Škandinávia (Švédsko; mám odtiaľ súkromné správy); spoločný menovateľ: islamské no-go-zones (vraj, vyhýbajú sa im policajti; chcú mať pokoj); Nemecko, Francúzsko, Švédsko, Belgicko (Molenbeek):

Najväčšou bezpečnostnou hrozbou je politizujúci sa (čoraz viac vo vláde a vedení municipalít) a radikalizujúci islam (akútne v Spojenom kráľovstve); nepozná a odmieta pojem sekulárny štát, Allahove súry Korána sú nadradené svetským zákonom.
Ako a eko ďalej s migračným paktom EÚ? Až na doraz? Na Ukrajine Slovan proti Slovanovi. Riadené Londýnom. V západnej EÚ má zaniknúť autochtónna biela európska civilizácia a Edom ako civilizácia a kultúra kresťanstva, ktorá zmení sa na západný Eurokalifát?  Znie to priam scestne a šialene. Hmm… „ať co víš, zamlčíš“ a ak hovoríš, mal by si vedieť, čo. Hmm… tu radšej nie. Čítali ste „konšpiratívny“ výťažok z European Conservative tu.
Editor: Neverte profesorom ani MUDr. Kotlárovi; je len lekár, ortopéd; sú to „konšpirátori a dezinformátori“.