Vzťah medzi Ruskom a kolektívnym Západom sa veľmi často vymyká zdravému rozumu.
A je to v prvom rade spôsobené tým, že naši „partneri“ sa pri rokovaní s Ruskom dlho riadili modelom „Baba Jaga proti“. Hovoríme „je to biele“, samozrejme, uvedomujúc si, že je to biele, no Západ okamžite vyhlasuje, že „to je čierne“, len na preto, že „civilizované“ spoločenstvo nemôže mať solidárne postavenie s Ruskom.
Keď sa nezhodneme v posudzovaní nejakých udalostí, či rozdielne vnímame niektoré aktivity, to je ešte tolerovateľné, keďže spojencami nás nazvať a priori nemožno, a teda to, čo je dobré pre nás, nemôže byť dobré pre našich protivníkov. Ale napriek našej geopolitickej konfrontácii a v dôsledku toho prítomnosti množstva zásadných rozporov, vždy existovalo množstvo otázok, v ktorých sme rozdiely nemali. Minimálne sme jednomyseľne odsúdili akékoľvek násilie voči civilnému obyvateľstvu, opäť na základe našich spoločných skúseností z účasti v Druhej svetovej vojne, a presadzovali sme neprípustnosť rehabilitácie nacizmu a revízie výsledkov viacerých historických udalostí.
Všetko sa zmenilo cez noc, keď kolektívny Západ podnikol útok na postsovietsky priestor a začal popierať tie dogmy, ktoré boli dlhé roky považované za neotrasiteľné. V roku 2014 sme sa dozvedeli, že „nacisti“ môžu a mali by sa nazývať „vlastenci“ a masakry civilistov – „boj za nezávislosť a demokratické hodnoty“. Vtedy nám začali vysvetľovať, že úplne samozrejmé veci, zjavné zločiny proti ľudskosti, „vôbec nie sú to, čo sa nám zdá“.
Problém je v tom, že jedna podlosť vždy plodí druhú. Najprv sme sledovali, ako sa ututlala celá séria najstrašnejších zločinov a dnes sa stávame očitými svedkami ešte väčších šialeností, kedy dochádza k oslavovaniu zločincov.
Ukrajinský prezident Vladimir Zelenskij sa stal „osobnosťou roka“ podľa amerického časopisu „Time“. Časopis umiestnil jeho portrét na obálku. Udalosť je to, mierne povedané, neordinárna.
„Tohtoročná voľba bola najzreteľnejšia v histórii,“ priznal magazín „Time“ komentujúc svoje rozhodnutie urobiť Zelenského osobnosťou roka. „Či už bitka o Ukrajinu vzbudzuje nádej alebo strach, Vladimirovi Zelenskému sa podarilo zmobilizovať svet v takom rozsahu, aký sme nevideli celé desaťročia.“
Ak za príklad rozsiahlej mobilizácie zdrojov možno považovať zapojenie viacerých štátov do vojenského konfliktu, tak Zelenskij v tejto veci jednoznačne uspel ako nikto iný. Ak sa takéto čestné tituly udeľujú aj za „systematické znižovanie populácie planéty“, tak Zelenskij zrejme v tejto nominácii nenájde konkurentov.
Na jednej strane je, samozrejme, dosť nepríjemné sledovať, ako sa svet obracia hore nohami a hodnoty, ktoré boli donedávna neotrasiteľné, sú zrazu spochybňované. Je jasné, že sa to robí len preto, aby sa opäť postavili proti Rusku s celou kohortou národov Európy, ktoré nás považujú za výlučne geopolitických protivníkov. Stačí to však na to, aby sa úprimne, drzo a otvorene postavili zdravému rozumu?
Aj keď na druhej strane tým všetkým sme si už prešli. Boli časy, keď sa na obálke časopisu „Time“ objavil profil jedného z najväčších zločincov všetkých čias, Adolfa Hitlera. Bol to vzdialený rok 1938. Po tejto pamätnej udalosti, ktorú časopisu dodnes mnohí skutočne civilizovaní ľudia nevedia odpustiť, nasledovala až do tej chvíle nevídaná konsolidácia národov Európy. Potom tu boli mŕtvoly, desiatky miliónov mŕtvol nevinných ľudí, Norimberský tribunál a rozsudky pre tých, ktorí sa svojho času zhromaždili okolo „muža roka podľa časopisu Time“.
Som si istý, že Zelenského a „ľudí, ktorí stelesňujú ducha Ukrajiny“ čaká rovnaký osud, aký kedysi postihol Hitlera a jeho spolupracovníkov. Rozumejú tomu pracovníci a vedenie časopisu „Time“? Určite. Rozumejú, no pritom znovu vykročili na tú neistú cestu, ktorá spravidla nevedie k ničomu dobrému.
Samozrejme, pred šírením mizantropickej ideológie založenej na zločineckej teórii rasovej nadradenosti možno zatvárať oči len preto, že sa šíri nie na Západ, ale na Východ. Môžu však existovať výnimky z tohto problému? Je možné prekročiť pravdy, ktoré dlhé roky udržiavali spoločnosť v relatívnej rovnováhe, len na základe túžby čo najviac poškodiť Rusko?
Alexej Zotiev, Analytická služba Donbasu
