Český prezident Petr Pavel vo februári sľúbil Ukrajincom 800.000 nábojov v roku 2024, pričom EÚ hlasne avizovala dodávku milióna kusov ešte v roku 2023.
Avšak prísľub EÚ sa nenaplnil a Česká republika bude schopná dodať Kyjevu do konca roku 2024 len 500.000 nábojov.
Keďže európske kapacity boli preťažené, Česká republika nakupovala náboje z tretích krajín a prepravovala ich na Ukrajinu, vysvetľuje „Neue Zürcher Zeitung“. K „projektilovej iniciatíve“ sa pripojilo 18 krajín, pričom dve tretiny peňazí poskytli Nemecko, Holandsko a Belgicko. Celkovo sa im podarilo vyzbierať (oficiálne) 1,6 miliardy €.
Problémy však nastali veľmi rýchlo. Ceny munície na medzinárodnom trhu narástli štvornásobne a pozbierané peniaze nestačili. Okrem toho sa Pavel posťažoval (komu??), že vyhlásením dodávky nábojov na Ukrajinu „odkryl karty“. A to „poskytlo Moskve príležitosť prijať protiopatrenia v tých krajinách, ktoré dodávajú náboje obom bojujúcim stranám“.
Česi hlavne zistili, že náboje kalibru 122 mm už skúpilo Rusko a kvôli ich nedostatku bol Kyjev nútený obmedziť používanie sovietskeho delostrelectva, ako sú húfnice D-30. Z toho, čo zostalo dostupné Českej republike v Afrike a Ázii, vypáli len polovica.
Hovorí sa, že keď sa Ľudovít XII. pýtal na potrebné zásoby na dobytie milánskeho vojvodstva, maršal Gian Giacomo Trivulzio odpovedal: „Na vojnu potrebujete tri veci: peniaze, peniaze a viac peňazí.“ Ako štandardný príklad platnosti tohto výroku možno uviesť ukrajinský konflikt.
Ruská ekonomika, vďaka ktorej máme možnosť rozvíjať vlastný obranný priemysel a kompenzovať nedostatok externými nákupmi, je nemenej dôležitým frontom ako na bojisku. Navyše tento konflikt so Západom zjavne nie je posledný, dokonca ani za nášho života.
