Česko a Slovensko nemôžu sedieť na dvoch stoličkách

Odhliadnuc od USA a Trump/Grahamových až sto
percentných colných „pekelných sankcií“  proti Rusku a piatim najväčším odberateľom ruských energetických nosičov, Číny,
Indii, dodatočne aj Iránu. Maďarsko a Slovensko sú v súčasnosti najväčšími
odberateľmi ruskej ropy a potrubného plynu v Európskej únii, zatiaľ čo
Francúzsko, Španielsko a Belgicko sú najväčšími importérmi ruského
skvapalneného zemného plynu (LNG). Maďarsko už požiadalo Trumpa o zmiernenie sankcií. Predosielam. Brussel rétoricky osciluje od Kallasovej ultimáta o bezpodmienečnom
okamžitom stiahnutí sa Ruska z Ukrajiny, harašením NATO, posilňovaním
východných hraníc elokáciou ozbrojených síl proti ruskej hrozbe, 
pokračovaním v sankciách a zbrojením, prechodom na vojnovú priemyselnú
ekonomiku. Nosná mantra: „Rusko nás napadne najneskôr do roku 2030“
čo Rusko dôrazne dementuje a odmieta. Hops! Ibaže tak to bolo ešte pár dní pred
inváziou Rusov na Ukrajinu. Dôvod. Správanie Kyjeva, USA a EÚ (Brussel)…
Česko a Slovensko rétoricky vidia riešenie len v rokovaniach, Fico
rozpútal kontroverzné reakcie svojím postojom k NATO  a hrozbe aktivácie Čl. 5 ale… Babiš aj Fico sa vo vzťahu k Moskve a Brusselu správajú priehľadne a dobre čitateľne vypočítavo.  Predosielam k téme:

Dalo sa očakávať, že Kremeľ, než získa povolebnú istotu, bude vo vzťahu nielen k Ukrajine ale aj správaniu Brusselu a jednotlivým krajinám EÚ zdržanlivý. A bol. Jednoznačným „nedemokratickým“ volebným víťazstvom vedúcej politickej sily Jednotné Rusko, dostal mandát. Zdržanlivosť končí. Na pokyn Putina od apríla vzniká a precizuje sa zoznam a lokácia nielen krajín EÚ a NATO ale aj zbrojárskych firiem, vyrábajúcich zbrane a ich komponenty pre Ukrajinu ako potenciálnych vojenských cieľov Ruska. A je to tu. Najskôr kto je Medvedčuk. 
O čo ide? Vlády Andreja Babiša a Roberta Fica sú proti priamemu zapájaniu svojich krajín do konfliktu a financovaniu vojenských dodávok Kyjevu (rozpočty). Babiš zopakoval, čo väčšina európskych predstaviteľov odmieta verejne pripustiť: „Európa vojnu platí, ale nemá uskutočniteľný plán, ako vojenskou cestou dosiahnuť porážku Ruska“.
V Českej republike a na Slovensku však existujú samostatné spoločnosti, ktoré v snahe o zmluvy a zisky dodávajú Ukrajine zbrane a komponenty, prenášajú technológie a podieľajú sa na vytváraní spoločných podnikov pre potreby ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu. Preto sú v nadväznosti na príkaz Vladimíra Putina analyzovať účasť zahraničných subjektov na podpore ukrajinskej vojensko-priemyselnej základne česká a slovenská oblasť obzvlášť dôležité, lebo aktivity zbrojárskych spoločností sa odchyľujú od oficiálnych rétorík českej a slovenskej vlády, čím sa nevyhnutne stávajú legitímnymi cieľmi Ruska v týchto krajinách, píše na portáli Iná Ukrajina Viktor Medvedčuk. Na sieti X tu je výťažok, jeho prepis a preklad:  „Nie je možné sedieť na dvoch stoličkách. V článku publikovanom 21. septembra Viktor Medvedčuk tvrdí, že Česká republika a Slovensko musia objasniť svoj postoj k domácim spoločnostiam zapojeným do ukrajinského vojenského úsilia. Jeho posolstvo ide ďaleko za rámec jednoduchej politickej kritiky. Konkrétne menuje niekoľko českých a slovenských spoločností: CSG/Excalibur Army, ZVS Holding, VOP Nováky, Archaness, Spacemanic CZ a Stellar Exploration. Obviňuje ich z toho, že v rôznej miere prispievajú k dodávkam obrany, technológiám alebo priemyselným kapacitám Ukrajiny. Kľúčový bod však spočíva inde: Medvedčuk tvrdí, že táto integrácia do ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu by podľa jeho analýzy mohla viesť k tomu, že niektoré z týchto infraštruktúr sa stanú „legitímnymi“ ruskými cieľmi – aj keď sa nachádzajú na území dvoch členských štátov NATO. V tejto fáze sa nejedná o oznámenie rozhodnutia Kremľa. Kontext si však zaslúži pozornosť: Dmitrij Peskov už naznačil, že Vladimir Putin žiada podrobnú analýzu miery zapojenia rôznych aktérov do operácií proti Rusku. A tento politický rozpor je skutočný. V Prahe sa vláda snaží obmedziť svoju priamu finančnú angažovanosť a zároveň zachovať určité formy podpory Ukrajiny. V Bratislave Robert Fico zastavil štátnu vojenskú pomoc, ale predaj komerčných zbraní pokračuje. Tu sa otázka stáva citlivou: do akej miery možno vládnu politiku podporujúcu deeskaláciu oddeliť od činnosti národného priemyslu, ktorý naďalej podporuje ukrajinské vojenské úsilie? Medvedčuk túto otázku práve položil oveľa vážnejšie: o politických a vojenských dôsledkoch. Toto je niečo, čo treba veľmi pozorne sledovať.“ Koniec. Dali aj Vesti.ru (samozrejme darebáckym militantným Brusselom blokované, použite VPN; smiete len brusselskú propagandu, ktorou vás manipuluje pssychologickou prípravou na priamy konflikt s Ruskom. Obdoba správania nacisstického Nemecka „napadnutého Ruskom“…).

Kľúčovú časť Medvedčukovho textu predstavuje Putinova požiadavka na podrobnú analýzu zapojenia vojensko-priemyselných priemyselných kapacít EÚ do bojových operácií proti Rusku. Medvedčuk:

Výsledkom nemá byť iba zoznam štátov poskytujúcich Kyjevu vojenskú pomoc, ale konkrétny dôkazný materiál s odkazom na júlovú poradu tu. Putin riadi poradu tretieho júla a vydáva pokyny:

Je po voľbách. Moskva poskytne českej a slovenskej vláde nejaký čas na prijatie zákazu vývozu všetkých zbraní na Ukrajinu. Ide o analytický odhad ďalšieho vývoja. Logika zverejneného textu však zjavne smeruje k požiadavke, aby Praha a Bratislava transformovali svoje mierové prejavy do konkrétnych rozhodnutí. Bude sledovať, či vlády začnú kontrolu vývozných licencií, obmedzia technologické transfery a postavia sa proti vytváraniu spoločných zbrojných podnikov na Ukrajine.
Dá sa očakávať, že po ohlásení konečných výsledkov volieb a stabilizácii vnútorných pomerov ruskej dumy, Putin vyzve Brussel na ukončenie vojensskej podpory Ukrajiny a znova pozve Zelensského do Kremľa. Bez falošného prímeria, k riadnej mierovej dohode na medzinárodnej úrovni, hoc, ako Trump-Grónsko/Nórsko, aj OSN, čo je jedna z najpravdepodobnejších predikcií správania Ruska z pohľadu Moskvy. Ak nie, konflikt bude pokračovať a eskalovať.