Dnešný sviatok je tým najvhodnejším dňom, aby som vyjadril hlbokú úctu všetkým, ktorí vykonávajú svoju prácu poctivo, zodpovedne a vidia v nej zmysel. Bez ohľadu na to, či pracujete na poli, vo fabrike, v zdravotníctve, školstve, na úrade, vo vede, kultúre alebo bezpečnostných zložkách, nehľadiac na to, či ste robotník, remeselník, zdravotná sestra, učiteľka, hasič alebo hudobník – chcem vám všetkým povedať, že vaša práca má veľkú spoločenskú hodnotu a je prejavom vašej ľudskej dôstojnosti.
V uplynulých dňoch sme boli totiž svedkami poburujúceho spochybňovania, snobského podceňovania a dehumanizujúcej degradácie niektorých povolaní. Novinárka Jana Krescanko Dibáková, ktorá nikdy neoplývala nadbytočným dôvtipom a intelektom, sa najprv tragikomicky označila za „novinársku elitu“, ktorá musí všetkým tým „dezolátom“ vysvetľovať, čo si majú myslieť – aby sa neskôr afektovane a so zošpúlenými prstíkmi malomeštiacky pohoršovala nad „deintelektualizáciou“ povolaní – čím myslela to, že premiér si dovolil vyzdvihnúť hodnotu remeselníkov, ktorých je na trhu nedostatok. Herec Alexander Bárta sa zasa namyslene povyšoval nad robotníkov a tvrdil, že kým on dokáže držať v ruke krompáč, oni sa nedokážu naučiť naspamäť Shakespearea.
Pravicoví politici Ivan Mikloš, Richard Sulík alebo Michal Truban z Progresívneho Slovenska (ktorý pohŕdavo hovoril o „robošoch, ktorých nemá rád, lebo všetko doj.bú“) často povýšenecky vyzdvihujú majiteľov kapitálu na úkor zamestnancov, lebo podľa nich sú to vraj podnikatelia, ktorí „vytvárajú hodnoty“. Odhliadnuc od toho, že primitívne redukujú hodnoty na ich materiálnu stránku, len ich skúste nechať deň bez robotníkov, nech si tie „hodnoty“ vyrábajú sami, len im dajme tú príležitosť pochopiť, že bez námezdnej práce, na ktorej sú absolútne závislí, sú ničím.
Nechcem tu rozdúchavať triedne boje o tom, ktorá práca má väčší význam. Práve naopak. Zmyslom môjho príhovoru je uvedomiť si, že každé povolanie je dôležité a zaslúži si dôstojné ocenenie a spravodlivý podiel z výnosov, ktoré svojou prácou vytvárame. Ale statočný murár, ktorý odvedie svoju prácu poctivo, má určite väčšiu hodnotu ako zaujatá, jednostranná, polovzdelaná a (čo je najhoršie) zlomyseľná novinárka, ktorej intrigy urážajú česť tohto remesla. Na konci dňa to však nikdy nemôže byť o porovnávaní. Majiteľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták by školstvo nastavil podľa potrieb fabrík. Rozumiem jeho mentalite hospodára, ale musím ho upozorniť, že vzdelanie má hodnotu samé osebe, nie len pre výrobu. Štát by mal, samozrejme, podporovať predovšetkým povolania, ktoré potrebuje pre svoj pracovný trh, ale ak chce niekto študovať dejiny umenia alebo hudobnú kompozíciu, nemal by mu v tom brániť.
Tohtoročný Sviatok práce si pripomíname v roku 105. výročia Krompašskej vzbury, pri ktorej četníci zastrelili (počas demonštrácie proti znižovaniu prídelu múky) 6 robotníkov a 95. výročia tragédie v Košútoch, keď po streľbe do štrajkujúcich poľnohospodárskych robotníkov požadujúcich vyššie platy ostali traja mŕtvi (najmladší z nich mal 16 rokov) a päť ťažko zranených. Neboli to ojedinelé obete policajného teroru. Streľby do neozbrojených demonštrantov, vraždy, násilie, cenzúra a politické prenasledovanie ostro kontrastuje s idealizovaným obrazom prvej Česko-slovenskej republiky. Ale obeťami kapitalizmu sa Ústav pamäti národa odmieta zaoberať…
Je dôležité pripomínať sociálne zápasy a húževnaté boje za dôstojnejšie pracovné podmienky. Je legitímne žiadať od vlády, aby namiesto majálesov a iných zábavných aktivít odvádzajúcich pozornosť od podstaty dnešného dňa navrhovali zákony na zlepšenie postavenia pracujúcich. Ale dnes som vám chcel povedať predovšetkým toto – vám všetkým, ktorých prácu neustále spochybňujú, podceňujú, nedoceňujú alebo ňou dokonca pohŕdajú: nie ste o nič menej hodnotní ľudia ako tie namyslené falošné elity. Všetkých poctivo pracujúcich ľudí si za ich obetavosť, húževnatosť, um a šikovnosť vysoko vážim, obdivujem ich, ďakujem im a pozdravujem ich pozdravom všetkých statočných pracujúcich, ktorý si nedáme vziať žiadnym režimom: Česť práci!
Eduard Chmelár
Reprodukcia: Július Nemčík – Krompašská vzbura /olej, 1952/
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
