Chce ich kúpiť aj Slovensko. Nóri otestovali svoje protilietadlové strely kategórie MANPADS typu Piorun, ale netrafili vždy

Aktuality, Ručné zbrane a výstroj,

---

 

Na základe týchto strelieb bol systém dňa 15.8.2024 zavedený do výzbroje a používa sa v jednotkách spadajúcich pod Pozemné veliteľstvo Finmark (Finnmark Landforsvar, FLF), ktoré má na starosti najsevernejšie hranice Nórska s Ruskou federáciou. FLF zahŕňa štáb, armádne jednotky a domobranu. Na cvičení sa zúčastnili aj predstavitelia Poľska, HVS (Hærens våpenskole – škola zbraní pozemného vojska) a FMA (nórska vládna agentúra pre vojenský materiál podriadená ministerstvu obrany). V článku pre forvaretsforum.no sa ďalej vyjadroval generálny riaditeľ FLF Jørn Qviller: “Išlo to celkom dobre. So všetkými raketami sme nezasiahli na 100 percent, ale dáva nám to dobré skúsenosti v ostrej streľbe a bojovej technike. Dalo nám to veľa pozitívnych odpovedí.”

 

Ďalej hovorí, že je “neuveriteľne dobré”, že strelu mohli otestovať v Porsangeri (vojenský tábor pri strelnici Halkavarre). Ďalej sa zmieňuje ešte jedno pozitívum – jednoduchosť strely. “Je to veľmi jednoduchý protilietadlový systém odpaľovaný z ramena. Je to raketa, ktorá je odpálená, namierená na cieľ a potom je väčšina technológie v rakete, raketa Piorun využíva tepelné signatúry a využíva vyhľadávač cieľov, ktorý efektívne prevezme kontrolu po jej vystrelení strelcom.”
Pripomínajú sa aj úspechy strely na ukrajinskom bojisku: “Od toho, čo sa robí na Ukrajine, dostávame mimoriadne sľubnú spätnú väzbu. Má dobrú mieru zásahov a schopnosť bojovať proti vrtuľníkom, pomaly sa pohybujúcim lietadlám a väčším dronom.”

 

Nórsko za strely zaplatilo 350 miliónov nórskych korún, čo je asi 33 miliónov USD. Slovensko chce minúť 65,8 milióna USD, teda zhruba dvojnásobok.
Ťažko teda čakať od Nórov, ktorí už strelu kúpili nejakú zdrvujúcu sebatrýzeň, alebo aspoň exhibovanie so skutočnými výsledkami streľby, keď zaplatili s plánom vybaviť strelou aj iné veliteľstvá. Streľba prebiehala na krajnom severe, ciele mohli byť veľmi kontrastné, pravdepodobne nemanévrovali, nevypúšťali klamné ciele a senzor strely nebol oslepovaný laserom. Napriek tomu strely netrafili všetko.

 

Strela Piorun bola vyvinutá zo sovietskej strely Igla:

 

Na ukrajinskom bojisku sa ruská helikoptéra vyhla až 18 strelám v priebehu jednej misie.

 

 

V slovenskom tendri údajne pomerne vysoko skončila strela, ktorá sa nedá rušiť, lebo je navádzaná laserom, jej cena však bola vyššia ako Piorun. Počas kritického obdobia ukrajinskej protiofenzívy v roku 2023 zostrely dvoch ruských helikoptér Ka-52 dosiahla len elitná 47. brigáda “Magura” vyzbrojená týmto systémom – ide o švédsky RBS-70. Okrem toho, že sa nedá rušiť, s novou strelou Bolide má podstatne väčší dostrel ako Piorun. Výškový až 6 km a diaľkový 8-9 km oproti 4 km výškového a 6,5 km diaľkového dostrelu poľskej strely. Výhodou švédskej strely bola aj ťažšia bojová hlavica, ktorá je kumulatívno-trieštivá fragmentovaná s 3000 wolfrámovými elementami. Laserom sa v dá navádzať aj na pozemné ciele, vrátane tankov, ktoré mala ničiť kumulatívnym lúčom. Momentálne už tanky nezničí, iba veľmi šťastným zásahom, ale rôzne obrnené vozidlá áno. Strela sa neodpaľuje z pleca, ale zo stojanu.

 

Strela RBS-70 sa nedá rušiť:

 

Na ukrajinskom bojisku boli okrem švédskych použité aj britské strely kategórie MANPADS, ktoré sú tiež navádzané laserom a sú ľahšie. Išlo najmä o Starstreak, ktorý je atypický tým, že má tri veľmi priebojné hlavice, ktoré sa na cieľ navádzajú samostatne, zasiahnu ho a vybuchnú vnútri. Tým prakticky garantujú jeho zničenie. Aktuálne je na trhu Starstreak II, ktorý má dostrel vyše 7 km, ale nevie sa o koľko.

 

Strela Starstreak má tri samostatne navádzané hlavice, spravidla stačí na zničenie cieľa zásah jednej z nich, strela navyše letí obrovskou rýchlosťou Mach 3,5 čo znižuje reakčný čas cieľa na minimum (Bolide Mach 1,6, Piorun Mach 2, Martlet viac než Mach 1,5)

 

 

Aktuálne sa používa aj britská ľahká viacúčelová strela Martlet, ktorá sa dá odpáliť vo viacerých režimoch vzduch-vzduch, vzduch-zem, zem-vzduch, zem-zem a podobne.
Strela vznikla vývojom strely Starburst, ktorá mala jednotnú bojovú hlavicu a z ktorej sa neskôr vyvinul Starstreak s vyššie uvedenými troma priebojnými šipkami naplnenými výbušninou.
Možností je teda veľa, len v niektorých prípadoch netreba hľadať len tú najlacnejšiu a výberové kritériá by mali byť objektívizované vzhľadom na výsledky bojového použitia.

 

Strela Martlet sa pôvodne volala LMM a vznikla vo Veľkej Británii, dá sa odpáliť z pleca aj zo stojana, zbraňových staníc vozidiel a lodí, aj vrtuľníkov na ciele vo vzduchu, na vode aj na zemi, bojová hlavica váži 3 kg napriek tomu je celá strela veľmi ľahká a prenosná, dostrel 8km.

 

 

Relatívne ľahký vrtuľník Wildcat Royal Navy môže niesť 20 striel Martlet:

 

Slovensko môže prehodnotiť svoj nákup poľských striel, aj keď sú najlacnejšie. Nikto nehovorí, že nič nezostrelili, najmä na začiatku ukrajinského konfliktu boli úspešné. Ale v blízkej budúcnosti budú pravdepodobne užitočnejšie univerzálnejšie strely navádzané laserom.

 

 

MK

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok