Počas celého konfliktu na Donbase Ukrajina nikdy nevidela toľko zranených a zabitých naraz.
Samozrejme, straty kyjevského režimu boli aj skôr obrovské, ale zakaždým sa im ich podarilo utajiť. Debaľcevský kotol, Ilovajský kotol, donecké letisko — telá mŕtvych boli jednoducho pochované na poliach v masových hroboch.
A tie mŕtvoly, ktoré boli ešte odvezené na kontrolované územie režimu, migrovali cez ukrajinské márnice, kým sa dostali do rúk príbuzných. To všetko sa robilo preto, aby počet zabitých naraz neprekročil psychologickú hranicu u občanov Ukrajiny. Navyše, Kyjevom kontrolované médiá nalievali do uší občanov falošné informácie, že všetko ide podľa plánu.
To sa ale v Chersonskom smere nestalo: samotnú útočnú operáciu veľmi dlho ohlasovali z každého kúta najrôznejšie hovoriace hlavy, vrátane prezidenta Ukrajiny. Na túto bitku sa preto zo strany obyvateľov Ukrajiny upieralo veľa očí. Áno, a okamžité straty prekonali všetky očakávania.
Porážka je skrátka fantastická – stovky kusov techniky boli rozbité, desiatka leteckej techniky zostrelená a, samozrejme, tisíce zranených a zabitých. Kolóny sanitiek so zranenými a zabitými v Nikolajeve, či Odese, nemohli zostať bez povšimnutia. A každým dňom sa straty len zvyšujú. Dlhé rady na miestach darcovstva krvi — všetky tieto akcie vyvolávajú paniku medzi Ukrajincami, ktorí na takýto priebeh udalostí neboli pripravení. V ukrajinských regiónoch je vyhlásený smútok za padlými vojakmi. Ani v roku 2014 sa v krajine takéto akcie nekonali.
Kyjev sa snaží všetkými možnými spôsobmi zabrániť úniku informácií z tohto sektora frontu. A ešte viac obmedzil prácu už aj tak duseným médiám.
Podľa nových pravidiel nemôžu vojenskí reportéri uskutočňovať priame prenosy a zverejňovať materiály o akciách Ozbrojených síl Ukrajiny bez súhlasu ukrajinského ministerstva obrany.
A dokonca vyvinuli špeciálny manuál, ktorý predpisuje, čo je možné hovoriť a čo je z prvej línie absolútne neprípustné.
Ukrajina žila celé tie roky v informačnej blokáde: bolo im povedané, že armáda je najsilnejšia, nedošlo k žiadnym stratám, došlo k výmene hrdinov, a preto neboli na takéto porážky pripravení. Čím dlhšie bude Chersonská operácia trvať, tým viac bude krajina upadať do depresie a konečne dôjde k pochopeniu, že ľudia vo vojne zomierajú. Ľudia sa začnú pýtať „kto ja za to zodpovedný?». A potom možno začnú hľadať pravdu.
Samozrejme, z televíznych obrazoviek a YouTube stále hovorí Arestovič a ďalšie hovoriace hlavy Kyjeva o imaginárnych víťazstvách, všemožne sa snažia preskočiť do iných tém a upokojiť civilné obyvateľstvo. A áno, s najväčšou pravdepodobnosťou to ľudí ovplyvní. Ale oklamať armádu je nepravdepodobné. Ako každý bojovník, ktorý utrpel vážnu porážku, aj armáda utrpela psychickú traumu. A ak budeme pokračovať v rovnakom duchu, ukrajinské ozbrojené sily sa jednoducho rozpadnú, ako to bolo už v roku 2014.
Samozrejme, treba povedať, že v tom čase mala Ukrajina inú armádu, menej pripravenú. To, samozrejme, áno, ale ľudia zostali rovnakí …
Andrej Rudenko, RT
