Začnem piatimi vetami, ktoré sú súčasťou tejto prílohy – „Za mesiac mi narástla veľká guľa na krku. Zistili mi zhubný nádor pľúc, mozgu aj krku a povedali mi, že mi ostáva pár dní života, zaspomínal na chvíle pred piatimi rokmi, keď sa s ním už rodina lúčila. Našťastie, operovali ho a chorobu tak spomalili. Podstúpil aj chemoterapiu. Skončil na invalidnom dôchodku. ALE UZNALI MU IBA POLOVIČNÝ, NA CELÝ MU CHÝBALO JEDNO PERCENTO.“
Pozrime sa do reality, ktorá tu existuje od vzniku akejsi skorumpovanej, zločinecko-zlodejskej, vlastizradnej a cudzej moci slúžiacej, mafiánsko-gaunerskej Slovenskej republiky od roku 1993, založenej najsmradľavejším ľudským odpadom, s minulosťou prednovembrových zbabelých občianskych hovien a zbabelosti slovenských občanov. Za tú dobu koľko asi tisícov najodpornejších zločinov proti ľudskosti podobných tomuto, sa tu CEZ ZDRAVOTNÍCTVO udialo? Ako je to možné? Prečo to nikoho netrápi, prečo nikto neprotestuje? Ani z politikov, ani z občanov?Čo je to za národ, ktorý dovolí, aby sa tu každoročne vykrádalo zdravotníctvo, kvôli čomu každoročne predčasne zomrie 7-9 tisíc nevinných občanov? A keď to vynásobíme krát 29 rokov, aké strašné číslo dostaneme? Ako je to možné, že doteraz ani jeden jediný kus z tohto zasraného smradľavého ľudského odpadu, ktorí parazitovali a parazitujú v ponovembrových vládach, parlamentoch a ministerstvách neprotestovali proti týmto zločinom, patriacich do kategórie najzvrhlejších? Alebo tieto zvrhlé protislovenské a vlastizradné hovädá a kravy to nechápu, alebo to nechcú pochopiť? Mám dosť dôvodov tvrdiť, že to chápu veľmi dobre, ale mlčia len preto, že im to vynáša nadštandardný blahobyt na úkor biedy a utrpenia radových občanov.
Vladimír Pavlík
Toto je peklo! Onkologicky chorý otec sa stará o štyri deti, z toho dve sú vážne choré
Trápenie, aké by zložilo mnohých! Sympatická Denisa má iba 35 rokov, no ťažkých životných skúseností na rozdávanie. Stará sa o štyri deti, dve z nich sú ťažko zdravotne postihnuté. A ešte k tomu všetkému aj o onkologicky chorého manžela. Vyžiť musia z mála, no horšie je to, že im chýbajú peniaze na cesty za lekármi.
Galéria k článku
54 fotografií
Smola sa im lepí na päty! Manželia Denisa (35) a Rastislav (39) Hanikovci zo Sirníka (okres Trebišov) netúžili po ničom inom, iba po spokojnom rodinnom živote. A hoci sa im pred 17 rokmi narodil ťažko chorý Rastík, dúfali, že sa im už nič horšie stať nemôže. Chlapčekovi lekári dávali iba rok života, no Denisa ho vypipla a svojou starostlivosťou zaskočila aj lekárku, ktorá pred rokmi volala na obecný úrad a zisťovala, či dieťa ešte žije. Rasťo pracoval ako robotník a zabezpečoval pre rodinu živobytie a tak sa sa zmierili s postihnutím syna, ktorý je miláčikom rodiny.
FOTO rodiny a ich krásnej Amandy (18), ktorú trápi epilepsia >>>
Aj každodenné problémy sa dali ľahko zvládnuť keď Rasťo zarábal a boli peniaze na cestu za lekármi, aj na lieky pre syna trpiaceho aj svalovou dystrofiou, retardáciou, má Westov syndróm a ďalšie diagnózy. No a nemalé financie ich stáli aj plienky pre neho, vitamíny na oslabenú imunitu a plienky.
Lenže bedlivú Denisu predčasom zaskočila ťažká choroba jej manžela. Rasťovi diagnostikovali onkologické ochorenie s nepriaznivou perspektívou. Vraj prišiel neskoro. Lenže on dovtedy žiadne zdravotné komplikácie nemal „Za mesiac mi narástla veľká guľa na krku. Zistili mi zhubný nádor pľúc, mozgu aj krku a povedali, že mi zostáva pár dní života,“ zaspomínal na chvíle pred piatimi rokmi, keď sa s nim už rodina lúčila..
Našťastie, operovali ho a chorobu tak spomalili. Podstúpil aj chemoterapiu. Skončil na invalidnom dôchodku. Ale uznali mu iba polovičný, na celý mu chýbalo jedno percento. A tak je jeho príjem iba okolo 200 eur mesačne. Pracovať nemôže, veď pre nádory máva ustavične závraty, nehovoriac o bolestiach a ďalších zdravotných problémoch či únave. Trpí aj silnou cukrovkou a pridružili sa i ďalšie choroby. Dvakrát mesačne chodieva na kontroly do Košíc, jedna cesta ho stojí 50 eur. Ďalšie náklady sú na lieky, na vozenie Rastíka pripútaného na invalidný vozík dvakrát týždenne do špeciálnej školy do Trebišova.
A výpočet ťažkostí rodiny nie je definitívny. Nedávno ochorelo aj najstaršie dieťa. U dcéry Amandy (18) sa v lete objavili ťažkosti s epilepsiou. “V jeden deň mala až 150 záchvatov,” skonštatovali smutne manželia. Ich slečne naši lekári nevedia pomôcť, a preto museli ísť na vyšetrenia do Brna. Tam jej nasadili lieky, operovať jej mozog je zatiaľ rizikom, keďže ložisko je blízko takých nervových centier, ktoré by jej mohli poškodiť iné funkcie. “Lenže cestovanie za lekármi do zahraničia pre nich predstavuje už neúnosné finančné náklady. Aj preto sme si museli od obce požičať peniaze, ktoré teraz splácame,” vysvetľuje Denisa. Okrem všetkého má ešte na starosti mama rodiny aj ďalšie dve deti – Sebastiána (15) a Sofiu (10). Tie sú, našťastie, zdravé.
Denisa poberá roky iba opatrovateľský príspevok na syna, ktorý je výške 630 eur. A hoci k nim aj prirátame prídavky na deti vo výške 240 eur, finančná situácia rodiny je mizerná. Po zaplatení elektriky a vody, nákupu liekov a úhrade výdavkov na cestovanie za lekármi do Košíc, Brna, Trebišova a Michaloviec a zaplatenie cestovného do škôl, im na stravu pre šiestich ľudí zostáva iba pár eur. Všetky finančné úspory už minuli a aj preto si od obce na cestu s Amandou do Brna museli požičať tisíc eur. „Splácame po stovke, viac sa nedá akokoľvek sa uskromňujeme. Ale čo budeme robiť ďalej, neviem. Znova musíme ísť s dcérou za lekármi do Čiech, netuším, odkiaľ na to vezmeme peniaze. Manžel sa hrozne bojí, čo s nami bude, keď zomrie, ako to tu budem sama zvládať. Ja na to nemyslím, musím tu byť pre nich všetkých,” povzdychla si na záver s úsmevom, no so slzami v očiach ťažko skúšaná Denisa.
Autor: Ingrid Timková
23. 2. 2024, 6:00
